Môže štát regulovať bitcoin sieť a cenzúrovať ťažbu bitcoinu?

Snahy o obmedzovanie bitcoinu sa zintenzívňujú s klesajúcou cenou štátnych peňazí a rozširujúcou sa adopciou kryptomeny. Najnovšie sa objavili hlasy volajúce po regulovaní bitcoin transakcií, ktoré ťažiari potvrdzujú v sieti. Vraj by mali akceptovať iba prevody v súlade s pravidlami KYC.

Čo by takáto regulácia znamenala pre bitcoin a jeho používateľov? Môže štát dosiahnuť stav, že ťažiari budú do blokov zaraďovať iba “legálne” transakcie? Aj o tejto téme sa diskutovalo na nedávnej konferencii LABITCONF.

Prvým krokom establišmentu by bola identifikácia ťažiarskych poolov a fariem, ktoré sú v súčasnosti iba neformálne organizácie a väčšinou nejde o právne entity. Ak by sa takýmito stali a museli by žiadať o povolenie ťažby bitcoinu, rovnako ako samotní ťažiari a potvrdzovať iba vybrané transakcie v sieti, prišlo by k cenzúre.

“Takýto vývoj by bol očakávaný a pokračovaním boja štátu proti bitcoinu. Tento scenár je súčasťou bezpečnostného modelu bitcoin siete od začiatku,” tvrdí Giacomo Zucco. Štát sa bude podľa neho snažiť využívať moc a uzurpovať si zaraďovanie transakcií do blokov podľa nastavených regulácií.

Môže byť takýto zámer establišmentu úspešný? Zucco si myslí, že snaha bude mať za následok produkciu prázdnych blokov. “Množstvo oficiálne povolených a potvrdených transakcií bude v podstate nulové. Jednou zo základných vlastností bitcoinu sú totiž transakcie bez povolenia. Ak by to nebolo možné, bude sa používať iba lacnejší a rýchlejší paypal.”

Regulácia mining poolov ani ťažiarov nebude fungovať

Takže tu máme na jednej strane stratovú štátnu ťažbu prázdnych blokov s cenzúrovanými transakciami, na druhej strane tzv. “čierne” transakcie, ktorých cena ešte viac vzrastie.
“Bol by to útok regulátorov na ťažobné pooly. Štát povie: ‘ak umožníte potvrdenie týchto transakcií bez KYC, potrestáme vás.’ Nie som si istý, či to môže fungovať. Pretože prichádza Stratum protokol, ktorý sa zrejme stane súčasťou systému poolov,” tvrdí Jimmy Song.

Jednou z vlastností Stratum je, že individuálny ťažiar v poole sa rozhodne, ktoré transakcie potvrdí. V súčasnosti je prax taká, že pool rozhoduje o transakciách zaraďovaných do bloku. Ak by teda mining pooly začali vyžadovať identifikáciu jednotlivých ťažiarov, títo sa jednoducho zdvihnú a odídu do anonymných poolov, čo bude aj ekonomicky výhodnejšie riešenie.

“To znamená, že regulácia bude neúčinná. Tak je to aj s otatnými možnými vektormi útoku na bitcoin. Štát sa môže pokúsiť, no ak neexistuje jediný bod zlyhania, neuspeje. Často sa objavujú názory, že mining pool je takýmto bodom. Nie, nie je. Existuje mnoho poolov a ťažiari môžu zmeniť pool kedykoľvek sa im zachce. Nemyslím teda, že toto by fungovalo,” myslí si J. Song.

Ekonomická motivácia ťažiarov

Prečo je z pohľadu ťažiarov profitabilnejšie prejsť na neregulované, decentralizované pooly? Dôvod je jednoduchý: ekonomická výhodnosť. Ak ťažiar zaraďuje do blockchainu iba také transakcie, ktoré prikazuje pool (štát), takéto bloky budú obsahovať menej transakcií a mineri tak budú odmeňovaní nižšími poplatkami za potvrdenie prevodov. Samozrejme, dôvodov na preferovanie neregulovanej ťažby je viac ako iba ekonomický.

Jimmy Song si myslí, že vo všeobecnosti čím viac moci má koncový užívateľ, v tomto prípade ťažiar, tým bude systém efektívnejší. “V súčasnosti trh nie je dostatočne zrelý, aby zohľadnil tieto veci. Ale v určitom momente k tomu príde a dosiahne sa väčšia rovnováha ako teraz. Pretože vzrastie cena bitcoinu.”

Výhodou ťažiarskych poolov podľa Giacoma Zucca je ich v podstate abstraktná entita. Môže to byť iba anonymná služba koordinujúca minerov, nie fyzický subjekt. Na druhej strane individuálni ťažiari odoberajú elektrickú energiu a produkujú teplo, preto sú skôr fyzickým subjektom. Môžu však bez problémov prejsť na ťažbu v inom poole a v prípade nutnosti poprieť vyťaženie anonymnej transakcie (plausible deniability).

Práve snaha štátu o reguláciu a cenzúrovanie bitcoin siete môže ešte viac zintenzívniť vynachádzanie nových decentralizačných riešení. “Akonáhle bude existovať viac inovácii v tejto oblasti, bude veľmi ťažké to regulovať. Štáty nie sú zvyknuté hrať sa na dôsledných policajtov. Zvyknú regulovať skupiny subjektov a povedať ‘toto nemôžete’,” tvrdí J. Song.

Ťažiari sa okrem toho môžu voľne pohybovať. Ak bude na nich nejaká krajina príliš tvrdá, ako napríklad americký štát NewYork udeľujúci licencie pre bitcoin spoločnosti, presunú sa do inej krajiny. “Mineri majú veľa nástrojov ako obísť regulácie. Sú niečo ako digitálni nomádi. Idú do jurisdikcie, ktorá je pre nich najprijateľnejšia ekonomicky alebo regulatívne.”

Plausible deniability vs. reálne vynucovanie regulácií

Aj Giacommo Zucco sa nazdáva, že v súboji plausible deniability vs. reálne vynucovanie ťahá štát za kratší koniec. “Ak je niečo veľmi rozšírené, žiaden štát, akokoľvek autoritársky, nevie zabezpečiť 100% vynútenie na všetkých obyvateľoch.” Bitcoin mining je vysoko profitabilná aktivita a aktéri sú vysoko motivovaní nachádzať fungujúce riešenia bez ohľadu na to, či sa trh nazýva oficiálny alebo čierny.

Ak by aj teoreticky nastal scenár, že štát dokáže zabezpečiť absolútnu vynútiteľnosť regulácie, do hry vstupuje teória hier na úrovni štátov. “Ak predpokladáme, že bitcoin je dostatočne robustný a bude existovať naďalej, musíme začať zvažovať aj možnosť, že všetka ťažba bitcoinu bude znárodnená. Zažili sme to vo Venezuele.”

“Ak veľkú časť ťažby bude zabezpečovať štát, treba zároveň počítať s tým, že mnohé krajiny nevychádzajú dobre s inými a stále bude existovať určitá frikcia pri medzinárodnej spolupráci. Scenár, že všetky vlády na svete by sa dokázali dohodnúť na dokonalej cenzúre pri potvrdzovaní bitcoin transakcií do blokov, pokladám za veľmi nepravdepodobný.”

Niekoľko vrstiev ochrany pred cenzúrou bitcoinu

Podľa G. Zucca teda existuje niekoľko úrovní chrániacich pred cenzúrou bitcoin transakcií:


1. Už spomínaná geopolitická teória hier, keď vždy budú existovať krajiny alebo jurisdikcie nesúhlasiace s väčšinou. Takéto opatrenia je veľmi ťažké realizovať na celom svete, čo vidieť napríklad pri miznutí daňových rajov, kde sú možnosti v súčanosti veľmi obmedzené. Ale ak sa aj takáto globálna regulácia zavedie, je potrebné ju aj naozaj vynucovať. A tu sa prax v rôznych jurisdikciách veľmi líši.

2. Ekonomická motivácia ťažiarov, preferujúcich nelegálne, ale ekonomicky výhodnejšie transakcie v porovnaní s prázdnymi regulovanými blokmi.

3. Ďalšia rovina je technologická a súvisí s druhou vrstvou bitcoinu. Rozvíja sa spôsob realizovania akoby “white list” transakcie, teda prevodu BTC z jednej neanonymnej adresy na druhú neanonymnú adresu. Pritom v skutočnosti ide o coinswap v inej vrstve bitcoinu, čím sa transakcia stáva necenzúrovateľnou.

Globálne vynucovanie KYC bude čoraz ťažšie

Jimmy Song si myslí, že snaha o globálne vynucovanie cenzúry bitcoin transakcií prichádza z USA ako svetového, ale upadajúceho impéria. “Mierna koordinácia, ktorú vidíme najmä zo strany USA, existuje kvôli hegemónii dolára. Americký establišment môže sankcionovať kohokoľvek, pretože celý svet funguje na dolárovom štandarde. Všetky firmy a krajiny sa ocitajú v problémoch, ak nemôžu realizovať transakcie v dolároch. S postupným prechodom na bitcoin štandard sa takéto vynucovania stanú menej účinnými. Globálne vynucovanie KYC sa s rozširovaním bitcoinu bude realizovať čoraz ťažšie.”

Ale čo ak tu predsa len dôjde k účinnej celosvetovej koordinácii a cenzúre? “Riešenie je pomerne banálne. Každý je pánom vlastného uzlu. Ak štát robí nepekné veci, stačí si povedať ‘neakceptujem žiadny blok od štátu’. Ak to takto nespraví dostatočný počet ľudí, potom to už nie je bitcoin. Ak bude štát ťažiť prádzne bloky, nebudem ich akceptovať.”

Teória hier podľa Songa hovorí, že na to, aby štát spravil blok akceptovateľným pre sieť, musí vyzerať nerozoznateľne od štandardného bloku. V takom prípade vlastne pomáha sieti. A sme naspäť pri suverenite používateľov.

2 thoughts on “Môže štát regulovať bitcoin sieť a cenzúrovať ťažbu bitcoinu?”

  1. Moja predstava cenzury je nasledovna. USA vydá blacklist adries a vsetky bitcoiny ktoré od nejakého času pretiekli cez túto adresu budú tiez označené ako zablacklistovane. A budu to kryptoburzy, ktoré ked prijmu takýto bitcoin budú povinné poskytnút vláde KYC dáta a možno ich aj rovno poslat na adresu adresu US vlády. Tým sa tieto “zašpinené” bitcoiny stanú menej hodnotné. Mixery nie su riesenie lebo sa dá urobit to ze vsetky coiny v mixe sa prehlásia za špinavé a budú podliehat cenzúre/konfiškácii a tak sa ich hodnota zníži.

    1. Ano, toto je tiez jeden zo scenarov. Kryptoburzy su subjektom, kde si stat moze diktovat podmienky. Takze ak niekto pouziva KYC sluzby, musi pocitat so vsetkym. Coinjoin a mixery budu fungovat, ak sa este vylepsia (ze nebude vidno, ze ide o coin z mixu) alebo ich zacne pouzivat vacsina pouzivatelov (o tomto trochu pochybujem). Mixery su stale iba cast anonymizacnych nastrojov, ktore sa vyvijaju.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *