EÚ kladivo na kryptomeny prichádza

Eurobyrokratom sa nepáčia kryptobiznisy a najradšej by ich všetky zrušili. To však nie je v ich moci, a tak chcú sťažiť život aspoň tým, na ktorých majú páky. Kryptozmenárňam pribudnú zbytočné starosti a výdavky, špinavé peniaze sa budú naďalej prať cez legitímne bankové euro, dolár…účty.

 

Európska komisia predvčerom schválila legislatívny návrh na doplnenie tzv. AML (proti praniu špinavých peňazí) smernice, ktorým sa kryptozmenárne a poskytovatelia peňaženiek dostávajú pod reguláciu európskeho práva.

 

Hlavným jadrom tohto návrhu je už dlhšie avizovaná snaha eurobyrokratov sťažiť ľuďom prístup ku kryptomenám a najmä odstrániť istú mieru anonymity pri prevodoch na fiat meny. Zmenárne a poskytovatelia peňaženiek držiacich privátne kľúče klientov budú musieť podrobne preskúmať každého zákazníka v súlade s “obľúbenými” KYC predpismi, monitorovať a reportovať podozrivé transakcie.

8564231736_5bd44d027d_z

Pochopiteľne, netýka sa to altcoinových kryptozmenární, ktoré neprichádzajú do styku s fiat peniazmi a na ktoré regulátori nemajú žiadne páky. Na spoločnosti, ktorých primárnym biznisom nie je výmena kryptomien, na osoby kupujúce a predávajúce alebo financujúce kúpu, sa predpis tak isto nevzťahuje.

 

Podľa jedného výkladu sa návrh neobmedzuje primárne na jeden cieľ a každý, kto je zodpovedný za starostlivosť o súkromné kľúče inej osoby bude pravdepodobne povinný vykonávať vyššie uvedené aktivity. To by sa mohlo týkať aj držiteľov (?) multisig peňaženiek.

26153748025_6bdb687ff0_z

Tento krok bol už dlho očakávaný a avizovaný, pričom väčšina zmenární tieto opatrenia už realizuje istý čas. No ako vždy, diabol sa skrýva aj v detailoch. Okrem zvýšeného špehovania smernica prináša aj právnu definíciu “virtuálnych mien”: “… digitálna reprezentácia hodnoty, ktorú nevydáva centrálna banka alebo iná verejná inštitúcia, ani nie je spojená s fiat menou, ale je akceptovaná fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok, ktorý možno elektronicky previesť, uschovať alebo vymeniť.”

 

Túto definíciu zahrnú jednotlivé krajiny EÚ nielen do svojej AML legislatívy, ale pravdepodobne sa dotkne aj iných zákonov.

 

Návrh musí v ďalšom procese prejsť Európskou radou a schváliť ho musí Európsky parlament. Členské štáty sú následne povinné ho transponovať do svojho práva do dvoch rokov. Teda aspoň to je zvyčajná lehota. No byrokrati majú zjavne naponáhlo (možno aj kvôli možnému Brexitu a hroziacemu otrasu európskych ekonomík?) a chcú, aby harmonizácia prebehla do konca tohto roku.

Žiadny Brexit, v hre je príliš veľa

1, Výsledky referenda nie sú záväzné, iba odporúčajúce a nevyplýva z nich žiadne legislatívne konanie. Parlament môže kľudne toto odporúčanie ignorovať.

 

2, Ak by aj prišlo k oficiálnemu odchodu, ako by vlastne nastal? Vystihol to člen britského parlamentu: “Prijali by sme mandát ľudí na opustenie EU. Ale všetko potom je negociovateľné a Parlament by v tom mal slovo. Podmienky za akých vystúpime sú plne v kompetencii mňa ako člena parlamentu.” Debaty a procedúry v parlamente sa môžu vliecť roky a uviaznuť na mŕtvom bode v prípade tém ako napríklad imigrácia.

Brexit tak ostáva záležitosťou politiky, nie práva. Teda pokiaľ nebude uplatnený článok 50 Lisabonskej zmluvy o odchode z EÚ.

 

3, Skôr, ako by sa pristúpilo k článku 50, môže EÚ navrhnúť výhodný “obchod” Británii, napríklad zmenu rybolovných kvót alebo iný druh protislužby, ktorý by umlčal zástancov exitu bez politickej samovraždy.

 

27763165451_2f4357670c_c

 

4, Výsledok referenda záleží aj na “správnom” sčítavaní hlasov.

 

5, Skúsenosti z doterajších národných referend, týkajúcich sa samotnej existencie EÚ vravia, že aj keď náhodou ľudia zahlasujú proti, nič to neznamená.

 

6, Ide o veľa. Euro establišment (vrátane toho britského) to vie a spraví všetko pre to, aby rúcajúci sa domček z kariet udržal.