Snowden: Bitcoin vznikol, aby sme nemuseli žiadať o povolenie

Hlavným vystupujúcim na nedávnej bitcoin konferencii v Amsterdame bol Edward Snowden. Teda človek, ktorý pred 10 rokmi verejne upozornil na praktiky špehovania ľudí štátnymi agentúrami v spolupráci s firmami. Ako to už chodí, to, čo v tom čase mejnstrím považoval za konšpiračné teórie, sa dnes berie ako samozrejmosť. A miera straty súkromia sa prehĺbila aj v peniazoch.

„Veľa ľudí v bitcoin komunite hovorí iba o cene. Ako by to bola jediná vec, ktorá ich zaujíma. Nemyslím, že cena by mala byť tým hlavným bodom záujmu. Žiaľ, pohľad na bitcoin ako novú technológiu, nekonkuruje prvému aspektu. A z toho mám obavy. Pretože súčasný svet končí a my sa hráme,“ vraví.

Podľa Snowdena existuje mnoho ľudí, ktorí sa držia kréda „budúcnosť a šťastie alebo hrob“. No nejdú s vlastnou kožou na trh. „A tých pár, ktorí sú tak ochotní spraviť, to nedokáže dotiahnuť do konca. Ľudia musia vidieť, že to myslíte naozaj.“

Ľudia aj z bitcoin komunity sa podľa neho stávajú čoraz pohodlnejšími. No popri väčšom komforte by nemali zabúdať, že sú súčasťou oveľa vyššej hry. Hry o budúcnosť sveta, v ktorej bitcoin je jednou z najsilnejších zbraní.

„Nezáleží na ETF. Ani nechceme, aby takýto nástroj hýbal cenou bitcoinu. Pretože je to forma podriadenia sa. Musíme sa pozerať na zásadnejšie veci, ktoré sú komplikovanejšie, nekomfortné, riskantné, ale nevyhnutné.“

Coinjoin ako prejav neslobody

E. Snowden si myslí, že bitcoin, rovnako ako celý svet, má problém s privátnosťou, ktorý stále nie je vyriešený. „Spravíme coinjoin, 200 mixovacích kôl a všetko je v poriadku? Teší ma, že je to možné. Ale to nie je to, čo hľadáme pri úniku z tyranie. Cieľom nie je ráno vstať a nemusieť si pýtať povolenie, aby sme mohli interagovať so spoločnosťou.“

„Používame VPN služby, blokovanie reklám, bezpečný softvér, atd… Ale to nie je cieľ. Je to prospešné iba pre úzky okruh ľudí. Riešenie musia používať masy ľudí. Čím exkluzívnejšou sa spoločnosť stane vzhľadom k vyžadovanému stupňu poznatkov, tým menej početná takáto spoločnosť bude.“

„Ak potrebujeme notárom potvrdené foto pre vládcov na Manhattane, aby sme dokázali našu identitu alebo pôvod peňazí, aby sme mohli použiť vlastné prostriedky, to nie je sloboda. Používanie coinjoin a dalších nástrojov je dôkazom neslobody.“

Nemusieť žiadať o povolenie

Riešením má byť poskytovanie decentralizovaných a defaultne privátnych riešení. A prestať žiadať o povolenie niečo spraviť. So vstupom inštitúcií do bitcoinu síce začne prúdiť oveľa viac peňazí, čo sa prejaví na cene, no s tým súvisí aj „ohýbanie“ narábania s bitcoinom.

„Pricháza aj väčší tlak týchto inštitúcií z Manhattanu a snaha o vaše podriadenie sa procesom, ktoré neovládate a nemôžete ovplyvniť. Preto sa treba sústrediť na to, čo môžeme ovplyvniť. A je toho veľa.“

„Kedy začneme autoritám odnímať autorizáciu? Pretože to je to, prečo vznikol bitcoin. Nemyslím, že svet je pripravený na to, kam smerujeme. Ale mal by byť a môže byť. Stále vznikajú nové vzrušujúce veci, ako napríklad Nostr.“

„Nielen preto, že je problém s cenzurovaním slobody prejavu, odstraňovaním používateľov s nesúhlasným názorom z platforiem. Nostr sa snaží už od začiatku integrovať slobodu vyjadrovania a výmeny v podobe otvorených okamžitých platieb. To je myšlienka, ktorá mení svet.“

„Starý svet končí. No my už teraz vieme, ako dalej pri vytváraní sveta nového. Tak hor sa do toho,“ dodáva Snowden optimisticky.

Michael Saylor: Nikto nedokáže poraziť infláciu, ale bitcoin môže mať každý

Svet sa nachádza vo vojne. Nie je to tretia svetová, konflikt Ukrajina vs. Rusko, či USA vs. krajiny odmietajúce zbraňami krytý dolár. „Je to nekonečná celosvetová ekonomická vojna, ktorá je tu od nepamäti. Je o prerozdeľovaní ekonomickej energie, nazývanej bohatstvo,“ touto myšlienkou začal Michael Saylor svoje vystúpenie na nedávnej bitcoin konferencii v Prahe.

Najdôležitejším faktorom pri prerozdeľovaní majetku sú štáty, ktoré ovládajú peniaze. Dôležité sú aj technológie a práca, teda energia vložená do úsilia, za ktoré sme odmeňovaní peniazmi.

„Bohužiaľ, štát je o niekoľko rádov mocnejší než ekonomické faktory a technológia. A technológia je rádovo mocnejšia než práca. Štáty a technológie menia ihrisko a vy môžete pracovať s maximálnym úsilím, no musíte zohľadňovať politiku štátu a technológie, ak naozaj chcete prežiť v týchto podmienkach.“

Štát rozhoduje o hodnote a sile peňazí cez centrálnu banku, ktorá určuje základnú úrokovú mieru, teda cenu peňazí. A tá neustále klesá, lebo objem peňazí v obehu rastie. Inflácia štátu vyhovuje, lebo je to menej viditeľná forma prerozdeľovania bohatstva než cez dane. Americký dolár, svetová rezervná mena, skolabovala za sto rokov oproti zlatu o 99 %. V porovnaní s akciovým indexom SP500 o 99,8 %.

Ani maximálnym úsilím neporazíte infláciu

Saylor vraví, že ak meriame infláciu vo vzťahu k niečomu, čo možno vyrobiť takmer zadarmo, nevyzerá tak vysoká. Avšak reálnu mieru inflácie možno najlepšie pozorovať na niečom pevnom a „termodynamicky zdravom“. Okrem SP500 môže byť príkladom realitná spoločnosť vlastniaca nehnuteľnosti na pláži v Miami. Počet pozemkov tu nerastie a prirodzene si udržujú hodnotu. Voči tejto firme dolár klesol o 99,8 %.

Ešte horšie však vyzerá vývoj hodnoty všetkých ostatných mien vo svete, ktoré strácajú už aj voči americkému doláru. Niektoré meny rovno kolabujú, ako napríklad argentínske peso, turecká líra, či indická rupia.

„Ak máte napríklad firmu v Argentíne a budete usilovne pracovať, musíte zvýšiť príjmy z 1 mil. na 500 mil. peso v priebehu 20 rokov, len aby ste ostali na rovnakej úrovni. Preto ani to najväčšie úsilie nevyrieši problém vyplývajúci z toho, že ste na nesprávnej strane ekonomickej vojny. Existuje tu iba jediná úspešná stratégia: zbaviť sa peso.“

„Ak spojíte to, že vaše mena kolabuje voči doláru a ten kolabuje voči silnejším aktívam, míňajú sa číslovky pri vypočítavaní bohatstva, o ktoré vás štát oberá. Ak štát znehodnotí menu o 99,9 % za 100 rokov, v podstate prichádzate o všetok váš majetok, ktorý sa prerozdeľuje kamarátom a záujmovým skupinám napojených na štát.“

Z toho podľa Saylora vyplýva, že ak si chce človek udržať bohatstvo, musí premeniť danú menu na aktívum, ktoré je vzácne, prenosné, trvanlivé a uchovateľné. Nehnuteľnosť so sebou nezoberiete.

Ako sa nenechať okradnúť štátom

Saylor si myslí, že peniaze sú niečo, čo uchováva ekonomickú energiu, ktorú ani štát nemôže ukradnúť alebo nemožno stratiť zlými investičnými rozhodnutiami. Dobrými peniazmi mohlo byť zlato, ale má svoje chyby. „Možno ho vytvoriť viac a nemôžete držať všetko. Aj mierny nárast množstva komodity v obehu o 2-3% ročne znamená, že po 35 rokoch máte v skutočnosti polovicu bohatstva v porovnaní so začiatkom.“

Podľa neho spôsob, ako by sa zlato mohlo stať perfektnými peniazmi, je prestať ho ťažiť a zvyšovať ponuku. Ale to sa nestane. Obmedzeným množstvom však disponuje jedno aktívum. Bitcoin. Hoci zatiaľ stále pribúda, je to čoraz menšie tempo až sa ťažba nových btc úplne zastaví na čísle 21 miliónov kusov. Tento aspekt robí z bitcoinu zdravé peniaze.

„Politici sa vás snažia presvedčiť, že je to nemožné. Komodity a príroda tiež ukazujú, že je to nemožné. Ale existuje aktívum, cez ktoré si uchováte vaše peniaze naveky. Bitcoin predstavuje ekonomickú nesmrteľnosť. Dokonalé peniaze sú také, ktoré umožňujú uniknúť mizérii v dôsledku ekonomickej vojny, ktorá ožobračuje vás, vašu rodinu, vaše firmy o 99,9 % hodnoty s absolútnou istotou. Neexistuje dostatočne veľké úsilie v podobe práce, špekulatívneho obchodovania, či hľadania spôsobov, ako uniknúť tejto skutočnosti. Jediné riešenie je bitcoin.“

Držať najlepšie peniaze

Víťazná stratégia je podľa Saylora iba jedna. Tým je držanie najlepších peňazí. „Ak držíte dolár, čo je najlepšia mena, smerujete k nule. Zlato sú o niečo lepšie peniaze ako meny, akcie sú lepšie peniaze než zlato, bitcoin sú lepšie peniaze než akcie.“

Tradičné zmýšľanie ľudí a firiem vychádza z presvedčenia, že firemné akcie a indexy sú najlepšími peniazmi. Tieto však okrem nižších výnosov oproti bitcoinu skrývajú niekoľko nie nezanedbateľných rizík: rastúce náklady na prácu, konkurencia na trhu, riziko novej technológie, politickej regulácie, zdanenia. Alebo faktor vojny, ktorá nemusí byť iba vo fyzickej forme, ale napríklad cla a poplatkov.

„Spolu tieto riziká predstavujú 7 % ročne z výnosov, s ktorými musíte pri firmách v dlhodobom horizonte počítať. Ale na bitcoin sa nevzťahujú. Firemný manažment nahrádza v bitcoine softvér zadarmo. Bitcoin nemá konkurenciu, a to ani v druhom rade.“

„Zároveň ho nebude viac, než 21 miliónov kusov. Je to nesmrteľný produkt a o tisíc rokov tu bude stále iba 21 miliónov btc. Samozrejme, pri zdaňovaní, reguláciách a vojne ostávate s bitcoinom v bezpečí digitálneho priestoru. Bitcoin nemožno zničiť, skorumpovať. Je všade na celom svete.“

Stratové a víťazné stratégie

Aká je teda víťazná stratégia ako nielen uchovať, ale aj ďalej zhodnocovať majetok? Saylor porovnáva dolár, dlhopisy, akcie a bitcoin.

„Ak držíte v hotovosti milión dolárov, pri 7 % ročnej miere inflácie vám o sto rokov zostane 977 dolárov. Z milióna na tisíc dolárov. Ak nakúpite štátne dlhopisy za milión dolárov pri úroku 3,5 % ročne, zostane vám 3,5 % záporný výnos, po 100 rokoch to bude 31-tisíc dolárov. Teda 3 % z pôvodnej hodnoty majetku.“

„Ak ste šikovný a investujete do akciového indexu SP500, zostane vám rovnaký milión dolárov. Ale nie viac. Ak vezmete polovicu z milióna a investujete do bitcoinu (s priemerným ročným zhodnotením 14 %), druhú polovicu do SP500, o sto rokov budete mať 512 mil. usd. Ak vložíte všetko do bitcoinu, budete miliardár. Všetko, čo musíte spraviť, je premeniť milión dolárov na btc.“


„Takže existujú víťazné a stratové stratégie. Iné spôsoby investovania, či trading sú iba stratou času. Nakupujte bitcoin stále pravidelne a na konci dňa nezáleží na tom, za koľko ste nakúpili. Dôležité je, aby ste nepredávali a neinvestovali do zlata, striebra a iných aktív,“ myslí si Saylor.

Nikto nedokáže zastaviť infláciu

Aj v dôsledku pretrvávajúcej ekonomickej vojny si ľudia vo svete čoraz viac začínajú uvedomovať, že bitcoin je najlepšie aktívum. To sa má podľa Saylora prejavovať na monetizovaní ostatných aktív, teda ich premieňaní na bitcoin.

Najskôr zlato, pretože nedáva žiadny zmysel. A potom ďalšie aktíva, považované za uchovávateľov hodnoty – nehnuteľnosti, akcie, dlhopisy. „S demonetizáciou zlata uvidíme 30-násobný nárast ceny bitcoinu. Ale neexistuje dôvod, prečo by sme nemohli byť svedkami 500-násobnej bomby pri demonetizácii ostatných aktív.“

Bitcoin má predstavovať ultimátnu „zbraň“ voči inflácii, ktorá tu bude naďalej. „Žiadna krajina ani nikto na svete nemôže zastaviť infláciu. Môžete stáť na čele sveta a nezastavíte ju. Infláciu nepredbehne 99 % firiem ani 99 % zamestnancov. 1 % trhu sa to možno podarí, no vy to nebudete. Ale každý, zdôrazňujem každý môže vlastniť bitcoin. Takže kupujte bitcoin.“

Knut Svanholm: Bitcoin nemožno zastaviť, je to myšlienka

Hyperbitcoinizácia. Čo to vlastne znamená? Bude sa všade platiť bitcoinom? Bude bitcoin vlastniť a používať prakticky každý človek na zemi, rovnako ako internet alebo e-mail v súčasnosti? Alebo ho ani nemusia všetci používať? Alebo bude bitcoin stáť milión dolárov a bude legálnym platidlom vo viacerých krajinách?

Alebo je hyperbitcoinizácia všetko uvedené, prípadne ešte niečo iné? Možno bitcoin zakázať a zregulovať? Prečo bitcoin nie je iba pre bohatých? Aj o tom sa rozprával Peter McCormack v podcaste What Bitcoin Did s Knutom Svanholmom.

Podľa autora knihy “Bitcoin – suverenita cez matematiku” sa nedá s určitosťou definovať, čo je hyperbitcoinizácia. Neexistuje žiadny konečný stav.

Geometrický rast

“V období pred bitcoinom nemalo zmysel byť libertariánom alebo anarchokapitalistom, pretože väčšina ľudí nechcela slobodu. Chceli, aby im niekto vládol, držal ich na vôdzke celý život. Nevedeli, čo je pre nich najlepšie, pretože nevideli ako veľkými peniazmi a energiou plytvajú v dnešnom systéme,” hovorí Svanholm.

V roku 2009 však prišla nová sieťová technológia, ktorá rastie geometricky so zvyšujúcim sa počtom užívateľov. Podobne ako kedysi telefón. Vývoj a adopcia takýchto technológií napreduje formou S krivky. Pomalý začiatok, vďaka geometrickému rastu od istého momentu veľmi rýchla adopcia. Na konci adopčnej krivky používa technológiu prakticky každý na svete.
“Stalo sa to takto s rádiom, telefónom, Googlom, Facebookom, internetom. Všetky úspešné sieťové technológie sa šíria týmto spôsobom.”

Podľa neho používa bitcoin v súčasnosti zhruba 0,05 % svetovej populácie. Toto číslo sa zdvojnásobuje v určitom časovom intervale. “Ak ľudia budú naďalej pravidelne nakupovať bitcoin, všetka monetárna energia bude smerovať do bitcoinu, ekonomika porastie až zhltne všetko a ani tam sa nezastaví.”

Hyperbitcoinizácia

Za hyperbitcoinizovaný svet považuje Svanholm taký, kedy všetci na Zemi používajú bitcoin ako hlavnú menu (v súčasnosti šiesta najväčšia spomedzi všetkých). Ostatné meny budú bezvýznamné, používanie Lightning technológie bude hračkou a komunitné bitcoin ostrovčeky ako napríklad v súčasnosti EL Zonte (vidiecka dedina pre surfistov na pacifickom pobreží Salvadoru, kde je bitcoin platidlom) sa zmenia na celosvetové.

V ideálnom vývoji tak vznikne globálna trhová ekonomika so slobodnými peniazmi, ktorá je oveľa efektívnejšia ako dnešný intervencionistický systém s obrovskou mierou misalokácie zdrojov. Žiadne bailouty, nové lacnejšie pôžičky, zachraňovanie v podstate skrachovaných spoločností na úkor všetkých. Jednoducho oveľa spravodlivejší svet, v ktorom je používanie sily oveľa ťažšie, pretože všetky transakcie sú dobrovoľné.

Aj keď už všetci budú mať bitcoin, aj potom bude kúpna sila rásť s expandujúcou ekonomikou. A tá napreduje, ak ľudia ponúkajú tovary a služby, ktoré chcú druhí. “Nevieme, ako presne bude takýto svet vyzerať. Som si istý iba tým, že to bude sakra lepší svet než v ktorom žijeme na dlh teraz.”

Bitcoin je dohoda na jasných a férových pravidlách

Čo je pri vývoji bitcoinu dôležité, je jeho decentralizovaný charakter. Aj pri vlastnení. Neslúži iba horným 5 % najbohatších. Počet užívateľov s 10 a menej BTC rastie, množstvo užívateľov s 1 BTC a menej tak isto rastie. Naopak, scvrkáva sa podiel najväčších “veľrýb” s viac než 10 000 BTC.

Bitcoin je iba dohoda na férových pravidlách medzi ľuďmi. “Čokoľvek s bitcoinom robíme, hodlujeme, posielame, míňame, tak súhlasíme s podmienkami siete. Môžete ho použiť, ak chcete. Alebo môžete nesúhlasiť s protokolom, pravidlami, a nepoužívať bitcoin, no potom sa pripravujete o benefity.”

“Pravidlá, ktorými sa bitcoin sieť riadi (limitovaný počet 21 miliónov bitcoinov, halving každé štyri roky, či 10 minútový interval nového bloku), sú tak vryté do hlavy každého bitcoinera, že ak by niekto chcel zmeniť bitcoin, musel by zároveň úplne zmeniť myslenie týchto ľudí. A to nie je možné.”

Bitcoin je myšlienka, ktorú nemožno zastaviť

Svanholm si myslí, že všetci sa musia zmieriť so skutočnosťou, že bitcoin existuje. “Nemôžete ho zastaviť, pretože je to myšlienka. Všetci o nej vieme, poznáme princípy a zhodneme sa na tom, že je to fér. Ako odradíte ľudí od toho, aby sa nezhodli na niečom? Môžete sa pokúsiť forkom alebo propagovaním toho a onoho.

Takmer každý bitcoiner absolvoval cestu aj cez šitcoiny alebo pochybnosti typu “nezakáže to regulátor?”, “nezmení sa protokol?”. Potom si uvedomíte, že bitcoin je iba dohoda medzi bitcoinermi o jeho používaní.”

Každý atak voči bitcoinu, či už vo forme forku, regulácie alebo zákazu ťažby, bitcoin iba posilní, pretože na každý reaguje a prispôsobí sa. “Zákaz ťažby alebo boj proti bitcoinu nemajú zmysel. Proti matematickej rovnici 2+2 môžete namieriť zbraň, no stále bude výsledok rovný štyri. Môžete sa snažiť zmeniť bitcoin, ale bitcoin to nezaujíma.”

Tim Draper: Predávať bitcoin je ako meniť euro na drachmu. Nechcete minulosť

Na bitcoin konferencii v Miami nechýbal americký investor Tim Draper. V rámci bitcoin scény je známy ako ten, čo v roku 2014 získal 30-tisíc bitcoinov, ktoré americká vláda vydražila v aukcii po zhabaní Silk Road a zatvorení Rossa Ulbrichta na niekoľko doživotí.

Tim Draper hovoril o tom, prečo je bitcoin podľa neho dôležitý pre spoločnosť. Prvým dôvodom je sloboda. “Sloboda je dôležitá pre napredovanie spoločnosti. Zoberte si príklad rozdeleného Kórejského polostrova. Severná komunistická časť je kompletne ovládaná diktátorským režimom. Južná časť je otvorená, slobodná, s trhovou ekonomikou. Priemerný Juhokórejčan dnes zarába zhruba 460-krát viac ako jeho severný sused. A to už po zohľadnení kúpnej sily. Priemerný Juhokórejčan je zároveň o pár centimetrov vyšší než severný sused. Sloboda v spoločnosti je kľúčová a potrebujeme slobodné krajiny.”

Druhým faktorom dobrej spoločnosti je podľa neho dôvera. “Singapúr predstavoval kedysi jednu z najchudobnejších a najmenej dôveryhodných krajín na svete. V súčasnosti patrí k najbohatším a najdôveryhodnejším krajinám na Zemi. Táto zmena prebiehala postupne, krok za krokom.”

Bitcoin má byť práve mixom slobody a dôvery. “To je odpoveď na otázku, prečo chceme bitcoin.”

Ľudí však ešte viac zaujíma, kedy predať bitcoin. “Pýtam sa, za čo ho chcete vymeniť, preboha? Prečo by som bitcoin predával? Je to ako meniť eurá na grécke drachmy alebo francúzske franky. Alebo premeniť americký dolár na konfederačné peniaze. Jednoducho to nedáva zmysel. S bitcoinom vlastníte menu budúcnosti. Načo by ste ju vymieňali za menu minulosti?”

Nebude dôvod držať fiat

Tim Draper si myslí, že ak sa bitcoin technológia bude rozvíjať v súlade s Moorovým princípom šírenia exponenciálnej technológie, nebude existovať žiadny dôvod držať fiat peniaze. “Všetko, čo budete potrebovať, si v obchode kúpite za bitcoin.”

Pri výbere medzi fiat menou a bitcoinom nie je podľa neho čo riešiť. Na jednej strane mena napojená na štát a ľudí túžiacich po manipulovaní a znehodnocovaní peňazí. Na druhej strane mena so stabilným množstvom, jasnou “menovou politikou”, otvorená, transparentná, globálna. “Proste neexistuje iná lepšia možnosť než fungovanie v bitcoine. Raz príde čas, keď ľudia nebudú viac akceptovať dolár. Budú chcieť iba bitcoin, pretože si nebudú istí, koľko dolárov sa ešte vytlačí.”

Hodnotu v bitcoine budú vidieť najskôr predovšetkým ľudia, ktorí zažívajú znehodnocovanie oficiálnej meny štátu každých niekoľko rokov. Príkladom je Južná Amerika. “Raz mi jeden Argentínčan povedal: ‘Počas života som padol na úplné dno aj rozprávkovo zbohatol. To všetko trikrát. A to mám iba 30 rokov. Dôvodom bolo znehodnocovanie mien politikmi.’

“Prečo by mal tento človek používať peso? Nemá dôvod. Nemá zmysel nasadzovať všetko svoje úsilie pre biznis, ak viete, že štát vám naakumulované bohatstvo raz vezme. S bitcoinom môžete zvyšovať hodnotu firmy.”

M. Saylor: Bitcoin prináša racionálnosť naspäť do sveta financií

Na bitcoin konferencii v Miami vystúpili aj Max Keiser a Michael Saylor. Prvý menovaný v úlohe zabávača a pýtajúceho sa, druhý ako majiteľ spoločnosti, o ktorej sa väčšina ľudí dozvedela až potom, ako vymenil hotovostné rezervy v stovkách miliónov dolárov za bitcoin.

Hoci Saylor vie už dlho o bitcoine, prvýkrát sa odhodlal na kúpu až nedávno. “Po prvýkrát som kúpil bitcoin pred rokom, takže mám za sebou prvý nováčikovský rok.” Prezradil aj spôsob uvažovania, ako sa k bitcoinu dostal ako k jedinej racionálnej možnosti.

“Prestal som dôverovať všetkým tradičným investičným stratégiam… Myslel som, že môžem vlastniť najväčšie tech spoločnosti a iba čakať. Zmenilo sa to strojnásobením miery peňažnej inflácie. Jedného dňa mi moja 20-ročná neter hovorila o akciách Apple. Vtedy som si uvedomil, že asi to nie je najlepšie miesto pre peniaze. Tak som prišiel k bitcoinu. A chcel som ho čo najrýchlejšie a najviac, lebo čo keď presne toto isté si uvedomí niekto iný a už nebudem môcť výhodne kupovať?”

Saylor porovnáva jednotlivé druhy aktív a zo všetkých vychádza bitcoin ako jasná voľba. “Môžete kúpiť pozemok, no ten sa zdaňuje a niekto vám ho aj môže vziať. Viete si kúpiť zlato, ale opäť vám ho niekto môže vziať. Podobne ako šperky. Dokážete si kúpiť akcie, ale nikdy ich nebudete naozaj vlastniť.”
Bitcoin predstavuje podľa neho kľúčový objav ľudstva, pretože prvýkrát v histórii umožňuje vlastnícke právo pre všetkých osem miliárd ľudí.

Bitcoin je x-krát efektívnejší než veľké firmy

Saylor hovoril aj o tzv. “energetickej náročnosti” ťažby bitcoinu a prevádzkovania siete. Porovnal kapitálové investície a celkovou hodnotu veľkých spoločností. “Bitcoin potrebuje energiu a kapitál za štyri miliardy dolárov na vytvorenie aktíva v hodnote 800 miliárd USD. Za jeden dolár teda dostaneme 200 USD. Pri Googli z 1 USD dostanete 10 USD. Banka JPM minie dolár na vytvorenie hodnoty za 3,8 USD. Aerolinky premenia dolár na 40 centov. Teda bitcoin je 20-krát efektívnejší ako Google, 50-krát efektívnejší ako bežná firma a 500-krát efektívnejší než skutočný výrobca energie.”

Zakladateľ spoločnosti Microstrategy považuje bitcoin za najbezpečnejšiu, najspoľahlivejšiu a najistejšiu vec v celom ekonomickom vesmíre. “Ak hľadáte miesto na uchovanie vašej ekonomickej energie, nenájdete lepšiu možnosť. Bitcoin si môžete uschovať a zobrať so sebou kamkoľvek idete.”


Syndróm vyšinutosti

Zatiaľ čo časť ľudí vidí v bitcoine možnosti, iní ho odmietajú zo strachu, ohrozenia, či iba neporozumenia. Max Keiser hovorí aj o syndróme vyšinutosti. Je to stav, kedy človek počuje o niečom alebo niekoho, čo spôsobí extrémny, často iracionálny hnev a frustráciu.

“Ak sa niekto cíti komfortne vo svojom prostredí, má dostatok bohatstva a pohodlia, je v jeho záujme udržovať veci tak ako sú. Nedokáže si predstaviť zmenu podmienok. Ak sa loď potápa a vy o tom viete, hľadáte záchranný čln. Ak o tom ale neviete, hoviete si v luxusnej kajute a niekto vám zaklope s tým, že máte čo najrýchlejšie opustiť loď, považujete to za dotieranie,” vysvetľuje Saylor.

“Vždy, keď počujem niekoho kritizovať bitcoin, pýtam sa: Aké je tvoje riešenie pre ľudí v Argentíne? Je ľahké kritizovať na kocktail večierku v NewYorku. Ale čo poviete tým v Afrike, Južnej Amerike, Ázii?”
“Nikdy som nepočul žiadneho kritika povedať: ‘Nemám rád bitcoin, ľudia v iných častiach sveta by si mali kúpiť akcie Apple, aby ochránili svoje celoživotné úspory pre kradmou rukou tamojších vlád.’ To nikto nehovorí. Takže neponúkate konštruktívne riešenie problému, iba reflexívne odmietate novú vec.”

Čo nastane, ak sa časť peňazí uložených vo fiat menách a dlhopisoch presunie do bitcoinu? Podľa Saylora sa obnoví mechanizmus objavovania ceny. “Ak sa demonetarizujú rezidenčné nehnuteľnosti, budete si môcť dovoliť dvakrát väčšie domy za polovičnú cenu. Ak sa demonetarizuje zlato, šperky budú stáť polovicu dnešnej ceny. Demonetizovaním dlhu si budete môcť kúpiť ročnú rentu s 8 % úrokom pri nulovom riziku. Demonetizácia akcií a ETF spôsobí, že môžete investovať do spoločnosti pri normálnejšom P/E pomere ako 50.”

Bitcoin prináša racionálnosť do sveta financií

Saylor sa nevyhol ani politickým prehláseniam. Bitcoin podľa neho napráva aj fungovanie vlád, pretože ich núti k racionálnosti. Čiastočne to vidieť na krajinách s kolabujúcimi menami, kde musia prijať novú menu, aj keď zatiaľ je to najčastejšie dolár.

Budúcnosť vraj môže vyzerať tak, že všetci ľudia budú mať mobilné telefóny s nainštalovanými digitálnymi peňaženkami s tradičnými fiat menami, ale aj bitcoinom. “Bitcoin spája navzájom osem miliárd ľudí, 100 miliónov firiem. Synchronizuje svet nezávisle od politickej jurisdikcie a vracia do celého finančného sveta racionálnosť a prináša slobodu a vlastnícke práva celému ľudstvu.”

Dôvodom, prečo bitcoin nakoniec zvíťazí, má byť jeho komunitný charakter. Tzv. “cyber sršne” v online priestore a komunitách vzdelávajú ostatných a bránia bitcoin. Ale sú to aj všetky firmy a technológie integrujúce bitcoin a každý, kto prispieva ku vzdelávaniu a podpore siete. “Ak niekto padne, ďalší sa postaví a vezme štafetový kolík ďalej.”