Investor Paul Tudor Jones považuje bitcoin za poistku voči inflácii

Hedge fund manažér Paul Tudor Jones patrí k prvým veľkým špekulantom z tradičného finančného sveta, ktorí prišli na chuť bitcoinu. Považuje ho za poistku voči inflácii, ktorú spôsobí „tlačenie“ ďalších peňazí centrálnymi bankami. „Bitcoin mi pripomína zlato v 70. rokoch,“ hovorí.

„Najziskovejšou stratégiou je držať najrýchlejšieho koňa. Ak by som mal prognózovať, tak by som vsadil na bitcoin.“ Jeho investičný fond drží jednociferný podiel aktív v bitcoin futures.

Podľa Tudora svet práve prechádza veľkou monetárnou infláciou, teda bezprecedentnou expanziou všetkých foriem peňazí, aká tu doteraz nebola. Zatiaľ čo kedysi v takýchto podmienkach uvažoval o poistke vo forme kombinácie zlata, dlhopisov, vybraných akcií, mien a komodít, teraz stále viac stúpa význam bitcoinu.

Hoci pri poslednej rastovej fáze bitcoinu v roku 2017 sa investície zbavil, teraz považuje kryptomenu aj za uchovávateľa hodnoty. Spĺňa štyri vlastnosti: zachovávanie kúpnej sily, dôveryhodnosť, likvidita a prenositeľnosť.

„Nie som fanatik do tvrdých peňazí ani krypta. Najpádnejším argumentom pre bitcoin je prichádzajúca digitalizácia všetkých mien, čo covid-19 ešte viac urýchli,“ uvádza Tudor v newsletteri pre klientov.

Aj keď súčasný kolaps dopytu zabráni cenám tovarov a služieb rásť v krátkodobom časovom horizonte, centrálne banky tomu dlhodobo nedokážu zabrániť. Úrokové sadzby by totiž museli výrazne vzrásť.

Jones tvrdí, že investori musia zahodiť finančné učebnice predchádzajúceho desaťročia a vrátiť sa k monetárnej teórii Miltona Friedmana a „oldschool“ ukazovateľov ako M2.

Čo majú spoločné rozpad ZSSR, rúcajúca sa EÚ a Bitcoin?

EÚ dnes spĺňa väčšinu podmienok, ktoré pred takmer 30 rokmi položili na lopatky komunistický blok.

Spoločnosť Goldonomics publikovala ešte niekedy v roku 2010 správu, analyzujúcu príčiny rozpadu Sovietskeho zväzu a porovnala tieto kritéria s vtedajším stavom v Európskej únii. Už vtedy dospeli autori k záveru, že situácia nie je príliš odlišná od stavu, kedy sa zrútilo sovietske impérium.

Odvtedy uplynulo ďalších šesť rokov a pokročil aj rozpad EÚ.

EÚ dnes spĺňa sedem až osem z desiatich kritérií, ktoré rozložili Sovietsky zväz. Dovolíme si trochu poopraviť tabuľku z roku 2010 v tom, že momentálne namiesto stúpajúcej inflácie viac spĺňa podmienky kritérium vojny – vojna proti terorizmu, militarizácia spoločnosti…

zssreu

Ako raz povedal Mark Twain, história sa neopakuje, ale rýmuje. Rozpad Európskej únie už v podstate odštartoval aj oficiálne (alebo ešte len odštartuje) odchod Veľkej Británie. Spoločná európska mena pomaly siaha na paritu s americkým dolárom, znehodnocujúc tak úspory (ak vôbec nejaké) a kúpyschopnosť ľudí, od ktorých začnú čoskoro banky vyberať poplatky za uložené peniaze.

Je v podstate jedno, či najskôr nastane cenová hyperinflácia, ako to zažili Nemci počas Weimarskej republiky, alebo sa euro premení na digitálne žetóny, alebo skrachuje nejaká významná banka. Dôsledok je ten istý. Pre zachovanie kúpyschopnosti a hodnoty úspor budú ľudia hľadať iné možnosti ako fiat peniaze, či štátne dlhopisy.

Hoci ľudia z krajín západného sveta majú historicky vyššiu dôveru vo fiat meny ako tam, kde sú ekonomické otrasy každých pár rokov bežnou záležitosťou a kde ľudia príliš štátu neveria, situácia ich nakoniec donúti obzerať sa po niečom, čo si drží hodnotu a nedá sa ľahko zhabať. Bitcoin.

Ľudia míňajú radšej zlé peniaze ako bitcoin

Život na bitcoine je možný. Hoci priamo s kryptomenou nemôžete zaplatiť všade a všetko, dobiť debet kartu nie je problém. Aj keď pre principiálnych bitcoinerov to môže byť neprekonateľná prekážka.

Ak odmietate používať fiat v akejkoľvek forme, nastávajú komplikácie. Jedlo a spotrebný tovar možno ešte zoženiete, aj to veľmi záleží od lokality. So zaplatením nájmu a ďalších služieb už je to horšie.

Nasledujúca tabuľka trochu zjednodušene zobrazuje, ako praktické je žiť z bitcoinu momentálne v Nemecku. Hlavné mesto Berlín je známe svojou rozvinutou bitcoin komunitou.

 

 

 

CzkI7GuUcAASdg2

Častú tému diskusií, či sú bitcoin peniaze alebo kedy sa nimi stane, prenecháme tu na Bitcoinpite povolanejším teoretikom. Faktom je, že ľudia radšej míňajú tzv. “zlé” peniaze (euro, dolár, yuan, koruna…) a to, čo získava na hodnote, si odkladajú, sporia. Aj keď slovo sporiť sa pomaly vytráca z newspeaku médií, bankárov a politikov, snažiacich sa o inflačné zadlžovanie ľudí.

A preto sa bitcoin, podľa nášho názoru, tak skoro nejako hromadne nerozšíri ako platidlo. Alebo inak povedané, bude oveľa menej používaný ako platidlo než ako nástroj na uchovávanie hodnoty. Aj napriek vývoju nových technológií, ktoré umožnia X-násobne vyšší objem platieb.

Iba že by fiat meny prestali strácať hodnotu a kryptomeny by tak stratili výrazný motív rastu. Na otázku, či je to možné v dohľadnej dobe, si odpovedzte sami.

Menové vojny na pokračovanie: Koruna vs. Euro

Česká národná banka minula v októbri na intervenciách proti snahám o posilnenie koruny 107 miliárd Kč, čo sú takmer štyri miliardy eur. Ide o druhý najvyšší objem za jeden mesiac od začatia intervencií pred tromi rokmi.

Ako vidieť aj na grafe, zatiaľ čo v novembri 2013 intervencia za osem miliárd eur pomohla potlačiť kurz z 25,80 na 27,30 Kč/Eur, výsledkom októbrovej je udržanie kurzu na rovnakej úrovni. Každý mierny nárast kurzu od začiatku intervencií bol forexovým trhom veľmi rýchlo negovaný a oslabovanie koruny zastavené.

EURCZKMonthly

ČNB teda úporne bráni ďalšiemu rastu koruny, ktoré je však nevyhnutné. Pri pohľade na dlhodobý vývoj vidieť, že euro oslabuje proti korune od začiatku a nebyť intervencií centrálnej banky, kurz by bol možno už aj pod 20 Kč/Eur.

Ľuďom by tak klesli ceny tovarov a služieb nakupovaných v eurách, dovolenky v Európe by boli lacnejšie. Väčšia kúpyschopnosť by sa prejavila aj voči ostatným menám, ktoré podliehajú intervencii.

Toto však centrálni bankári nechcú dopustiť, pretože domáci exportéri by sa mohli dostať do ťažkostí, štátny dlh by sa opticky nezmenšoval, nevraviac o dôsledne udržovanej mantre zlej, zlej deflácie (no kto už by chcel, aby mu v peňaženke ostávalo viac, však?) a dobrej inflácie.

“Za skutečný projev nedůvěry v ČNB, a tedy v korunu, bych považoval, kdyby lidé od koruny hromadně utíkali, kdyby ji nechtěli držet nebo používat jako platidlo. A to se neděje,” – viceguvernér ČNB Mojmír Hampl.

A čo vy? Veríte centrálnemu bankárovi, keď vám povie, že už bude dobrý a nebude manipulovať trh? Ktorý o fialovej stene tvrdí, že je biela? A že jeho domček z kariet je o niečo málo stabilnejší ako susedov? Čo ak príde miernejší vietor a všetky domčeky z kariet sa zosypú ako domino? Ste na to pripravení?