Vzostupu autoritariánstva predchádza pád ekonomiky. Čo bude nasledovať?

Ekonomické, spoločenské aj politické prostredie tzv. „západného sveta“ sa mení. Túto zmenu ešte urýchľujú opatrenia proti „pandémii“. Západná civilizácia sa nachádza v kultúrnej vojne, kde majú navrch neomarxistické idey. Základné slobody jednotlivcov, dlho považované za nedotknuteľné, sa čoraz rýchlejšie rozpadávajú.

„V súčasnosti existujú dva typy ľudí. Tí, ktorí sú znepokojení tým, čo sa deje. A tí, ktorí nepoznajú históriu,“ píše Chris McIntosh z Capitalist Exploits v článku „Čo bude nasledovať“.

Prečo ľudia nevideli prichádzať prvú ani druhú svetovú vojnu, nástup boľševikov, komunistov, Maovu kultúrnu revolúciu, či Pol Potove vraždenie v Kambodži? Pretože nepoznajú históriu a prevláda domnienka, že disponujeme znalosťami, aké naši predkovia nemali. Myslíme si, že nám sa to opakovane nemôže stať.

Problém je v tom, že rozumieme veciam, ktoré sa s nejakou pravidelnosťou počas života opakujú. Striedanie ročných období, či ekonomických cyklov.
Existujú však aj dlhodobejšie cykly, ktoré človek vníma ťažšie, pretože trvajú dekády rokov. Napríklad dlhový cyklus. Ak sa tento trend začína meniť, ľudia ho sotva zaregistrujú, pretože ten predchádzajúci si takmer nikto nepamätá.

Ako raz niekto povedal, ak chcete vedieť, kam s veľkou pravdepodobnosťou smeruje spoločnosť, nezameriavajte sa na právny, ekonomický alebo sociálny systém. Tieto sa môžu zmeniť. Všímajte si skôr to, čo sa študenti učia na univerzitách, čo je ich svetonázor, presvedčenie. Pretože tieto deti budú o dvadsať rokov v rozhodovacích pozíciach. Riadiť korporácie, súdy, politiku.

„Západné demokracie už takmer dvadsať rokov vychádzajú z marxistickej ideológie. Teraz platíme daň za túto indoktrináciu. A história ukazuje, že je takmer nemožné zmeniť toto myslenie,“ tvrdí Ch. McIntosh.

Protikoronové opatrenia nemajú rovnaké dopady na všetkých obyvateľov. Nižšie príjmové vrstvy sú zasiahnuté najviac. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa ešte viac zvyšujú. Silnejú hlasy volajúce po väčšom prerozdelení bohatstva, zdaňovaní najskôr luxusu, potom vyšších príjmov…

Bohatstvo v západnom svete v súčasnosti existuje, pretože bolo naakumulované produktívnymi ľuďmi za určitý čas. Ale pod týmto bohatstvom sa rozumie ľudský kapitál, nielen hmotné statky. „Toto marxisti nechápu. Vidia iba veľké domy, autá a považujú to za bohatstvo. Po tomto pôjdu najskôr. Ale neuspokoja sa iba s jednoduchou lúpežou. Budú chcieť vidieť týchto ľudí krvácať a zomierať.“

Západná civilizácia pácha podľa McIntosha samovraždu. Schopnosť spoločnosti vytvárať kapitál sa práve rozdupáva pod zem. Nielen, že sa táto produkcia zastavuje, ale sa aj ničí prerozdeľovacími politikami v záujme „rovnosti“. Toto prerozdeľovanie má formu daní, či v budúcnosti priameho ovládnutia firmy, podniku štátom.

Väčšina štátov sveta neumožňuje firmám slobodne podnikať, ľudia prichádzajú o peniaze, strácajú zamestnanie a ocitajú sa v úzkych. „Obmedzenia podobné tým, na ktoré sú zvyknutí iba v Severnej Kórei, budú pokračovať. Je iba otázkou času, kedy všetky nahromadené problémy explodujú v podobe násilia a občianskych nepokojov. Toto nie je iba otázka USA. Pád ekonomiky bol vždy kľúčom k vzostupu autoritárstva.“

Tzv. nová monetárna teória (MMT) spolu so základným univerzálnym príjmom (UBI) sú už na stole v západnej Európe aj USA. „UBI je katastrofálne zlý nápad. Ak ľuďom vezmete motiváciu vstať z postele a pracovať a tým nájsť istý zmysel života (spolupracovať, vytvárať hodnoty, pomáhať druhým), úplne zničíte ľudskú podstatu. Iba idiot môže očakávať, že toto skončí dobre. Je ťažké si čo i len predstaviť, akú ekonomickú deštrukciu toto prinesie. Nehovoriac o zničení spoločenských základov ľudstva.“

Podľa McIntosha to bude znamenať nedostatok tovarov a služieb. Tým najzjavnejším budú potraviny (generácie, ktoré vo východnej Európe zažili komunizmus, si určite pamätajú dlhé rady v prázdnych obchodoch na mäso, či exotickejšie ovocie).

Ľudia s nápadom už nezakladajú firmy na západe v takých počtoch ako kedysi. Povinné gender kvóty, X stále sa meniacich povolení a podmienok od úradov ešte pred samotným spustením činnosti, šikana počas podnikania, nehovoriac o stále vyšších daniach. Do toho korona a rozhodovanie epidemiológov a hygienikov, čo vlastne ešte môžete a čo už nie. Riziká štandardného podnikania sú jednoducho príliš vysoké. A takýmto spôsobom zaniká tvorba kapitálu, inovácia.

Kapitál si bude hľadať jurisdikcie s lepšími podmienkami. Sú vôbec také? Podľa McIntosha sa pri hľadaní treba pozrieť na krajiny, ktorých sa demonštrácie „Black Lives Matter“ dotkli najmenej alebo vôbec. Čím ďalej na východ, tým menší dopad tohto novodobého sociálneho hnutia, za ktorým sa skrýva marxizmus. Východná Európa a Ázia.

Po páde komunizmu nachádzali mnohí východoeurópania svoje šťastie v západnej Európe. No už niekoľko rokov sa vraj tento trend obracia a títo ľudia sa vracajú domov, do krajín s vyšším životným štandardom, ako keď ich opúšťali. Socialistické idey tu vraj nebudú mať takú živnú pôdu ako na západe, pretože veľa ľudí si tieto časy ešte pamätá.

Autor si myslí, že druhou fázou v tomto posune bude príchod šikovných západoeurópanov, ktorí tu budú môcť lepšie realizovať svoje nápady. „Jediným háčikom bude, že presun z krajiny do krajiny bude oveľa oveľa náročnejší ako kedysi.“

Ďalším regiónom, kam budú ľudia zo západu utekať, je Ázia. Tam o žiadnom hnutí „Black Lives Matter“, heslách o „sociálnej spravodlivosti“ alebo klimatickej propagande ani nechyrujú.

Stále viac firiem bude presúvať sídlo do Ázie a zároveň tu zvyšovať kapitál.
Západný svet sa zatiaľ bude utápať v čoraz väčšej politickej korektnosti, cenzúre slobodného slova, priameho a nepriameho obmedzovania podnikania. Štáty budú ďalej okliešťovať pohyb kapitálu, ľudí (korona bola veľmi vhodná zámienka na to druhé).

Presun intelektuálneho kapitálu bude náhly a rýchly. „Marxisti nechápu, že bohatstvo nie je o veciach. Je to o intelektuálnom kapitáli. Veci sú iba výsledkom jeho použitia. Ak ho odstránite, nastáva úpadok a rozklad. To nás, žiaľ, čaká.“

„Nasledujúca dekáda bude neobvykle priaznivá pre tvrdé aktíva. Pes je však zakopaný v tom, že ak žijete v niektorej z krajín západného sveta, existuje veľká pravdepodobnosť, že sa vás pokúsia pripraviť o časť alebo celý zisk.“

A teraz kľúčová otázka: Ako sa ubránite ukradnutiu svojho majetku? Na čo tento majetok premeníte, aby nestratil reálnu cenu? S čím bez problémov prekročíte akékoľvek hraničné aj kapitálové kontroly?

Odpoveď určite poznáte.

Ako si sporiť v bitcoine? CryptoPIGGY jednoducho premení vaše eurá na kryptomenu

Eurá, koruny, doláre alebo akékoľvek iné štátne meny, ktoré dostávate ako odmenu za vynaloženú prácu, energiu, čas, či podstúpené podnikateľské riziko, strácajú postupom času svoju hodnotu. V niektorom období pomalšie, inokedy rýchlejšie. Závisí to od konkrétnej politiky centrálnej banky, teda rýchlosti tlačenia nových peňazí.

Súčasný finančný systém západného sveta sa niekoľko dekád trvajúcim nafukovaním úverovej bubliny a rastom dlhu dostal do stavu, z ktorého niet cesty späť. QE donekonečna (či sa to volá kvantitatívne uvoľňovanie, pomoc v čase Covid-19, 20, 21…1464, eurofondy budúcej generácie alebo záchrana strategických podnikov ekonomiky=štátu) tu bude naďalej a stále výraznejšie.

Pre čoraz beznádejnejší rebelujúci plebs bude určený tzv. univerzálny základný príjem. Taká štedrejšia dávka v nezamestnanosti, ktorá nebude darmožráčov a lenivcov nútiť čo i len vstať z postele. Ekonomická produktivita sa stane archaickým pojmom.

Nemusíte byť prognostikom s akademickým titulom ani jasnovidcom, aby ste videli, kam tento trend smeruje. Ak niekto ovláda peniaze a určuje pravidlá hry, buďte si istí, že tie pravidlá bude vždy meniť vo svoj prospech až do konca.

Bitcoin ako ochrana pred infláciou

Ako sa dá v takto nefér nastavenom prostredí brániť voči znehodnocovaniu zarobených peňazí? Je vôbec možné sporiť v niečom, čo nestráca svoju hodnotu? Bez nutnosti kontrolovať každý deň, týždeň, mesiac cenu a byť v strehu pre prípadné presunutie kapitálu inde?

Áno, takýto nástroj existuje. Volá sa bitcoin a na trhu je už viac než desať rokov. Funguje 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Nielen, že umožňuje prevod do pár minút, ale zároveň je nositeľom hodnoty, ktorú aj uchováva. Za ostatnú dekádu túto hodnotu nielen uchoval, ale svoju kýpyschopnosť zvýšil XXXX-násobne.

Hoci cena bitcoinu momentálne prevyšuje 10-tisíc dolárov, môže si ho dovoliť kúpiť každý. Je jedno, či za pár eur, alebo tisíc eur. Bitcoin vlastní ten, kto pozná súkromný kľúč ku konkrétnej bitcoin adrese. Preto je dobré dobre sa oboznámiť so základnými pravidlami bezpečného narábania s kryptomenou ako aj jej uloženia vo vašej (najlepšie hardvérovej) peňaženke.

Pravidelný nákup bitcoinu

Rozhodli ste sa už, že svoje úspory nenecháte napospas bankám, ich fondom a rôznym správcovským spoločnostiam, ryžujúcich na poplatkoch bez reálneho zhodnotenia kapitálu? Chcete si sporiť v bitcoine, ktorý nemožno scenzúrovať, zakázať, zmeniť, ale zato slobodne a bezpečne nakúpiť, poslať, uložiť kedykoľvek chcete bez ďalších zväzujúcich podmienok? A to všetko iba pod vdašou kontrolou?

Jedným z riešení je pravidelný nákup bitcoinu. Raz za týždeň, každé dva týždne, či mesiac. Založiť si bitcoin peňaženku v mobile, navštíviť najbližší bitcoin automat. Ten zoskenuje bitcoin adresu, na ktorú po vami vloženej hotovosti pošle adekvátnu čiastku v bitcoine.

Alebo to ide aj pohodlnejšie a automaticky. Ak nie je vo vašom okolí bitcoinmat ani nikto, kto by vám bitcoin osobne predal (nečudujte sa, bitcoin sa viac nakupuje ako predáva), môžete kryptomenu získať priamo cez bankový účet. Presne pre takýto účel vznikla služba CryptoPIGGY od etablovaného poskytovateľa kryptoplatieb CDPAY (Cryptodiggers).

Každý používateľ má na začiatku k dispozícii základné limity pre nákup. Bitcoin možno kupovať v hodnote od 50 do 1000 eur na jednu transakciu. Denný limit predstavuje tisíc eur, mesačný 10 000 eur. Službu môžu momentálne využívať iba fyzické osoby, no počíta sa aj s firmami, hoci nie tak skoro.

Ako nastaviť CryptoPIGGY

Aby ste umožnili pravidelné posielanie vašich eur z bankového účtu na kúpu bitcoinu, vyžaduje si to niekoľko krokov. Po založení užívateľského konta na CDPay musíte v nastaveniach peňaženky zadať bitcoin adresu, resp. adresy, na ktoré sa vám peniaze budú prevádzať.

Keďže nie je dobré opakovane používať rovnakú bitcoin adresu, máte možnosť využiť tzv. rozšírenú verejnú adresu (Xpub). Podľa nej bude CDPay vedieť, na ktorú ďalšiu prázdnu adresu má kryptomenu poslať. Zároveň zadáte vami zvolený bezpečnostný PIN a emailovú adresu, na ktorej obdržíte potvrdenie.

Následne prejdete do položky Zmenáreň / SEPA, kde nastavíte ďalšie parametre. Ak si želáte rozdeliť zasielanú sumu medzi bitcoin a inú ponúkanú kryptomenu, dá sa nastaviť konkrétny pomer. Napríklad ak chcete platbu vo výške 100 eur pre bitcoin a monero rozdeliť v pomere 90:10 %, 90 eur bude poslaných na bitcoin adresu, 10 eur na monero adresu.

Keďže používate bankovú infraštruktúru, nevyhnete sa zadávaniu mena a priezviska, na ktoré je váš účet v banke vedený. Toto meno sa nemôže meniť, inak riskujete vypovedanie služby zo strany poskytovateľa.

Prehľad o vašom programe úspor, vrátane poplatku poskytovateľa služby, nájdete vo vedľajšom okne. Realizované SEPA platby s presným dátumom, sumou a IBAN číslom účtu sa zobrazujú v ďalšom okne.

Po zadaní platby v CryptoPIGGY príde na vami zadanú emailovú adresu odkaz na potvrdenie transakcie. Až po jej potvrdení zasiela sprostredkovateľ platobné inštrukcie pre SEPA prevod, ktoré je potrebné presne zadať pri tvorbe bankového príkazu. Po pripísaní platby na účet CDPay zasiela kryptomenu do vašej peňaženky, na čo vás upozorní aj emailovou správou.

Gratulujeme, ste na najlepšej ceste vyhnúť sa zbedačeniu svojich úspor a naopak, zaradiť sa medzi tých, ktorí z najväčšieho transferu bohatstva v histórii ľudstva vyjdú víťazne.

Raoul Pal: Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému

Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“

Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“

To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:

  • panika (nedostatok likvidity)
  • nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
  • insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)

R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“

Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.

Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.

Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.

Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)

Kríza všetkého

Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.

Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:

  • najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
  • najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
  • najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
  • bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
  • bublina centrálneho bankovníctva
  • banková kríza v EÚ

V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.

„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“

Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.

Koniec donekonečna rastúcim akciám

Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.

„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“

Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.

Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.

Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)

Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.

Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.

Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)

Dolár nakoniec zožerie aj sám seba

Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“

Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“

Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.

Obrázok: Pixabay

„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“

Najväčšia dlhová deflácia v histórii

Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.

Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“

„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“

„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“

Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.

Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.

Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému

„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“

Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“

V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“

Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“

Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“

„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“

„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“
Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.

Dekáda devalvácie štátnych mien

Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“

Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.

Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.

Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.

Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.

Investor Paul Tudor Jones považuje bitcoin za poistku voči inflácii

Hedge fund manažér Paul Tudor Jones patrí k prvým veľkým špekulantom z tradičného finančného sveta, ktorí prišli na chuť bitcoinu. Považuje ho za poistku voči inflácii, ktorú spôsobí „tlačenie“ ďalších peňazí centrálnymi bankami. „Bitcoin mi pripomína zlato v 70. rokoch,“ hovorí.

„Najziskovejšou stratégiou je držať najrýchlejšieho koňa. Ak by som mal prognózovať, tak by som vsadil na bitcoin.“ Jeho investičný fond drží jednociferný podiel aktív v bitcoin futures.

Podľa Tudora svet práve prechádza veľkou monetárnou infláciou, teda bezprecedentnou expanziou všetkých foriem peňazí, aká tu doteraz nebola. Zatiaľ čo kedysi v takýchto podmienkach uvažoval o poistke vo forme kombinácie zlata, dlhopisov, vybraných akcií, mien a komodít, teraz stále viac stúpa význam bitcoinu.

Hoci pri poslednej rastovej fáze bitcoinu v roku 2017 sa investície zbavil, teraz považuje kryptomenu aj za uchovávateľa hodnoty. Spĺňa štyri vlastnosti: zachovávanie kúpnej sily, dôveryhodnosť, likvidita a prenositeľnosť.

„Nie som fanatik do tvrdých peňazí ani krypta. Najpádnejším argumentom pre bitcoin je prichádzajúca digitalizácia všetkých mien, čo covid-19 ešte viac urýchli,“ uvádza Tudor v newsletteri pre klientov.

Aj keď súčasný kolaps dopytu zabráni cenám tovarov a služieb rásť v krátkodobom časovom horizonte, centrálne banky tomu dlhodobo nedokážu zabrániť. Úrokové sadzby by totiž museli výrazne vzrásť.

Jones tvrdí, že investori musia zahodiť finančné učebnice predchádzajúceho desaťročia a vrátiť sa k monetárnej teórii Miltona Friedmana a „oldschool“ ukazovateľov ako M2.

Ako funguje ekonomika ťažby bitcoinu pred a po halvingu?

Ako funguje ekonomika ťažby bitcoinu? Pri akej cene bitcoinu sa ťažba oplatí a kedy sa mineri dostávajú do problémov? Prevádzkovateľ bitcoin mining poolu Blockware Solutions objasňuje ako ťažba ovplyvňuje cenu bitcoinu.

„Mnohí predpokladajú, že existuje cenové dno, dané nákladmi na ťažbu bitcoinu. Tento predpoklad nie je presný. Výpredaj bitcoinu sa zvyčajne zrýchľuje, keď sa cena blíži k týmto nákladom. Ťažiari vyvíjajú neustály tlak na cenu bitcoinu jeho predajom.“

Až 95 % prevádzkových nákladov na ťažbu tvorí cena elektrickej energie. Každý ťažiar potrebuje, aby cena bitcoinu bola na istej úrovni, ktorá mu tieto náklady minimálne pokryje alebo prevýši.

Ťažiari ako dôležití bitcoin hráči

Blockware rozdeľuje účastníkov bitcoin trhu do troch kategórií:

  • investičné fondy – hedžové fondy, inštitucionálni investori, fondy rizikového kapitálu. Používajú väčšinou iba nákupné stratégie, no v prípade neistoty zatvárajú pozície.
  • hodleri – akumulujú bitcoin dlhodobo, sú menej citliví na prudké pohyby ceny bitcoinu. Tak isto však môžu zatvoriť dlhé pozície (s touto charakteristikou sa nie úplne stotožňujeme, pretože hodler je hodler. Nepredáva, iba nakupuje. Hodler, ktorý sa zbavuje dlhej pozície, už nie je hodler, ale skôr investor alebo špekulant a patrí do prvej skupiny. Hodler využíva každý prepad ceny na dokupovanie)
  • ťažiari – majú dlhodobý horizont. Investujú do majetku s dlhodobým životným cyklom, ktorý nemôžu jednoducho prispôsobovať okolnostiam, ani sa ho rýchlo zbaviť za primeranú cenu.

Zariadenia na ťažbu bitcoinu majú spravidla životnosť päť a viac rokov a nachádzajú sa v chladených halách, špeciálne prispôsobených tejto činnosti. Ťažiarovi trvá v priemere rok a pol, kým sa mu investícia vráti. Títo hráči predstavujú hlavnú silu, vyvolávajúcu predajný tlak na bitcoin. Čerstvo vytvorené bitcoiny musia predávať, aby pokryli náklady.

Momentálne sa vyťaží spolu 54-tisíc BTC mesačne. Pri cene 10-tisíc USD/1 BTC to znamená 540 miliónov dolárov. Významná časť týchto bitcoinov ide na predaj. Čím viac ťažiar platí za elektrinu a čím staršie a menej výkonné zariadenie vlastní, tým viac bitcoinov potrebuje predať.

Samozrejme, výkonnejší a novší hardvér spotrebuje aj menej elektriny v prepočte na výpočtovú silu (terahash). Na druhej strane staršie mašiny sa udržia v hre iba pri výhodnej cene elektriny.

Ako sa ťažba bitcoinu prispôsobuje halvingu

Ťažiari vedia, že každým halvingom súťažia o menší počet bitcoinov. Tejto skutočnosti sa musia prispôsobovať. Časť ťažiarov stále používa Bitmain S9, tí uvedomelejší už prešli na modernejšie zariadenia. Aj preto v predchádzajúcich mesiacoch výrazne vzrástla hashrate a podiel slabších zariadení na celkovom výkone sa znížil. Aj preto dopad z odpájania neefektívnych ťažiarov nemusí byť tak veľký, ako niektorí predpokladajú.

Podľa Blockware je podiel ťažobných zariadení novej generácie v súčasnosti na úrovni 61 %. Z tých vyše tretiny starších zariadení sa väčšina nachádza v lokalitách s výhodnou cenou elektriny, zhruba do 0,03 USD za kWh. Títo ťažiari nemajú veľkú motiváciu vymeniť stroje za nové, pretože náklady na upgrade by prevýšili potenciálny prínos. Závisí však aj od ceny BTC.

Štruktúra bitcoin ťažiarov podľa ceny elektriny a ťažiaceho hardvéru

Pri cene bitcoinu 10-tisíc dolárov si väčšina ťažiarov užíva solídne marže. Staršie zariadenia s vyššou cenou elektriny sú však ohrozené. „Aj pri tejto cene 96 % ťažiarov s S9, ktorí za elektrinu platia 0,03 USD/kWh, musia predať zariadenie, aby mali na pokrytie nákladov.“

Pri tejto úrovni ťažiari predávajú každý mesiac zhruba 40 % vyťažených bitcoinov. To znamená, že investičné fondy a hodleri musia nakupovať za 211 miliónov dolárov, aby tieto potreby ťažiarov pokryli. Zatiaľ čo množstvo bitcoinov smerujúcich na trh každý mesiac je zhruba konštantné, investičný dopyt kolíše v závislosti na sentimente trhu a fáze cyklu.

S poklesom ceny bitcoinu sa zmenšuje aj marža ťažiarov. Sú nútení predávať väčší podiel získaných bitcoinov, aby pokryli náklady. V najnepríjemnejšej pozícii sú, samozrejme, staršie zariadenia. Títo ťažiari musia predávať celý objem BTC a okrem toho aj rezervy. Spôsobuje to ďalší tlak na trhu.

Aj ťažiari špekulujú so získaným bitcoinom

Keďže aj ťažiari sú len ľudia s ľudskými emóciami a psychikou, ani oni sa nevyhýbajú špekulatívnemu obchodovaniu a snažia sa časovať predaje na vhodné momenty. „Keď cena bitcoinu trieli nahore, ťažiari sa menia na špekulantov. Nerešpektujú pôvodné plány predaja získaných BTC a radšej držia s predpokladom predaja za vyššiu cenu.“

Bitcoin však neberie ohľad na nikoho a už vôbec nie na špekulantov. Cena sa prepadne ešte pred „plánovaným“ vrcholom o dva, či tri mesiace. Ťažiarom neostáva nakoniec nič iné, len predať bitcoiny za oveľa nižšiu cenu ako keby nešpekulovali. Takéto situácie potom prilievajú ešte viac ohňa do prebiehajúceho výpredaja.

Ak pri cene 10-tisíc USD za BTC stačilo ťažiarom predávať mesačne 39 % vyťaženého množstva, pri cene 7500 USD sa musia zbaviť už viac ako polovice bitcoinov, aby pokryli náklady.

Aký vplyv bude mať bitcoin halving v máji 2020 na ťažbu?

„Uvidíme obrovskú kapituláciu ťažiarov, pretože všetky Bitmain S9-ky s nákladmi na elektrinu prevyšujúcimi 0,025 USD budú v strate. Pod tlakom sa ocitnú aj nové Bitmainy S17 s nákladmi viac ako 0,065 USD,“ myslí si Blockware.

„Isté je, že do polovice mája sa zníži tlak na predaj bitcoinu o 50 %. Je to pozitívny katalyzátor pre cenu bitcoinu.“ Okrem toho ťažiari môžu byť menej nútení zbavovať sa BTC aj kvôli rozširovaniu centralizovaných aj decentralizovaných úverových platforiem. Založia kryptomenu výmenou za hotovosť, ktorou pokryjú náklady.

Zóna ohrozenia ťažby závisí od zariadenia a ceny elektriny

Na trhu je veľa silných ťažiarov, ktorí už zažili kapituláciu trhu a disponujú dostatočným množstvom BTC. Nebudú sa ich zbavovať ani pri nevýhodnej cene. Okrem toho budú mať k dispozícii úvery, ktoré im budú pomáhať pri každej korekcii trhu. Tým pádom sa bude znižovať tlak na predaj bitcoinu a korekcie budú rýchlejšie.

„Hoci úvery môžu byť stimulom pre sieť, treba byť opatrný, pretože dlh v kombinácii s nadmerným špekulovaním zvyčajne končí zle,“ upozorňuje Blockware.

Dôležitá je fáza kapitulácie časti ťažiarov. Novo vyťažené bitcoiny si budú rozdeľovať už iba najefektívnejší ťažiari, čo zníži predajný tlak na cenu. Zisková úroveň týchto hráčov bude podstatne nižšia.

„Mnohí sa obávajú halvingu. Ale ak porozumejú psychológii ťažiarov a ako teória hier ovplyvňuje ich správanie v čase pred a po halvingu, efektívni ťažiari by mali halving privítať. Ťažiari s nákladmi pod 0,063 USD s najefektívnejšími zariadeniami sa ocitnú v ťažkostiach, no prežijú. Predajný tlak ťažiarov ukrajuje z ceny bitcoinu. No bude treba menej nového fiatu na vyrovnanie tohto tlaku, s čím sa investičné fondy a hodleri ľahšie vysporiadajú.”