Tag: Bitcoin

Michael Saylor: Nikto nedokáže poraziť infláciu, ale bitcoin môže mať každý

Svet sa nachádza vo vojne. Nie je to tretia svetová, konflikt Ukrajina vs. Rusko, či USA vs. krajiny odmietajúce zbraňami krytý dolár. „Je to nekonečná celosvetová ekonomická vojna, ktorá je tu od nepamäti. Je o prerozdeľovaní ekonomickej energie, nazývanej bohatstvo,“ touto myšlienkou začal Michael Saylor svoje vystúpenie na nedávnej bitcoin konferencii v Prahe.

Najdôležitejším faktorom pri prerozdeľovaní majetku sú štáty, ktoré ovládajú peniaze. Dôležité sú aj technológie a práca, teda energia vložená do úsilia, za ktoré sme odmeňovaní peniazmi.

„Bohužiaľ, štát je o niekoľko rádov mocnejší než ekonomické faktory a technológia. A technológia je rádovo mocnejšia než práca. Štáty a technológie menia ihrisko a vy môžete pracovať s maximálnym úsilím, no musíte zohľadňovať politiku štátu a technológie, ak naozaj chcete prežiť v týchto podmienkach.“

Štát rozhoduje o hodnote a sile peňazí cez centrálnu banku, ktorá určuje základnú úrokovú mieru, teda cenu peňazí. A tá neustále klesá, lebo objem peňazí v obehu rastie. Inflácia štátu vyhovuje, lebo je to menej viditeľná forma prerozdeľovania bohatstva než cez dane. Americký dolár, svetová rezervná mena, skolabovala za sto rokov oproti zlatu o 99 %. V porovnaní s akciovým indexom SP500 o 99,8 %.

Ani maximálnym úsilím neporazíte infláciu

Saylor vraví, že ak meriame infláciu vo vzťahu k niečomu, čo možno vyrobiť takmer zadarmo, nevyzerá tak vysoká. Avšak reálnu mieru inflácie možno najlepšie pozorovať na niečom pevnom a „termodynamicky zdravom“. Okrem SP500 môže byť príkladom realitná spoločnosť vlastniaca nehnuteľnosti na pláži v Miami. Počet pozemkov tu nerastie a prirodzene si udržujú hodnotu. Voči tejto firme dolár klesol o 99,8 %.

Ešte horšie však vyzerá vývoj hodnoty všetkých ostatných mien vo svete, ktoré strácajú už aj voči americkému doláru. Niektoré meny rovno kolabujú, ako napríklad argentínske peso, turecká líra, či indická rupia.

„Ak máte napríklad firmu v Argentíne a budete usilovne pracovať, musíte zvýšiť príjmy z 1 mil. na 500 mil. peso v priebehu 20 rokov, len aby ste ostali na rovnakej úrovni. Preto ani to najväčšie úsilie nevyrieši problém vyplývajúci z toho, že ste na nesprávnej strane ekonomickej vojny. Existuje tu iba jediná úspešná stratégia: zbaviť sa peso.“

„Ak spojíte to, že vaše mena kolabuje voči doláru a ten kolabuje voči silnejším aktívam, míňajú sa číslovky pri vypočítavaní bohatstva, o ktoré vás štát oberá. Ak štát znehodnotí menu o 99,9 % za 100 rokov, v podstate prichádzate o všetok váš majetok, ktorý sa prerozdeľuje kamarátom a záujmovým skupinám napojených na štát.“

Z toho podľa Saylora vyplýva, že ak si chce človek udržať bohatstvo, musí premeniť danú menu na aktívum, ktoré je vzácne, prenosné, trvanlivé a uchovateľné. Nehnuteľnosť so sebou nezoberiete.

Ako sa nenechať okradnúť štátom

Saylor si myslí, že peniaze sú niečo, čo uchováva ekonomickú energiu, ktorú ani štát nemôže ukradnúť alebo nemožno stratiť zlými investičnými rozhodnutiami. Dobrými peniazmi mohlo byť zlato, ale má svoje chyby. „Možno ho vytvoriť viac a nemôžete držať všetko. Aj mierny nárast množstva komodity v obehu o 2-3% ročne znamená, že po 35 rokoch máte v skutočnosti polovicu bohatstva v porovnaní so začiatkom.“

Podľa neho spôsob, ako by sa zlato mohlo stať perfektnými peniazmi, je prestať ho ťažiť a zvyšovať ponuku. Ale to sa nestane. Obmedzeným množstvom však disponuje jedno aktívum. Bitcoin. Hoci zatiaľ stále pribúda, je to čoraz menšie tempo až sa ťažba nových btc úplne zastaví na čísle 21 miliónov kusov. Tento aspekt robí z bitcoinu zdravé peniaze.

„Politici sa vás snažia presvedčiť, že je to nemožné. Komodity a príroda tiež ukazujú, že je to nemožné. Ale existuje aktívum, cez ktoré si uchováte vaše peniaze naveky. Bitcoin predstavuje ekonomickú nesmrteľnosť. Dokonalé peniaze sú také, ktoré umožňujú uniknúť mizérii v dôsledku ekonomickej vojny, ktorá ožobračuje vás, vašu rodinu, vaše firmy o 99,9 % hodnoty s absolútnou istotou. Neexistuje dostatočne veľké úsilie v podobe práce, špekulatívneho obchodovania, či hľadania spôsobov, ako uniknúť tejto skutočnosti. Jediné riešenie je bitcoin.“

Držať najlepšie peniaze

Víťazná stratégia je podľa Saylora iba jedna. Tým je držanie najlepších peňazí. „Ak držíte dolár, čo je najlepšia mena, smerujete k nule. Zlato sú o niečo lepšie peniaze ako meny, akcie sú lepšie peniaze než zlato, bitcoin sú lepšie peniaze než akcie.“

Tradičné zmýšľanie ľudí a firiem vychádza z presvedčenia, že firemné akcie a indexy sú najlepšími peniazmi. Tieto však okrem nižších výnosov oproti bitcoinu skrývajú niekoľko nie nezanedbateľných rizík: rastúce náklady na prácu, konkurencia na trhu, riziko novej technológie, politickej regulácie, zdanenia. Alebo faktor vojny, ktorá nemusí byť iba vo fyzickej forme, ale napríklad cla a poplatkov.

„Spolu tieto riziká predstavujú 7 % ročne z výnosov, s ktorými musíte pri firmách v dlhodobom horizonte počítať. Ale na bitcoin sa nevzťahujú. Firemný manažment nahrádza v bitcoine softvér zadarmo. Bitcoin nemá konkurenciu, a to ani v druhom rade.“

„Zároveň ho nebude viac, než 21 miliónov kusov. Je to nesmrteľný produkt a o tisíc rokov tu bude stále iba 21 miliónov btc. Samozrejme, pri zdaňovaní, reguláciách a vojne ostávate s bitcoinom v bezpečí digitálneho priestoru. Bitcoin nemožno zničiť, skorumpovať. Je všade na celom svete.“

Stratové a víťazné stratégie

Aká je teda víťazná stratégia ako nielen uchovať, ale aj ďalej zhodnocovať majetok? Saylor porovnáva dolár, dlhopisy, akcie a bitcoin.

„Ak držíte v hotovosti milión dolárov, pri 7 % ročnej miere inflácie vám o sto rokov zostane 977 dolárov. Z milióna na tisíc dolárov. Ak nakúpite štátne dlhopisy za milión dolárov pri úroku 3,5 % ročne, zostane vám 3,5 % záporný výnos, po 100 rokoch to bude 31-tisíc dolárov. Teda 3 % z pôvodnej hodnoty majetku.“

„Ak ste šikovný a investujete do akciového indexu SP500, zostane vám rovnaký milión dolárov. Ale nie viac. Ak vezmete polovicu z milióna a investujete do bitcoinu (s priemerným ročným zhodnotením 14 %), druhú polovicu do SP500, o sto rokov budete mať 512 mil. usd. Ak vložíte všetko do bitcoinu, budete miliardár. Všetko, čo musíte spraviť, je premeniť milión dolárov na btc.“


„Takže existujú víťazné a stratové stratégie. Iné spôsoby investovania, či trading sú iba stratou času. Nakupujte bitcoin stále pravidelne a na konci dňa nezáleží na tom, za koľko ste nakúpili. Dôležité je, aby ste nepredávali a neinvestovali do zlata, striebra a iných aktív,“ myslí si Saylor.

Nikto nedokáže zastaviť infláciu

Aj v dôsledku pretrvávajúcej ekonomickej vojny si ľudia vo svete čoraz viac začínajú uvedomovať, že bitcoin je najlepšie aktívum. To sa má podľa Saylora prejavovať na monetizovaní ostatných aktív, teda ich premieňaní na bitcoin.

Najskôr zlato, pretože nedáva žiadny zmysel. A potom ďalšie aktíva, považované za uchovávateľov hodnoty – nehnuteľnosti, akcie, dlhopisy. „S demonetizáciou zlata uvidíme 30-násobný nárast ceny bitcoinu. Ale neexistuje dôvod, prečo by sme nemohli byť svedkami 500-násobnej bomby pri demonetizácii ostatných aktív.“

Bitcoin má predstavovať ultimátnu „zbraň“ voči inflácii, ktorá tu bude naďalej. „Žiadna krajina ani nikto na svete nemôže zastaviť infláciu. Môžete stáť na čele sveta a nezastavíte ju. Infláciu nepredbehne 99 % firiem ani 99 % zamestnancov. 1 % trhu sa to možno podarí, no vy to nebudete. Ale každý, zdôrazňujem každý môže vlastniť bitcoin. Takže kupujte bitcoin.“

Bitcoin opäť končí. Už po 150. krát

Bitcoin ako revolučná technológia má, prirodzene, mnoho nepriateľov a hejterov. Tí zvyknú kričať hlasnejšie najmä počas poklesu ceny bitcoinu, pretože vtedy nachádzajú najviac priaznivcov.

“Ostrieľaný finančník”, teda finančný poradca Radoslav Valko, sa pokúša kritizovať bitcoin akože vyvracaním častých tvrdení bitcoin zástancov. Ibaže nie na všetkých tvrdeniach sa fanúšikovia kryptomeny zhodnú. To je však iba detail. Podstatnejšie je, že protiargumenty sú často chybné, nepravdivé a občas až úsmevné.

“Bitcoin nie je zlato”. Nie, bitcoin naozaj nie je zlato a to je dobre. Pretože je lepší ako zlato. Jeho bezpečná úschova nič nestojí. Dá sa preniesť aj s vami na ktorékoľvek miesto na svete bez vzbudenia nechcenej pozornosti. A zároveň reflektuje lepšie než zlato upadajúcu hodnotu fiat peňazí.

“Bitcoinoví miliardári presne vedeli, čo majú robiť a kedy peniaze vybrať. O tom dnes väčšina kryptofanúšikov nemá ani potuchy.” Niektorí vedeli, niektorí tušili, predvídali, správne odhadli budúcnosť. A boli za to odmenení. Niektorí predali všetko na jednom z mnohých vrcholov, niektorí iba časť a stále držia, niektorí iba držia a zbavujú sa len minima. Niektorí “zarobili” 100 % a v danom momente s úsmevom predali. Niektorí špekulovali s pákou a popálili sa. Iní rezignovali po nákupe na vrchole a následnom dlhotrvajúcom poklese.

Ľudská psychológia a vlastnosti ako chamtivosť a strach sú stále rovnaké. Dnešní kryptofanúšikovia nie sú v tomto odlišní od tých prvých. Všetci chcú zarobiť, zbohatnúť. Iba niektorí vedia, že to nepôjde rýchlo a že najlepšie je na bitcoin obrazne povedané “zabudnúť”, teda držať. Platilo to pred 10 rokmi, 5 rokmi, aj teraz a aj v budúcnosti.

“Dnes by malo byť totiž každému súdnemu človeku jasné, že bitcoin nie je tutová investícia a že kým v minulosti urobil z niekoho miliardára, dnes z väčšiny ľudí robí chudákov.” Pán poradca si dokonca dovoľuje ešte zmieniť svoj názor z októbra minulého roku, kedy hovoril, že bitcoin pôjde ku dnu a vraj má pravdu. No je fakt, že hodnota BTC voči euru alebo doláru klesla. Nič nerastie stále strmo donekonečna. Ale toto má byť akože dno a kapitulácia? Autor o cenových pohyboch na trhu asi veľa nevie.

Bitcoin bol doteraz tutovou investíciou. A to aj pre tých, ktorí sa ho zbavujú výmenou za smiešne papiere nazývané peniazmi. Pointa je, že bitcoin nie je iba investíciou. Ale napríklad aj sporením do budúcnosti.

Bitcoin vraj “nie je a nikdy nebude uchovávateľom hodnoty, na rozdiel od zlata”. Bitcoin samozrejme spĺňa aj túto funkciu, dokonca lepšie než zlato. Dobre známa ilustrácia so zvyšujúcim sa obsahom nákupného košíka to vystihuje azda najlepšie.

Konštatovať, že bitcoin nie je uchovávateľom hodnoty je klamstvo. Ak teda autor neuvažuje s uchovávaním hodnoty v rozsahu týždňov a mesiacov. Áno, bitcoin nemá za sebou históriu ako zlato. Niekde začať treba.

“Vojna na Ukrajine neprinútila ľudí presúvať majetok do kryptomien.” Iste, žiadne hromadné skupovanie bitcoinu sa nekoná. Vojna a akékoľvek ekonomicko-spoločenské problémy najviac zasahujú “bežných” ľudí, ktorí zvyčajne sú radi, ak majú čo jesť a kde bývať. Pre tých, ktorí majú nejaký majetok, úspory, voľné peniaze, však umožňuje ich ochrániť. Alebo ujsť z miesta, kde je život ďalej nemožný. Nie, títo ľudia nebudú všetkým naokolo vytrubovať, že vybrali peniaze z bankového účtu, zrušili investície v podielových fondoch, či zbytočnú životnú poistku, predali nehnuteľnosť a kúpili bitcoin, aby bezpečne preniesli svoj majetok inde. Žiadne noviny o tom nenapíšu = neexistuje to.

“Bitcoin nie je bezpečná investícia, naopak je extrémne riziková a podlieha ľahkej manipulácii hodnoty.” Pravda je, že cena bitcoinu vyjadrená eurami výrazne osciluje. Krátkodobo nahor aj nadol, dlhodobo nahor. Každá investícia je riziková, ak človek nevie, čo robí. To pán finančný poradca určite dobre vie. Ak si myslí, že s cenou bitcoinu dokáže ktokoľvek (jedna entita) dlhodobo manipulovať a ešte k tomu iba slovami, tak naozaj nevie, ako fungujú trhy.

“Bitcoin nezvládol ani ´prvú trhovú krízu´ a po ruskej invázii na Ukrajinu pohorel.” Čo znamená pohorel? Pretože od marca 2022 podnes sa usd hodnota bitcoinu znížila o štvrtinu. Oproti novembrového vrcholu o viac než polovicu. Áno. A čo spravilo zlato? Stačí sa pozrieť na pár XAU/BTC, kde bitcoin posilnil oproti zlatu o ďalšiu tretinu. Je fakt, že americké akciové indexy si v tomto krátkom období udržali cenu (nie hodnotu). Samozrejme, na rastovom grafe neuvidíte klesajúcu kúpnu silu dolára. Ale aby sme odvážne tvrdenia autora zasadili do kontextu, bolo by vhodné sa pozrieť na dlhodobý graf SPX/BTC. Stačí? A prepnite si na logaritmické zobrazenie, lebo inak to od roku 2011 vyzerá dosť nudne.

“Bitcoin nie je mena. Nespĺňa základnú funkciu peňazí a navyše jeho trhová hodnota je rovná nule.” To, či niekto považuje bitcoin za menu alebo nie, je úplne nepodstatné. Okrem toho závisí ako kde. Napríklad v Salvádore už oficiálnou menou je. Nie všetky atribúty peňazí spĺňa bitcoin ideálne. Najväčším problémom je fluktuácia ceny vyjadrená vo fiate. Ale jeden bitcoin je stále jeden bitcoin. Na rozdiel od eura a dolára jeho kúpna sila dlhodobo stúpa. Za bitcoin kúpite už v podstate všetko. Samozrejme, opäť závisí kde. Keďže je tŕňom v oku tradičného skostnateného a zúfalo sa brániaceho štátno-bankového sektora, tieto možnosti sú väčšinou oficiálne limitované.

“Kryptomena nie je nič reálne. Má hodnotu len dovtedy, kým ľudia veria, že hodnotu má.” Bitcoin môžete predať a kúpiť, získať zaň iný tovar, sporiť v ňom, alebo iba tak si posielať a hrať sa. Je reálny. Áno, hodnotu má iba do tej miery, ako mu veria ľudia. Presne ako euro. Vlastne nie presne, lebo euro potrebuje násilný zákon, aby ho ľudia používali. Bitcoin má čoraz viac používateľov bez donucovania štátom. Vlastne napriek tomu. O čom to svedčí a čo je reálnejšie?

“Ak chce niekto ochrániť svoje peniaze, mal by vsadiť na zlato.” Zlato je vhodný doplnok pri ochrane peňazí a majetku. Treba si byť však vedomý jeho rizík a obmedzeného potenciálu.

Predovšetkým, ak chce niekto ochrániť peniaze, mal by prestať bezhranične dôverovať finančným poradcom omieľajúcim poučky o diverzifikácii a rozložení portfólia a schopných namotať ľudí na niečo, z čoho im kvapne provízia bez ohľadu na rácio. Napríklad na akcie 🙂 Finanční poradcovia (česť výnimkám) ma nikdy neprestanú udivovať svojou bezchrbtovosťou.

Kapitál potečie do bitcoinu pri akomkoľvek kroku centrálnych bánk

Bitcoin opäť “padá” a s ním aj entuziazmus nováčikov s vidinou rýchleho zbohatnutia zárobku pri predaji na medzivrchole a vykešovania naspäť do znehodnocujúcej sa fiat meny.

Ako je známe, vývoj bitcoinu dlhodobo nekoreluje so žiadnym tradičným aktívom, ale má vlastnú trajektóriu pri “ceste na Mesiac”. Aj preto je kryptomena odpoveďou pre pohyb kapitálu v ďalšom období. Pri akomkoľvek variante vývoja monetárneho systému.

Situácia je taká, že ktorúkoľvek cestu si centrálne banky zvolia, útek kapitálu do krypta je neodvratný. “V lockdownovej ére, kedy nevolení byrokrati a kariérni politici neustále posúvajú hranice autonómie a ekonomickej suverenity ľudí, je bitcoin jediným ozajstným neodňateľným vlastníckym právom,” píše Mark E. Jeftovic.

“Zatiaľ čo nocoineri trpiaci Štokholmským syndrómom vďačne oslavujú opäť ďalšiu krypto korekciu, vy nezabudnite na pohľad z nadhľadu a celkový obraz. Nemáme tu bitcoin bublinu, máme tu kolaps globálneho peňažného systému, decentralizovanú revolúciu a dávno zastarané národné štáty.”

Aké možnosti majú centrálne banky a ako to ovplyvní bitcoin?

  1. Centrálne banky môžu devalvovať svoje meny. Výsledkom bude opätovné nafukovanie bubliny všetkých aktív. Aj cena bitcoinu bude stúpať a ešte rýchlejšie.
  2. Centrálne banky zvýšia úroky. Globálna dlhopisová bublina spľasne, pri hromadnom úniku z dlhopisov nájde časť kapitálu bezpečie v bitcoine. Bitcoin bude silnieť.
  3. Centrálne banky víťazoslávne zavedú svoje digitálne meny (CBDC): plná kontrola nad peňažným systémom, zákaz hotovosti, sociálny kredit (neočkuješ sa, nespravíš to a tamto, zablokujeme ti peniaze). Jediným výsledkom môže byť rast šedej ekonomiky a opäť útek kapitálu do bitcoinu.


Súčasné avizované zvyšovanie úrokovej miery FED-u môže a nemusí byť realitou v tomto roku. Centrálni bankári sa dostali do stavu, že už iba manažujú očakávania a reakcie trhu. Ak hrozí, že trh začne kalkulovať s dlhodobo rastúcou infláciou, objavia sa hlasy bankárov o zvyšovaní úrokov. Ak ich aj naozaj zvýšia a trhy začnú padať, médiá skloňovať slovo kríza, centrálni bankári ukľudňujú a musia trhy oživovať ďalšími injekciami.

Táto hra na rešpektovaného a osvieteného kráľa peňazí môže pokračovať donekonečna. Ale existujú tu dosť veľké riziká, že sa situácia pri neustále sa opakujúcich “krízach” a “bublinách” vymkne spod kontroly.

Oveľa istejší je tretí spôsob. Úplne si podmaniť všetky peniaze v obehu a stať sa, za výraznej pomoci technologických firiem, neobmedzeným vládcom nielen monetárneho sveta, ale celej ekonomiky. Je to spôsob, ako si udržať kontrolu nad krachujúcim globálnym finančným systémom ešte o niečo dlhšie. Štát, centrálni bankári a veľké korporácie budú rozhodovať aj o tom, kto, ako a koľko môže minúť.

V tejto vízií však centrálnym bankárom a etatistom všetkých odtieňov niečo veľmi prekáža. Niečo, čo nemôžu kontrolovať ani reálne zastaviť. Áno, bitcoin.

Taproot upgrade siete poskytuje používateľom bitcoinu viac súkromia

Dňa 14. novembra 2021 bola aktivovaná aktualizácia bitcoin siete o novú fíčuru s názvom Taproot. Čo je výsledkom? Napríklad to, že špehovací softvér bude mať väčší problém zistiť, čo sa pri verejne viditeľných transakciách, zapisovaných do blockchain, vlastne deje.

Pre analytické nástroje bude oveľa náročnejšie odhaliť, o aký typ transakcie ide, pretože väčšina kontraktov a podmienených platieb v podobe multisig transakcií bude vyzerať rovnako ako bežná transakcia. Taproot pomáha zároveň škálovateľnosti bitcoinu. Multisig platby už nebudú zaberať tak veľa miesta v bloku a menšie výstupy transakcií sa prejavia na znížení poplatku pre užívateľov.

Viac súkromia pri prechode do lightning siete

Taproot pomáha napríklad súkromiu v lightning sieti, teda nadstavbe nad základnou sieťou, umožňujúcej okamžité a prakticky bezpoplatkové platby. Otváranie a zatváranie kanálov bolo doteraz viditeľné vo verejnej sieti, pretože ide o multisig kontrakty. Upgrade túto on-chain aktivitu posúva na úroveň bežnej transakcie, kde vonkajší pozorovateľ nevidí rozdiel. Môže si iba všimnúť realizáciu platby v určitej hodnote.

Taproot však nie je dokonalý nástroj, ktorý by anonymizoval bitcoin. Napríklad pri platbách v lightning sieti bude hodnota BTC výstupu pri otváraní kanálu neviditeľná iba vtedy, ak je tento kanál rovnako privátny.

Na multisig kontraktoch sú založené aj tzv. “sidechain pegy”, ktoré prepájajú bitcoin s ostatnými krypto aplikáciami. Tieto transakcie bude tiež ťažšie identifikovať, pretože budú vyzerať ako štandardné.

Lacnejšie multisig platby

Ak máte teda radi komplikovanú bezpečnosť svojich bitcoinov, napríklad prostredníctvom multisig peňaženky vyžadujúcej 10 osobitných súkromných kľúčov z 13, takáto platba by sa vám doteraz mohla mierne predražiť. Taproot tento náklad znižuje, lebo veľkosť výstupu bude rovnaká ako pri jednoduchej transakcii a zároveň pridáva viac privátnosti.

Taproot zároveň zjednodušuje neviditeľné zámeny bitcoinu cez Coinswap a CoinJoins, ktoré vyzerajú ako bežné transakcie.

Taproot neprináša bitcoinu úplné súkromie. Blockchain analytické nástroje budú môcť naďalej sliediť nad transakciami a objednávateľom ich služieb sľubovať identifikovanie “zločincov” (vieme, že väčšinou iba varia z vody a ide o určenie pravdepodobnosti, že bitcoin môže pochádzať odtiaľ a odtiaľ).

Aktivácia Taprootu neznamená, že ho už teraz všetci automaticky používajú pri transakciách. Používatelia musia teraz aktualizovať svoje nódy, prispôsobiť sa musia peňaženky a ďalšie bitcoin aplikácie.

Prijatie dlho očakávaného Taproot upgradu bitcoin siete vytvára predpoklady k ďalšiemu posilňovaniu súkromia kráľa kryptomien. Aj keď to bude v tradične slimačom tempe.

Knut Svanholm: Bitcoin nemožno zastaviť, je to myšlienka

Hyperbitcoinizácia. Čo to vlastne znamená? Bude sa všade platiť bitcoinom? Bude bitcoin vlastniť a používať prakticky každý človek na zemi, rovnako ako internet alebo e-mail v súčasnosti? Alebo ho ani nemusia všetci používať? Alebo bude bitcoin stáť milión dolárov a bude legálnym platidlom vo viacerých krajinách?

Alebo je hyperbitcoinizácia všetko uvedené, prípadne ešte niečo iné? Možno bitcoin zakázať a zregulovať? Prečo bitcoin nie je iba pre bohatých? Aj o tom sa rozprával Peter McCormack v podcaste What Bitcoin Did s Knutom Svanholmom.

Podľa autora knihy “Bitcoin – suverenita cez matematiku” sa nedá s určitosťou definovať, čo je hyperbitcoinizácia. Neexistuje žiadny konečný stav.

Geometrický rast

“V období pred bitcoinom nemalo zmysel byť libertariánom alebo anarchokapitalistom, pretože väčšina ľudí nechcela slobodu. Chceli, aby im niekto vládol, držal ich na vôdzke celý život. Nevedeli, čo je pre nich najlepšie, pretože nevideli ako veľkými peniazmi a energiou plytvajú v dnešnom systéme,” hovorí Svanholm.

V roku 2009 však prišla nová sieťová technológia, ktorá rastie geometricky so zvyšujúcim sa počtom užívateľov. Podobne ako kedysi telefón. Vývoj a adopcia takýchto technológií napreduje formou S krivky. Pomalý začiatok, vďaka geometrickému rastu od istého momentu veľmi rýchla adopcia. Na konci adopčnej krivky používa technológiu prakticky každý na svete.
“Stalo sa to takto s rádiom, telefónom, Googlom, Facebookom, internetom. Všetky úspešné sieťové technológie sa šíria týmto spôsobom.”

Podľa neho používa bitcoin v súčasnosti zhruba 0,05 % svetovej populácie. Toto číslo sa zdvojnásobuje v určitom časovom intervale. “Ak ľudia budú naďalej pravidelne nakupovať bitcoin, všetka monetárna energia bude smerovať do bitcoinu, ekonomika porastie až zhltne všetko a ani tam sa nezastaví.”

Hyperbitcoinizácia

Za hyperbitcoinizovaný svet považuje Svanholm taký, kedy všetci na Zemi používajú bitcoin ako hlavnú menu (v súčasnosti šiesta najväčšia spomedzi všetkých). Ostatné meny budú bezvýznamné, používanie Lightning technológie bude hračkou a komunitné bitcoin ostrovčeky ako napríklad v súčasnosti EL Zonte (vidiecka dedina pre surfistov na pacifickom pobreží Salvadoru, kde je bitcoin platidlom) sa zmenia na celosvetové.

V ideálnom vývoji tak vznikne globálna trhová ekonomika so slobodnými peniazmi, ktorá je oveľa efektívnejšia ako dnešný intervencionistický systém s obrovskou mierou misalokácie zdrojov. Žiadne bailouty, nové lacnejšie pôžičky, zachraňovanie v podstate skrachovaných spoločností na úkor všetkých. Jednoducho oveľa spravodlivejší svet, v ktorom je používanie sily oveľa ťažšie, pretože všetky transakcie sú dobrovoľné.

Aj keď už všetci budú mať bitcoin, aj potom bude kúpna sila rásť s expandujúcou ekonomikou. A tá napreduje, ak ľudia ponúkajú tovary a služby, ktoré chcú druhí. “Nevieme, ako presne bude takýto svet vyzerať. Som si istý iba tým, že to bude sakra lepší svet než v ktorom žijeme na dlh teraz.”

Bitcoin je dohoda na jasných a férových pravidlách

Čo je pri vývoji bitcoinu dôležité, je jeho decentralizovaný charakter. Aj pri vlastnení. Neslúži iba horným 5 % najbohatších. Počet užívateľov s 10 a menej BTC rastie, množstvo užívateľov s 1 BTC a menej tak isto rastie. Naopak, scvrkáva sa podiel najväčších “veľrýb” s viac než 10 000 BTC.

Bitcoin je iba dohoda na férových pravidlách medzi ľuďmi. “Čokoľvek s bitcoinom robíme, hodlujeme, posielame, míňame, tak súhlasíme s podmienkami siete. Môžete ho použiť, ak chcete. Alebo môžete nesúhlasiť s protokolom, pravidlami, a nepoužívať bitcoin, no potom sa pripravujete o benefity.”

“Pravidlá, ktorými sa bitcoin sieť riadi (limitovaný počet 21 miliónov bitcoinov, halving každé štyri roky, či 10 minútový interval nového bloku), sú tak vryté do hlavy každého bitcoinera, že ak by niekto chcel zmeniť bitcoin, musel by zároveň úplne zmeniť myslenie týchto ľudí. A to nie je možné.”

Bitcoin je myšlienka, ktorú nemožno zastaviť

Svanholm si myslí, že všetci sa musia zmieriť so skutočnosťou, že bitcoin existuje. “Nemôžete ho zastaviť, pretože je to myšlienka. Všetci o nej vieme, poznáme princípy a zhodneme sa na tom, že je to fér. Ako odradíte ľudí od toho, aby sa nezhodli na niečom? Môžete sa pokúsiť forkom alebo propagovaním toho a onoho.

Takmer každý bitcoiner absolvoval cestu aj cez šitcoiny alebo pochybnosti typu “nezakáže to regulátor?”, “nezmení sa protokol?”. Potom si uvedomíte, že bitcoin je iba dohoda medzi bitcoinermi o jeho používaní.”

Každý atak voči bitcoinu, či už vo forme forku, regulácie alebo zákazu ťažby, bitcoin iba posilní, pretože na každý reaguje a prispôsobí sa. “Zákaz ťažby alebo boj proti bitcoinu nemajú zmysel. Proti matematickej rovnici 2+2 môžete namieriť zbraň, no stále bude výsledok rovný štyri. Môžete sa snažiť zmeniť bitcoin, ale bitcoin to nezaujíma.”