Regulácia - BITCOIN PIT

Môže štát regulovať bitcoin sieť a cenzúrovať ťažbu bitcoinu?

Snahy o obmedzovanie bitcoinu sa zintenzívňujú s klesajúcou cenou štátnych peňazí a rozširujúcou sa adopciou kryptomeny. Najnovšie sa objavili hlasy volajúce po regulovaní bitcoin transakcií, ktoré ťažiari potvrdzujú v sieti. Vraj by mali akceptovať iba prevody v súlade s pravidlami KYC.

Čo by takáto regulácia znamenala pre bitcoin a jeho používateľov? Môže štát dosiahnuť stav, že ťažiari budú do blokov zaraďovať iba “legálne” transakcie? Aj o tejto téme sa diskutovalo na nedávnej konferencii LABITCONF.

Prvým krokom establišmentu by bola identifikácia ťažiarskych poolov a fariem, ktoré sú v súčasnosti iba neformálne organizácie a väčšinou nejde o právne entity. Ak by sa takýmito stali a museli by žiadať o povolenie ťažby bitcoinu, rovnako ako samotní ťažiari a potvrdzovať iba vybrané transakcie v sieti, prišlo by k cenzúre.

“Takýto vývoj by bol očakávaný a pokračovaním boja štátu proti bitcoinu. Tento scenár je súčasťou bezpečnostného modelu bitcoin siete od začiatku,” tvrdí Giacomo Zucco. Štát sa bude podľa neho snažiť využívať moc a uzurpovať si zaraďovanie transakcií do blokov podľa nastavených regulácií.

Môže byť takýto zámer establišmentu úspešný? Zucco si myslí, že snaha bude mať za následok produkciu prázdnych blokov. “Množstvo oficiálne povolených a potvrdených transakcií bude v podstate nulové. Jednou zo základných vlastností bitcoinu sú totiž transakcie bez povolenia. Ak by to nebolo možné, bude sa používať iba lacnejší a rýchlejší paypal.”

Regulácia mining poolov ani ťažiarov nebude fungovať

Takže tu máme na jednej strane stratovú štátnu ťažbu prázdnych blokov s cenzúrovanými transakciami, na druhej strane tzv. “čierne” transakcie, ktorých cena ešte viac vzrastie.
“Bol by to útok regulátorov na ťažobné pooly. Štát povie: ‘ak umožníte potvrdenie týchto transakcií bez KYC, potrestáme vás.’ Nie som si istý, či to môže fungovať. Pretože prichádza Stratum protokol, ktorý sa zrejme stane súčasťou systému poolov,” tvrdí Jimmy Song.

Jednou z vlastností Stratum je, že individuálny ťažiar v poole sa rozhodne, ktoré transakcie potvrdí. V súčasnosti je prax taká, že pool rozhoduje o transakciách zaraďovaných do bloku. Ak by teda mining pooly začali vyžadovať identifikáciu jednotlivých ťažiarov, títo sa jednoducho zdvihnú a odídu do anonymných poolov, čo bude aj ekonomicky výhodnejšie riešenie.

“To znamená, že regulácia bude neúčinná. Tak je to aj s otatnými možnými vektormi útoku na bitcoin. Štát sa môže pokúsiť, no ak neexistuje jediný bod zlyhania, neuspeje. Často sa objavujú názory, že mining pool je takýmto bodom. Nie, nie je. Existuje mnoho poolov a ťažiari môžu zmeniť pool kedykoľvek sa im zachce. Nemyslím teda, že toto by fungovalo,” myslí si J. Song.

Ekonomická motivácia ťažiarov

Prečo je z pohľadu ťažiarov profitabilnejšie prejsť na neregulované, decentralizované pooly? Dôvod je jednoduchý: ekonomická výhodnosť. Ak ťažiar zaraďuje do blockchainu iba také transakcie, ktoré prikazuje pool (štát), takéto bloky budú obsahovať menej transakcií a mineri tak budú odmeňovaní nižšími poplatkami za potvrdenie prevodov. Samozrejme, dôvodov na preferovanie neregulovanej ťažby je viac ako iba ekonomický.

Jimmy Song si myslí, že vo všeobecnosti čím viac moci má koncový užívateľ, v tomto prípade ťažiar, tým bude systém efektívnejší. “V súčasnosti trh nie je dostatočne zrelý, aby zohľadnil tieto veci. Ale v určitom momente k tomu príde a dosiahne sa väčšia rovnováha ako teraz. Pretože vzrastie cena bitcoinu.”

Výhodou ťažiarskych poolov podľa Giacoma Zucca je ich v podstate abstraktná entita. Môže to byť iba anonymná služba koordinujúca minerov, nie fyzický subjekt. Na druhej strane individuálni ťažiari odoberajú elektrickú energiu a produkujú teplo, preto sú skôr fyzickým subjektom. Môžu však bez problémov prejsť na ťažbu v inom poole a v prípade nutnosti poprieť vyťaženie anonymnej transakcie (plausible deniability).

Práve snaha štátu o reguláciu a cenzúrovanie bitcoin siete môže ešte viac zintenzívniť vynachádzanie nových decentralizačných riešení. “Akonáhle bude existovať viac inovácii v tejto oblasti, bude veľmi ťažké to regulovať. Štáty nie sú zvyknuté hrať sa na dôsledných policajtov. Zvyknú regulovať skupiny subjektov a povedať ‘toto nemôžete’,” tvrdí J. Song.

Ťažiari sa okrem toho môžu voľne pohybovať. Ak bude na nich nejaká krajina príliš tvrdá, ako napríklad americký štát NewYork udeľujúci licencie pre bitcoin spoločnosti, presunú sa do inej krajiny. “Mineri majú veľa nástrojov ako obísť regulácie. Sú niečo ako digitálni nomádi. Idú do jurisdikcie, ktorá je pre nich najprijateľnejšia ekonomicky alebo regulatívne.”

Plausible deniability vs. reálne vynucovanie regulácií

Aj Giacommo Zucco sa nazdáva, že v súboji plausible deniability vs. reálne vynucovanie ťahá štát za kratší koniec. “Ak je niečo veľmi rozšírené, žiaden štát, akokoľvek autoritársky, nevie zabezpečiť 100% vynútenie na všetkých obyvateľoch.” Bitcoin mining je vysoko profitabilná aktivita a aktéri sú vysoko motivovaní nachádzať fungujúce riešenia bez ohľadu na to, či sa trh nazýva oficiálny alebo čierny.

Ak by aj teoreticky nastal scenár, že štát dokáže zabezpečiť absolútnu vynútiteľnosť regulácie, do hry vstupuje teória hier na úrovni štátov. “Ak predpokladáme, že bitcoin je dostatočne robustný a bude existovať naďalej, musíme začať zvažovať aj možnosť, že všetka ťažba bitcoinu bude znárodnená. Zažili sme to vo Venezuele.”

“Ak veľkú časť ťažby bude zabezpečovať štát, treba zároveň počítať s tým, že mnohé krajiny nevychádzajú dobre s inými a stále bude existovať určitá frikcia pri medzinárodnej spolupráci. Scenár, že všetky vlády na svete by sa dokázali dohodnúť na dokonalej cenzúre pri potvrdzovaní bitcoin transakcií do blokov, pokladám za veľmi nepravdepodobný.”

Niekoľko vrstiev ochrany pred cenzúrou bitcoinu

Podľa G. Zucca teda existuje niekoľko úrovní chrániacich pred cenzúrou bitcoin transakcií:

1. Už spomínaná geopolitická teória hier, keď vždy budú existovať krajiny alebo jurisdikcie nesúhlasiace s väčšinou. Takéto opatrenia je veľmi ťažké realizovať na celom svete, čo vidieť napríklad pri miznutí daňových rajov, kde sú možnosti v súčanosti veľmi obmedzené. Ale ak sa aj takáto globálna regulácia zavedie, je potrebné ju aj naozaj vynucovať. A tu sa prax v rôznych jurisdikciách veľmi líši.

2. Ekonomická motivácia ťažiarov, preferujúcich nelegálne, ale ekonomicky výhodnejšie transakcie v porovnaní s prázdnymi regulovanými blokmi.

3. Ďalšia rovina je technologická a súvisí s druhou vrstvou bitcoinu. Rozvíja sa spôsob realizovania akoby “white list” transakcie, teda prevodu BTC z jednej neanonymnej adresy na druhú neanonymnú adresu. Pritom v skutočnosti ide o coinswap v inej vrstve bitcoinu, čím sa transakcia stáva necenzúrovateľnou.

Globálne vynucovanie KYC bude čoraz ťažšie

Jimmy Song si myslí, že snaha o globálne vynucovanie cenzúry bitcoin transakcií prichádza z USA ako svetového, ale upadajúceho impéria. “Mierna koordinácia, ktorú vidíme najmä zo strany USA, existuje kvôli hegemónii dolára. Americký establišment môže sankcionovať kohokoľvek, pretože celý svet funguje na dolárovom štandarde. Všetky firmy a krajiny sa ocitajú v problémoch, ak nemôžu realizovať transakcie v dolároch. S postupným prechodom na bitcoin štandard sa takéto vynucovania stanú menej účinnými. Globálne vynucovanie KYC sa s rozširovaním bitcoinu bude realizovať čoraz ťažšie.”

Ale čo ak tu predsa len dôjde k účinnej celosvetovej koordinácii a cenzúre? “Riešenie je pomerne banálne. Každý je pánom vlastného uzlu. Ak štát robí nepekné veci, stačí si povedať ‘neakceptujem žiadny blok od štátu’. Ak to takto nespraví dostatočný počet ľudí, potom to už nie je bitcoin. Ak bude štát ťažiť prádzne bloky, nebudem ich akceptovať.”

Teória hier podľa Songa hovorí, že na to, aby štát spravil blok akceptovateľným pre sieť, musí vyzerať nerozoznateľne od štandardného bloku. V takom prípade vlastne pomáha sieti. A sme naspäť pri suverenite používateľov.

Bitcoin prináša finančnú slobodu a je poistkou pred totalitným režimom

Čoraz väčšie používanie bezhotovostných platieb v ekonomike na úkor hotovosti prináša so sebou riziko okliešťovania finančnej slobody. Autoritárske režimy môžu bezhotovostnú spoločnosť zneužívať na svoje ciele, pretože kontrolujú množstvo peňazí, ich cenu, toky, ako aj realizáciu každej platby.

Existuje spôsob ako si zachovať finančné súkromie a slobodu aj v takomto svete? Áno, riešením je bitcoin a kryptomeny. Zravé, peer-to-peer, bezpečné peniaze nepodliehajúce kontrole centrálnej autority. Forma kešu v bezhotovostnej ekonomike. Nepotrebujete od nikoho povolenie pre uskutočnenie platby.

Hrozba konfiškácie majetku

Jednou z nevýhod štátnych peňazí je hrozba konfiškácie majetku. “Veľa ľudí nechápe, že ak štát vydáva peniaze, zodpovedá za riadenie peňažnej ponuky. Teda iba on rozhoduje o tom, koľko peňazí existuje, ako sa úročia úvery, skrátka je tu obrovská miera kontroly nad peniazmi,” tvrdí Jimmy Song, bitcoin programátor, popularizátor a jeden z panelistov diskusie o ochrane finančnej slobody v digitálnej dobe v rámci konferencie Oslo Freedom Forum 2019.

V dôsledku toho nielen že neexistuje súkromie pri transakciách, ale veľkú časť majetku môže štát skonfiškovať. Zvyčajne sa schováva za argumenty ako “eliminovanie drogových dílerov, detskej pornografie, terorizmu, atď.” Ak niekoho z tohto obvinia, jednoducho mu zmrazia účet v banke a človek sa musí súdiť. Autoritárske štáty môžu týmto spôsobom zhabať účet človeku, ktorý sa im nepáči.

“V podstate štát rozhoduje o tom, kto je zlý. Ak je pri moci niekto, s kým súhlasíte, všetko je v poriadku. Bude sa zbavovať ľudí, o ktorých si myslíte, že by nemali tými peniazmi disponovať. Ale akonáhle je vládna moc proti vám, zrazu je tu finančná represia. Toto je vec, za ktorú musíme bojovať v prichádzajúcej bezhotovostnej spoločnosti.”

Úplne centralizovaný systém je podľa Songa mokrým snom centrálnych bankárov a štátu. Môžu monitorovať každú jednu transakciu, všetko zdaňovať, zabrániť transakcii, pretože štát je sprostredkovateľom každej platby. Niekto môže v hociakom momente vyhlásiť, “nie, toto nemôžete”. Riešením je decentralizovaný bitcoin, kde ste pánom svojich peňazí. A to je obrovský rozdiel a z hľadiska slobody kritické.

Peniaze ako nástroj moci

Alena Vranova zo spoločnosti Casa vníma peniaze aj ako nástroj moci. Je to spôsob ovládania celej ekonomiky, kontroly toho, čo obyvatelia danej krajiny môžu. Aj v dobrej spoločnosti, kde všetko vyzerá v poriadku, sa môže zmeniť establišment a zrazu je všetko inak. To sa môže stať aj v zdanlivo stabilnej krajine.

“Aj keď vláda vás bude ubezpečovať, že všetko je v poriadku a nechystá sa žiadna monetárna reforma, presne ako sa stalo v Československu v roku 1953. Zo dňa na deň tu ľudia prišli o veľkú časť svojich úspor.”

Špehovanie a manipulovanie ľudí

“Wechat a Alipay sú presne tými spomínanými sprostredkovateľmi, ktorí vidia všetko, čo kupujete. Tieto informácie sa posúvajú priamo do systému sociálneho kreditu, ktorý vyvíja komunistická strana v Číne. Systém následne priamo ovplyvňuje životy ľudí,” upozorňuje Jerry Brito z Coin Center, neziskovej organizácie presadzujúcej “dobrú” reguláciu kryptoprostredia.

Aj v západnom svete korporácie špehujú všetko, čo robíte. To môžu v istej fáze štát alebo korporácie využiť v snahe manipulovať ľudí istým spôsobom. Príklady kooptovania sprostredkovateľov štátmi existujú aj z nedávneho obdobia.

Napríklad newyorský guvernér nemá rád neziskovky brániace ústavné právo nosiť zbraň. Preto nariadil finančnému regulátorovi, že všetky banky, fintech spoločnosti a poisťovacie firmy s biznisom v NewYorku musia prerušiť všetky obchodné vzťahy s touto konkrétnou neziskovou organizáciou. Bez bankového účtu, prístupu k platbám, bez spôsobu ako prijímať dary je táto organizácia mimo hry.

Existencia sprostredkovateľa má podľa Brita aj výhody. Napríklad kartové spoločnosti môžu klientov chrániť pred podvodmi. Môžu pomáhať úradom pri stíhaní skutočných zločincov. “Sú to skvelé veci. Ale musíme si zachovať spôsob, ako možno poslať dar neziskovke, kúpiť si zakázanú knihu. Proste zachovať si formu hotovosti.”

Programovanie softvéru je slobodným vyjadrovaním

Regulátori by najradšej zregulovali všetko a všetkých. Bez ohľadu na dopad alebo konkrétny výsledok. “Bitcoin programátori vytvárajú budúcnosť, kde budú tieto regulácie nemožné. Budete môcť obchodovať s kýmkoľvek a kedykoľvek bez toho, aby ste boli špehovaní. To je skvelé,” myslí si Brito.

Snaží sa dosiahnuť, aby neboli regulovaní ľudia, ktorí rozvíjajú softvér. “Pohybujem sa vo svete možného. Nemá význam hovoriť regulátorom, že to čo robia, bude zbytočné o 20 rokov. Skôr sa ich pýtam, s čím majú momentálne problém? Snažia sa vynucovať zákon, chrániť spotrebiteľov, investorov… Ako môžete čo najlepšie splniť váš cieľ a zároveň zachovať slobodu inovácií?”

“Nechcem sa postaviť na žiadnu stranu v tom, či regulácia naozaj viac chráni ľudí a investorov ako im škodí. Ale vravím, ak váš biznis nedrží prostriedky klientov, nemali by ste podliehať regulácii. Ak iba vyvíjate softvér, programujete, je to slobodné vyjadrovanie a vôbec by ste nemali byť regulovaný.”

Nie regulácia, ale decentralizovaný systém

Podľa Jimmyho Songa regulácia takmer vždy súvisí s fiat peniazmi. Čím autoritárskejší režim, tým viac reštrikcií aplikuje. Spoločnosti môžu byť napríklad donútené k hlbšiemu due-dilligence zákazníkov, alebo niečomu inému, podľa toho ako veľmi chce mať režim veci pod kontrolou.

“Môj pohľad ako libertariána je, že by to nemali robiť. Ale ak áno, potom by sme mali prísť s lepším systémom, ktorý sa nebude zaoberať takýmito reguláciami.”

Existujú decentralizované P2P burzy a siete. Napríklad atomic swaps umožňujú zamieňanie bitcoinu s inými aktívami a tieto transakcie potvrdzujú sieťové uzly v rôznych krajinách. Teda štát môže zakázať, no zároveň budú existovať krajiny, kde to možné bude.

“Odpoveďou nie je regulácia. Čo naozaj potrebujeme, je decentralizovaný systém, kde človek nie je objektom takejto regulácie.

Áno, umožňuje to istým ľuďom správať sa zle alebo používať na niečo, čo sa vám nepáči. Ale to patrí k tomu. Buď máte regulácie a nejakého sprostredkovateľa, alebo žiadne regulácie ani tretie strany. Je veľmi subjektívne povedať, čo je dobré a čo zlé. A rôzni ľudia v establišmente môžu mať časom iný názor a zneužiť vybudovanú infraštruktúru voči vám.”

Plytvanie zdrojmi na zbytočnú reguláciu

Alena Vranova pôsobila ešte pred objavením bitcoinu niekoľko rokov vo veľkej poisťovacej spoločnosti. V roku 2012 sa implementovala nová eurosmernica proti praniu špinavých peňazí. “Strávili sme celý rok iba zavádzaním tejto regulácie, minuli stovky miliónov eur na nové pravidlá. Výsledkom nebola lepšia ochrana zákazníka. Stále existujú obrovské mafie perúce peniaze, nič sa nezlepšilo, iba sa zbytočne vyplytvali obrovské zdroje,” hovorí.

KYC/AML malo chrániť klientov pred veľkými a zlými hráčmi. Zo správ sa však často dozvedáme, že aj menšie banky perú nie milióny, desiatky miliónov, ale miliardy dolárov. Tie banky, pre ktoré sa tieto regulácie navrhovali.

Aplikovanie regulácií na krypto je podľa nej ešte nebezpečnejšie, pretože odrazu bitcoin burzy s 25 miliónmi klientskych účtov majú k dispozícii 25 miliónov informácií o konkrétnych menách ľudí, ich fyzických adresách pobytu a zostatkov na účtoch.

“Je to tykajúca bomba. Mali by sme sa pýtať: prinášajú regulácie to, čo chceme? Nie. Ak len jedna pobočka Danske bank preperie 230 miliárd dolárov, regulácie zjavne nefungujú spôsobom, akým boli zamýšľané.”

Preferuje zaviesť súkromie už od začiatku ako štandard a používať otvorený, dohľadateľný, verejný záznam a zamerať sa na zločincov, nie realizovať paušálne úplné špehovanie všetkých používateľov.

V mene bezpečnosti

Štát takmer vždy, keď ľudí oberá o práva pri zavádzaní zákona, argumentuje bezpečnosťou. Aj tie najdespotickejšie vlády schvaľujú invazívne zákony so slovami, že je to pre vašu bezpečnosť. Tak tomu vždy bolo, myslí si J. Song.

“Kto boli ľudia používajúci gilotínu počas francúzskej revolúcie? Oddelenie verejnej bezpečnosti. Takto je to vždy ľuďom prezentované. Musíme byť opatrní so všetkými týmito zákonmi, ktoré sa snažia niektorí schváliť. Pretože často vedú k väčším právomociam pre štát.”

Podľa neho to vedie k opresii, obmedzovaniu práv ľudí, uväzňovaniu a všetkým druhom zla. Ak štát stiahne regulácie z ekonomiky, vždy sa to prejaví väčšími inováciami, vyššou ekonomickou aktivitou. Ľudia prirodzene vylepšujú svet.

Vojna proti kryptu: Väčšina bankárov nie je proti, tlačí ich finančný establišment

Euroregulátori za oponou sa stávajú čoraz agresívnejšími. Nemenovaný zdroj z vrcholového manažmentu banky v jednej menšej európskej krajine vidí situáciu takto:

pre centrálne banky je krypto úplne diabolské. Je pre nás absolútne rádioaktívne. Pomaly sa o tom ani nemôžeme rozprávať, nieto ešte robiť niečo súvisiace s krypto. Nemôžeme ani len požičať subjektu, ktorý sa zaoberá kryptom. Ako bankári nie sme v podstate proti kryptu, ako sa často uvádza, ale stačí jeden krok do krypto arény a regulátori by išli po nás.

naša centrálna banka dostáva rozkazy ako pochodovať od ECB a táto má dosah na ďalšie centrálne banky. V tunajších médiach je plno článkov o tom, ako iné krajiny blokujú krypto.

verejnosť o tom možno počula iba málo, ale predpisy proti praniu špinavých peňazí (AML) sú obrovským problémom vo finančnom sektore a predstavujú jadro boja proti kryptu. Z AML sa stalo monštrum, ktoré v ohromnej veľkosti ďaleko prerástlo svoj pôvodný účel. Alebo možno spôsobuje presne to, čo niekto naozaj chcel. Je to jeden obrovský, drahý a vcelku neefektívny mechanizmus na špehovanie.

finančný systém sa zmenil na masívnu databázu a vyhľadávač pre úrady. Je to hlavná zbraň vo finančných vojnách v súčasnosti a môže byť účinnejšia než konvenčné zbrane. Za desaťročia v bankovníctve som nevidel nič podobné. Väčšina bankárov to najskôr odbila ako iba ďalšiu otravnú reguláciu, ale toto nie je ten prípad. Toto je celosvetová snaha.

ak nespolupracujete, odstrihnú vás. Ak spravíte chybu, neminie vás vysoká pokuta. Musíte podávať správy o svojich klientoch, pretože inak budete vyzerať, že nehráte s tímom. Celý model je príliš sovietsky a funguje takmer na celom svete. Väčšina bankárov má pocit, že je to politický problém zahalený do odevu finančnej regulácie. Pre verejnosť je ťažko pochopiteľný a politici sa ho nebudú chytať.

úrady napádajú všetky inštitúcie v regióne. Korešpondenčné linky sú prestrihávané… Vysokopostavení finanční úradníci USA navštevujú všetkých ministrov financií v regióne a pripomínajú im, že podrobenie sa je dopĺňané vojenskou a inou pomocou… niektoré z problémov dodržiavania súladu sú takým horúcim zemiakom, že zopár manažérov je dokonca ochotných hovoriť o nich. Finančná elita má konečne prístup k finančným údajom a nechce, aby niekto túto palicu odložil, vrátane krypta.

Štátna regulácia nefunguje ani v kryptosvete. Ale posúva ho dopredu

Ak niečo nemôžete zakázať, zregulujte a zdaňte to. Tejto logiky sa štátni paraziti stále držia a nazdávajú sa, že funguje. Štátna regulácia nefunguje ani v kryptosvete.

Vlastne oni inak ani rozmýšľať a konať nevedia. Keďže činnosť každého štátu je založená na vyciciavaní produktívnych ľudí a rozdeľovaní získaného lupu “svojim ľuďom”. Niekde viac, niekde menej a niekde iba menej okato.

Kryptomeny ako slobodné peniaze vznikli aj ako reakcia na tzv. fiat peniaze, ktoré majú pod palcom štáty v spolupráci s bankami. Kryptotechnológie sa stále rozširujú, zlepšujú, a neproduktívna časť spoločnosti vidí, že jej systém môže byť ohrozený. Najradšej by slobodné peniaze úplne zakázala. To sa však už nedá ako pred vyše desiatimi rokmi. Respektíve dá, ale efekt by bol úplne opačný.

Preto sa celé korporátno-bankovo-štátne odvetvie snaží napasovať kryptomeny na svoj obraz a predstavu ako majú peniaze fungovať. Oficiálne sa tomu hovorí regulácia. Je to taký fundovane znejúci názov pre postupné a niekedy aj prudké spútavanie čohokoľvek neznámeho, čo by mohlo narušiť “fungujúci” systém. Ich systém.

Špehovať, kontrolovať, oberať

Manipulátori a príživníci by najradšej vedeli o všetkých peniazoch, ktoré ľudia posielajú na iné účty, či platia nimi v obchodoch. Ak budú mať o všetkom prehľad, potom je už jednoduché kradnúť pravidelne z takýchto účtov. Samozrejme, všetko v súlade so zákonom (ale to je zatiaľ budúcnosť). Najskôr treba dostať pod kontrolu kryptomeny a v čo najväčšej miere ich deanonymizovať.

Nástroj, akým to chcú dosiahnuť sa volá KYC. Anglická skratka pre výraz “poznaj svojho zákazníka”. Kedysi všetky krypto burzy a zmenárne začínali s takmer žiadnymi požiadavkami na údaje o klientoch pri registrácii účtu. Dnes už je lustrovanie klientov dôkladnejšie ako v bankách. Bitcoin a niektoré iné kryptomeny pritom vznikli práve pre možnosť zachovania privátnosti, necenzurovateľnosti a oslobodenia sa aj pri používaní peňazí.

Obmedzenie privátnosti Shapeshift

Obľúbenou kryptozmenárňou niekoľko rokov bola služba Shapeshift. Aby bolo jasné, zmenáreň nikdy nenarábala a ani v súčasnoti nepoužíva a neprichádza do styku s fiat peniazmi – dolármi, eurami, librami, či jenmi. Jej biznis je založený čisto na kryptomenách, ktoré si zákazníci zamieňajú za poplatok.

Napríklad bitcoin za litecoin, litecoin za monero, monero za “xy” coin, ktorých sú už tisíce. Nedávno však Shapeshift bol donútený začať zbierať informácie o používateľoch, napríklad vo forme emailovej adresy, telefónneho čísla, či ďalších osobných údajov.

Práve absencia týchto zbytočností až nebezpečností robila túto službu zaujímavou. Reakcia klientov na seba nenechala dlho čakať a je to ukážkový príklad, ako centralizované, cenzurovateľné a o privátnosť klientov nedbajúce služby budú chtiac/nechtiac prichádzať o zákazníkov. Samozrejme, v prospech decentralizovaných riešení.

K jedným z najčastejšie obchodovaným krypto párom v tejto zmenárni bol bitcoin/monero (BTC/XMR). Monero je momentálne najprivátnejšou kryptomenou, zaručujúcou používateľom anonymitu a zachovávanie súkromia. Samozrejme, keď budú používať Shapeshift prostredníctvom účtu s osobnými informáciami, na súkromie môžu zabudnúť. Čo teda títo používatelia spravili?

Presun používateľov kryptomien na Bisq

Presunuli sa k decentralizovaným zmenárňam. Tých je v súčasnosti už veľa a jednou z najosvedčenejších je Bisq. Pri pohľade na objem realizovaných obchodov s monerom (dá sa kupovať alebo predávať iba za bitcoin) vidieť prudký nárast od augusta tohto roku.

Zatiaľ čo začiatkom roka sa v pár desiatkach transakcií zoobchodoval objem od 10 do 25 BTC, od konca leta to už je niekoľko stoviek transakcií za niekoľko sto bitcoinov. Objem kryptoobchodov xmr/btc za október už je trojnásobný oproti predchádzajúcemu mesiacu.

Regulácia funguje iba na ľudí, ktorí sa dajú ľahko spútať. A hoci v tom problém na začiatku nemusia vidieť, je to ako s tou žabou v hrnci s vodou, ktorý sa pomaly zohrieva. Tí, ktorí sa nechcú nechať uvariť, už vyskakujú a používajú iné, lepšie riešenia.

Čo sú elektronické peniaze a prečo je dôležité používať kryptomeny?

Digitálna mena. Tiež nazývaná elektronické peniaze, elektronická mena, digitálne peniaze, alebo e-peniaze. Stále viac sa hovorí o elektronických peniazoch alebo digitálnych menách. Keďže je ich už veľa, nie je digitálna mena ako digitálna mena.

V tomto článku sa pozrieme na to, čo to vlastne elektronické peniaze sú, aké digitálne meny poznáme, prečo je dôležité používať kryptomeny a ktoré z kryptomien sa svojimi vlastnosťami najviac približujú hotovosti.

Čo znamená pojem elektronické peniaze?

Elektronické peniaze sú peniaze, ktoré sa vymieňajú výhradne elektronicky. Príkladom môžu byť kreditné a debetné karty, rôzne meny používané pri počítačových hrách, či výmene tovaru a služieb cez internet ako sú napríklad kryptomeny.

Existuje veľa globálnych platobných systémov podporojúcich online aktivity, ktoré používajú milióny ľudí. Napríklad WebMoney Transfer, Skrill, Transferwise, či najznámejší Paypal. Podobne napríklad internetový platobný systém Payza umožňuje prevod digitálnej meny medzi účtami, ktoré sú identifikované e-mailovými adresami. Platby cez tieto systémy akceptujú tisíce online predajní a poskytovateľov služieb po celom svete.

Najväčšou a najznámejšou decentralizovanou digitálnou menou je Bitcoin. Okrem tejto kryptomeny existuje ešte niekoľko stoviek až tisícok ďalších, väčšinou zameraných na konkrétny účel použitia. Okrem množstva digitálnych mien a platobných systémov existujú aj zmenárne digitálnych mien, kde používatelia vymieňajú jednotlivé meny za iné.

Aké digitálne meny poznáme

Digitálne meny možno rozdeliť na viacero druhov v závislosti od toho, čo chceme skúmať. Jedným z kritérií je spôsob vzniku a fungovania digitálnych peňazí. Väčšina dnes známych e-peňazí a platobných systémov je založená na štátnych menách, ktoré predstavujú takzvané zákonné platidlo a majú monopolné postavenie v krajine používania.

Hodnota štátnych mien bola kedysi naviazaná na komodity ako zlato alebo striebro. To však už dávno neplatí a v súčasnosti sú takéto “zlé” peniaze kryté iba sľubom štátu. Aj na príklade eura možno vidieť, že takáto mena je iba hračkou v rukách centrálnej banky a politikov.

A tých najviac zaujíma udržovanie inflácie, čím sa hodnota štátnych mien znehodnocuje. Priemerné trvanie existencie ľubovoľnej štátnej meny v histórii je zhruba 100 rokov. Súčasné štátne meny sú už skôr digitálnymi ako fyzickými. Stačí vojsť do banky s požiadavkou výberu hotovosti vyššej hodnoty…

Neustále okliešťovanie finančnej slobody a čoraz väčšie kapitálové kontroly súvisia s prudkým rozmachom alternatívnych digitálnych mien. Jednou z prvých bol e-gold. Účet denominovaný v gramoch zlata umožňoval okamžitý prevod hodnoty na iný účet e-gold. V roku 2009 túto menu používalo zhruba päť miliónov ľudí. Americká vláda následne donútila prevádzkovateľa zastaviť prevody a celú činnosť. Ohrozoval totiž monopol amerického dolára ako jedinej štátnej meny.

Zhodou okolností, práve v tomto období uzrel svetlo sveta Bitcoin – prvá decentralizovaná P2P digitálna mena. Prívlastok decentralizovaná sa často dosť skloňuje a nie nadarmo. Dovtedy všetky ostatné meny boli centralizované. Čiže ich nejaká konkrétna inštitúcia, spoločnosť, organizácia vydávala, garantovala a zodpovedala za ich (ne)hodnotu.

Práve vďaka svojej decentralizujúcej črte Bitcoin ešte stále funguje, nejde zrušiť jedným úradníckym podpisom, či schválením zákona. Bitcoin nevydáva žiadna inštitúcia, spoločnosť, ani človek. Je to sieť navzájom prepojených počítačov používateľov. Je to internet peňazí.

O digitálnych peniazoch začínajú hovoriť stále viac aj štáty. Napríklad Švédsko, Čína, India, Rusko a ďalšie. Súvisí to aj so snahou zlikvidovať hotovosť z obehu v ekonomike. Štátne digitálne meny existujú v podstate už v súčasnosti, kedy značná časť platieb, vrátane úverov, pôžičiek, prebieha cez bankové karty a online prevody.

Samozrejme, digitalizácia peňazí vyhovuje vládam aj bankám, ktoré chcú kontrolovať životy ľudí a takto budú mať úplný prehľad o ich aktivitách, záujmoch, preferenciách. O tom, že sa takéto informácie zneužívajú a budú zneužívať, snáď netreba obšírnejšie písať.

Prečo je dôležité používať kryptomeny

Ako sme už uviedli vyššie, kryptomeny založené na tzv. “blockchain” technológii, vznikli aj ako reakcia na zastaralý bankový systém fiat peňazí. Štát a centrálne banky chcú zubami-nechtami udržať monopol na peniaze a tým svoju neobmedzenú moc.

S tým súvisí aj boj proti hotovosti. Vraj kvôli teroristom, drogovým dílerom a daňovým únikom. To je však iba dymová clona a obvyklé zdôvodnenie politikov pri akomkoľvek okliešťovaní slobody ľudí. Stop hotovostných platieb a úplný prechod na bezhotovostnú ekonomiku bude znamenať viac špehovania, zbierania osobných údajov, ich zneužívania a stratu prakticky akejkoľvek kontroly nad peniazmi.

Banka totiž platbu môže poslať a nemusí. Je to na jej ľubovôli a pravidlách, ktoré jej môže nanútiť štát. Áno, platba bankovou kartou je pohodlná. No tým sa výpočet pozitív rýchlo končí.

Vaše peniaze v banke nie sú v skutočnosti vaše. Len ich banke požičiavate. A vystavujete sa riziku, že jedného dňa, zo dňa na deň, sa váš účet o polovicu zmenší kvôli opatreniu “X” alebo “Y”. Nie, oficiálne to nebude nazvané konfiškácia. Za to, že máte v banke “uložené” eurá, doláre, libry, budete o chvíľu platiť banke úrok. Prichádza totiž doba záporných úrokov, keďže vývoj ceny peňazí opačným smerom by tento systém položil veľmi rýchlo na lopatky. Preto ten boj proti “cashu”. Hotovosť nemôžu štáty kontrolovať.

Ako teda von z tohto kolotoča? Jednoducho. Používaním hotovosti pokiaľ len to ide. Ak budú hotovostné platby úplne vytesnené z ekonomiky, čo vôbec nebude jednoduché, sú tu slobodné, decentralizované digitálne meny, predstavujúce digitálnu hotovosť. Tie síce tak isto možno zakázať, no takýto zákaz sa minie účinkom. A ešte viac vzrastie ich popularita.

Používaním slodobných digitálnych mien rozhodujete iba vy o svojich peniazoch. Na čo ich miniete, komu ich pošlete, či v akej výške. Nerobíte nič zlé a nikoho iného do toho nič nie je. Je až tragikomické, že v 21. storočí vás niekto špehuje cez plece ako narábate so svojimi financiami a slúži ako sprostredkovateľ platby, bez ktorého by prevod neprebehol. Nehovoriac, že za túto veľmi obmedzenú “službu” (ak sa to vôbec dá tak nazvať) si banka často pýta neadekvátnu časť.

S kryptomenami ste pánom sám sebe. Za každých okolností. Navyše je to rýchlejšie, lacnejšie, bezpečnejšie a podstatne súkromnejšie. Chce to len čas a prax naučiť sa s nimi narábať.

Ktoré kryptomeny sú ako hotovosť

Najrozšírenejšou a v súčasnosti aj najhodnotnejšou decentralizovanou digitálnou menou je Bitcoin. Je to ako zlato medzi vzácnymi kovmi. Funguje od roku 2009 a všetky doterajšie pokusy neprajníkov zadupať toto úložisko hodnoty pod zem sa skončili neúspechom. Bitcoin má za sebou najviac rozvinutú infraštruktúru zo všetkých kryptomien – zmenárne, burzy, BTC automaty, peňaženky, množstvo prevádzok akceptujúcich digitálnu menu.

Za striebro možno označiť mladšieho brata Bitcoinu – Litecoin. Niekedy dostáva pomenovanie testovacia sieť bitcoinu preto, že funguje na veľmi podobnom princípe ako najstaršia kryptomena a vývojári tu najskôr môžu vyskúšať, ako by sa správal bitcoin. Podobne ako pri ostatných kryptomenách, aj dolárová cena Litecoinu v ostatných mesiacoch výrazne vzrástla.

Vďaka zatiaľ bezproblémovému priebehu a rýchlosti transakcií sa začína stále viac presadzovať ako platobný nástroj namiesto Bitcoinu. Litecoin podporujú už aj niektoré automaty s kryptomenami (Cryptodiggers v Bratislave) a možno ním platiť vo viacerých prevádzkach, napríklad brnenskom Subway, či pražskom Parelní Polis.

Bitcoin aj Litecoin predstavujú tzv. “pseudonymné” digitálne meny. Tieto kryptomeny zachovávajú určitú mieru súkromia pri prevodoch. V trvalom zápise na blockchaine možno nájsť presný dátum, výšku a adresy transakcie. Tieto adresy však môže niekto pomocou analýzy spojiť s inými už použitými adresami a historickými platbami a vystopovať tak prakticky celú transakčnú históriu cez danú kryptomenu. Potom už stačí iba spojiť adresu kryptomeny s konkrétnym menom v zmenárni, burze alebo banke. Bitcoin ani Litecoin teda nie sú vyslovene anonymné kryptomeny, ktoré za každých okolností rešpektujú vaše súkromie.

Do kategórie anonymných digitálnych mien patria napríklad Monero, Zcash a ďalšie menšie alebo vznikajúce kryptomeny. Tieto fungujú z technického hľadiska na úplne iných princípoch ako Bitcoin. Aj preto sa zatiaľ používajú skôr na špecifické účely a ich akceptovateľnosť u bežných prevádzok-kryptopodporovateľov, či praktická aplikácia sú značne obmedzené.