Vzostupu autoritariánstva predchádza pád ekonomiky. Čo bude nasledovať?

Ekonomické, spoločenské aj politické prostredie tzv. „západného sveta“ sa mení. Túto zmenu ešte urýchľujú opatrenia proti „pandémii“. Západná civilizácia sa nachádza v kultúrnej vojne, kde majú navrch neomarxistické idey. Základné slobody jednotlivcov, dlho považované za nedotknuteľné, sa čoraz rýchlejšie rozpadávajú.

„V súčasnosti existujú dva typy ľudí. Tí, ktorí sú znepokojení tým, čo sa deje. A tí, ktorí nepoznajú históriu,“ píše Chris McIntosh z Capitalist Exploits v článku „Čo bude nasledovať“.

Prečo ľudia nevideli prichádzať prvú ani druhú svetovú vojnu, nástup boľševikov, komunistov, Maovu kultúrnu revolúciu, či Pol Potove vraždenie v Kambodži? Pretože nepoznajú históriu a prevláda domnienka, že disponujeme znalosťami, aké naši predkovia nemali. Myslíme si, že nám sa to opakovane nemôže stať.

Problém je v tom, že rozumieme veciam, ktoré sa s nejakou pravidelnosťou počas života opakujú. Striedanie ročných období, či ekonomických cyklov.
Existujú však aj dlhodobejšie cykly, ktoré človek vníma ťažšie, pretože trvajú dekády rokov. Napríklad dlhový cyklus. Ak sa tento trend začína meniť, ľudia ho sotva zaregistrujú, pretože ten predchádzajúci si takmer nikto nepamätá.

Ako raz niekto povedal, ak chcete vedieť, kam s veľkou pravdepodobnosťou smeruje spoločnosť, nezameriavajte sa na právny, ekonomický alebo sociálny systém. Tieto sa môžu zmeniť. Všímajte si skôr to, čo sa študenti učia na univerzitách, čo je ich svetonázor, presvedčenie. Pretože tieto deti budú o dvadsať rokov v rozhodovacích pozíciach. Riadiť korporácie, súdy, politiku.

„Západné demokracie už takmer dvadsať rokov vychádzajú z marxistickej ideológie. Teraz platíme daň za túto indoktrináciu. A história ukazuje, že je takmer nemožné zmeniť toto myslenie,“ tvrdí Ch. McIntosh.

Protikoronové opatrenia nemajú rovnaké dopady na všetkých obyvateľov. Nižšie príjmové vrstvy sú zasiahnuté najviac. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa ešte viac zvyšujú. Silnejú hlasy volajúce po väčšom prerozdelení bohatstva, zdaňovaní najskôr luxusu, potom vyšších príjmov…

Bohatstvo v západnom svete v súčasnosti existuje, pretože bolo naakumulované produktívnymi ľuďmi za určitý čas. Ale pod týmto bohatstvom sa rozumie ľudský kapitál, nielen hmotné statky. „Toto marxisti nechápu. Vidia iba veľké domy, autá a považujú to za bohatstvo. Po tomto pôjdu najskôr. Ale neuspokoja sa iba s jednoduchou lúpežou. Budú chcieť vidieť týchto ľudí krvácať a zomierať.“

Západná civilizácia pácha podľa McIntosha samovraždu. Schopnosť spoločnosti vytvárať kapitál sa práve rozdupáva pod zem. Nielen, že sa táto produkcia zastavuje, ale sa aj ničí prerozdeľovacími politikami v záujme „rovnosti“. Toto prerozdeľovanie má formu daní, či v budúcnosti priameho ovládnutia firmy, podniku štátom.

Väčšina štátov sveta neumožňuje firmám slobodne podnikať, ľudia prichádzajú o peniaze, strácajú zamestnanie a ocitajú sa v úzkych. „Obmedzenia podobné tým, na ktoré sú zvyknutí iba v Severnej Kórei, budú pokračovať. Je iba otázkou času, kedy všetky nahromadené problémy explodujú v podobe násilia a občianskych nepokojov. Toto nie je iba otázka USA. Pád ekonomiky bol vždy kľúčom k vzostupu autoritárstva.“

Tzv. nová monetárna teória (MMT) spolu so základným univerzálnym príjmom (UBI) sú už na stole v západnej Európe aj USA. „UBI je katastrofálne zlý nápad. Ak ľuďom vezmete motiváciu vstať z postele a pracovať a tým nájsť istý zmysel života (spolupracovať, vytvárať hodnoty, pomáhať druhým), úplne zničíte ľudskú podstatu. Iba idiot môže očakávať, že toto skončí dobre. Je ťažké si čo i len predstaviť, akú ekonomickú deštrukciu toto prinesie. Nehovoriac o zničení spoločenských základov ľudstva.“

Podľa McIntosha to bude znamenať nedostatok tovarov a služieb. Tým najzjavnejším budú potraviny (generácie, ktoré vo východnej Európe zažili komunizmus, si určite pamätajú dlhé rady v prázdnych obchodoch na mäso, či exotickejšie ovocie).

Ľudia s nápadom už nezakladajú firmy na západe v takých počtoch ako kedysi. Povinné gender kvóty, X stále sa meniacich povolení a podmienok od úradov ešte pred samotným spustením činnosti, šikana počas podnikania, nehovoriac o stále vyšších daniach. Do toho korona a rozhodovanie epidemiológov a hygienikov, čo vlastne ešte môžete a čo už nie. Riziká štandardného podnikania sú jednoducho príliš vysoké. A takýmto spôsobom zaniká tvorba kapitálu, inovácia.

Kapitál si bude hľadať jurisdikcie s lepšími podmienkami. Sú vôbec také? Podľa McIntosha sa pri hľadaní treba pozrieť na krajiny, ktorých sa demonštrácie „Black Lives Matter“ dotkli najmenej alebo vôbec. Čím ďalej na východ, tým menší dopad tohto novodobého sociálneho hnutia, za ktorým sa skrýva marxizmus. Východná Európa a Ázia.

Po páde komunizmu nachádzali mnohí východoeurópania svoje šťastie v západnej Európe. No už niekoľko rokov sa vraj tento trend obracia a títo ľudia sa vracajú domov, do krajín s vyšším životným štandardom, ako keď ich opúšťali. Socialistické idey tu vraj nebudú mať takú živnú pôdu ako na západe, pretože veľa ľudí si tieto časy ešte pamätá.

Autor si myslí, že druhou fázou v tomto posune bude príchod šikovných západoeurópanov, ktorí tu budú môcť lepšie realizovať svoje nápady. „Jediným háčikom bude, že presun z krajiny do krajiny bude oveľa oveľa náročnejší ako kedysi.“

Ďalším regiónom, kam budú ľudia zo západu utekať, je Ázia. Tam o žiadnom hnutí „Black Lives Matter“, heslách o „sociálnej spravodlivosti“ alebo klimatickej propagande ani nechyrujú.

Stále viac firiem bude presúvať sídlo do Ázie a zároveň tu zvyšovať kapitál.
Západný svet sa zatiaľ bude utápať v čoraz väčšej politickej korektnosti, cenzúre slobodného slova, priameho a nepriameho obmedzovania podnikania. Štáty budú ďalej okliešťovať pohyb kapitálu, ľudí (korona bola veľmi vhodná zámienka na to druhé).

Presun intelektuálneho kapitálu bude náhly a rýchly. „Marxisti nechápu, že bohatstvo nie je o veciach. Je to o intelektuálnom kapitáli. Veci sú iba výsledkom jeho použitia. Ak ho odstránite, nastáva úpadok a rozklad. To nás, žiaľ, čaká.“

„Nasledujúca dekáda bude neobvykle priaznivá pre tvrdé aktíva. Pes je však zakopaný v tom, že ak žijete v niektorej z krajín západného sveta, existuje veľká pravdepodobnosť, že sa vás pokúsia pripraviť o časť alebo celý zisk.“

A teraz kľúčová otázka: Ako sa ubránite ukradnutiu svojho majetku? Na čo tento majetok premeníte, aby nestratil reálnu cenu? S čím bez problémov prekročíte akékoľvek hraničné aj kapitálové kontroly?

Odpoveď určite poznáte.

Raoul Pal: Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému

Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“

Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“

To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:

  • panika (nedostatok likvidity)
  • nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
  • insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)

R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“

Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.

Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.

Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.

Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)

Kríza všetkého

Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.

Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:

  • najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
  • najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
  • najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
  • bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
  • bublina centrálneho bankovníctva
  • banková kríza v EÚ

V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.

„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“

Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.

Koniec donekonečna rastúcim akciám

Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.

„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“

Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.

Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.

Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)

Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.

Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.

Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)

Dolár nakoniec zožerie aj sám seba

Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“

Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“

Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.

Obrázok: Pixabay

„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“

Najväčšia dlhová deflácia v histórii

Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.

Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“

„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“

„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“

Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.

Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.

Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému

„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“

Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“

V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“

Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“

Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“

„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“

„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“
Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.

Dekáda devalvácie štátnych mien

Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“

Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.

Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.

Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.

Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.

Prečo je bitcoin dôležitý? Je to nástroj slobody, ktorý tu doteraz chýbal

Sila dobra v každom človeku a túžba po slobode tu vždy boli a budú. Ale nástroj, cez ktorý sa mohli prejaviť voči utláčajúcej moci autoritárskeho štátu tu chýbal a nemohol byť.

No už nie je rok 1984. Časy sa zmenili.

Ten rozdiel je v bitcoine. Bitcoin je tým nástrojom.
Bitcon je to, čo tu celý čas chýbalo.

Mali sme dostatočnú guráž, odhodlanie. Vedeli sme, že niečo je zlé. No chýbal nám nástroj, s ktorým sa možno postaviť Veľkému bratovi.

Bitcoin je tým nástrojom.


Zatiaľ čo zbohatnutie, pretože sme v tejto hre zavčasu, je skvelé (chamtivosť ma poháňa rovnako ako iných ľudí), je to práve revolučný aspekt bitcoinu, ktorý by vás mal na ňom najviac nadchnúť.

Od čias vynájdenia pušného prachu sa ľudia nedokázali vzoprieť tým, ktorí ich utláčali alebo nespravodlivo vládli. Ibaže tentokrát to možno spraviť nenásilným spôsobom. Mierumilovne si vystúpiť, rovnako ako John Galt a rozumní ľudia v Atlas Shrugged.

Predovšetkým toto je dôvod, prečo je bitcoin dôležitý. A prečo sa Satoshiho legenda zapíše do histórie ako najhlbší príbeh všetkých čias.

Revolucionári a renegáti

Bitcoin je postoj, ktorý vyjadrujeme v tejto dekáde, storočí, tisícročí.
Bitcoin je nástroj, ktorý používame, aby sme oddelili peniaze od štátu.
Bitcoin je zapálená pochodeň, ktorá spojí rebelov a revolucionárov.

Bitcoin je pre osloboditeľov, misionárov a vizionárov.

Ľudí neakceptujúcich potlačovanie, útlak ani diktát sveta, v ktorom sú zotročovaní vrtochmi centrálnych plánovačov, byrokratov, rent-seekerov, vyhľadávačov pozornosti, skorumpovanými politikmi, podvodníckymi bankármi, pokútnymi obchodníkmi, plazivým socializmom a protekčným kapitalizmom.

Nikdy v minulosti tu neexistoval tak neskorumpovateľný nástroj, ale zároveň tak mocný a dostupný.

S bitcoinom môžeme zmeniť spoločnosť. Znovu definujeme základnú podstatu toho, čo znamená byť moderným, spolupracujúcim človekom.

Odluka peňazí od štátu

Netreba pochybovať o tom, že toto storočie vojde do dejín ako doba, kedy sa peniaze oddelili od štátu.

Táto transformácia už začala a nič ju nemôže zastaviť.

Je nevyhnutná. Ak samozrejme predpokladáme, že chceme prežiť.
Alternatíva predstavuje parazitickú dystopickú budúcnosť, kde spoločnosť zožiera samu seba až do úplného kolapsu.

Takže… ak chceme, aby ľudstvo pokračovalo, musíme byť k sebe úprimní a uvedomiť si, že posun paradigmy je blízko.

Ekonomicky, politicky, technologicky, spoločensky, eticky a všetkými ďalšími spôsobmi. Davidson a Rees-Mogg v ich kľúčovom diele “Suverénny jednotlivec” spred roka 2000 konštatujú, že posun začal v 90-tych rokoch pádom Berlínskeho múru, ukončením komunizmu a začiatkom informačnej doby.

Súhlasím s nimi.

Komunizmus predstavoval vrchol parazitického centralizovaného štátu, teda pokiaľ ide o používanie brutálneho násilia a zjavnej nekompetentnosti.

Protekčný kapitalizmus a kvázi socializmus, v ktorom my na Západe teraz žijeme, sú do veľkej miery zlepšením sovietskeho komunizmu. A takým je do istej miery aj komunizmus v Číne (vďaka prínosom kapitalizmu, ktorý z tamojších vládcov spravil boháčov). Ale nevyhnutná koncentrácia jednotky, ktorou sa meria spoločnosť (peniaze), nás doviedla do bodu zmenšujúcich sa výnosov. Kde vrcholná hlúposť, vrcholné stimuly a vrcholné narúšanie ekonomiky znamenajú, že štát už nemôže viac vytĺcť z tohto systému a začal požierať sám seba.

Trend “požierania samého seba” je zrejmý z komentárov megalomaniakov ako je Bernie Sanders alebo AOC.

“Milionárska trieda sa bojí a mala by sa.” – Bernie Sanders

Takéto poznámky môžu vyjsť iba od parazitov, ktorí nikdy nič nevytvorili. A môžu pretrvávať iba cez privlastňovanie si produkcie iných. Takéto niečo je možné iba v systéme, kde nástroj merajúci ekonomickú hodnotu je výhradným privilégiom štátu.

Ale to sa teraz mení.

Odluku peňazí a štátu realizujú jednotlivci disponujúci technologickou kapacitou a peňažnou schopnosťou stať sa autonómnejšími, nezávislejšími, suverénnejšími ako kedykoľvek predtým.

Hoci vrchol štátu mohol nastať pred 20 rokmi, transformácia pokračuje.

Nestane sa tak zo dňa na deň.

Transformácie v minulosti trvali niekoľko generácií, ak nie aj storočí. Hoci vývoj je v súčasnosti oveľa rýchlejší, stále je kus cesty pred nami.

A nebude to bezstarostná jazda.

Posuny paradigmy sa dejú búrlivými spôsobmi. Sú zároveň konštruktívne aj deštruktívne. Zmena je v skutočnosti komplexným procesom.

Nové štruktúry vznikajú, staré štruktúry zanikajú. Nebude to hladké. Nebude to organizované. Nebude to “férové” ani “rovné”, na to môžete zobrať jed.

Vaše bulšitné keynesiánske/neoklasické ekonomické a sociálne teórie nedokážu predpovedať ani hovno. A nemôžu spraviť nič pre “hladké pristátie” alebo “elegantné odpákovanie”.

Najviac budú odmenení, ako vždy, tí šťastní (svet je plný náhodných bláznov ako je Roger Ver), pripravení, zvedaví a tí, ktorí sú hladní po vedomostiach.

Najlepšie pripravení na zmeny budú tí, ktorí zdvihnú zadok a zavŕtajú sa hlbšie a nebudú sa iba kĺzať po povrchu. Lenivci, neschopáci, ignoranti, arogantní ľudia a, samozrejme, smoliari sa ocitnú na druhej – deštruktívnej strane zmeny.


Cirkev držala monopol na písané slovo a vzdelávanie (informácie).
Kapitalizmus a veda tento monopol prelomili.

Štát má dnes monopol na peniaze.
Bitcoin tento monopol ničí.

Produkcia alebo krádež

V živote na Zemi, a kdekoľvek inde je ešte život, existujú dva spôsoby zarábania si na živobytie.

  1. Produkcia. Pri produkcii človek vymieňa svoj čas a energiu vo forme úsilia, talentu, zručností a práce za nejakú odmenu. Buď vo forme meny (peňazí) alebo iného nástroja, ktorý považuje za hodnotný a adekvátny odvedenej práci.

2. Krádež. Krádežou si človek privlastňuje majetok niekoho iného bez jeho súhlasu. Vezme si, čo chce, prostredníctvom klamania, podvádzania alebo najčastejšie násilným aktom (ako to povrdzuje aj história).

Nemecký sociológ Franz Oppenheimer nazýva druhý spôsob politickým prostriedkom.

Politickým preto, že nejde o produkciu nových tovarov a majetku, ale tento spôsob pretrváva vďaka konfiškácii, vyvlastňovaniu, zdaňovaniu a krádeži statkov a majetku v “mene” kolektívu. Tento v základoch parazitický spôsob sa objavuje každých 500 rokov, ak súhlasíme s dielom Davidsona a Rees-Moggsa “The Sovereign Individual”.

Kde sa nachádzame teraz?

Je dôležité a užitočné porozumieť tomu, ktorý systém dominuje v súčasnej paradigme.

Moderná doba

Nedávno som absolvoval diskusiu s priateľkou, ktorú považujem za centristku alebo mierne konzervatívnu (ak tieto označenia vôbec ešte niečo znamenajú).

Poukazovala na to, že ľudia v centralisticky spravovaných štátoch, ako napríklad tie v Škandinávii, sú v súčasnosti najšťasnejšími na svete. Je to vraj podložené najnovšími štatistikami a prieskumami.

Hoci sú tieto prieskumy prinajmenšom úsmevné, predpokladajme, že je na nich niečo. Problémom tohto “faktu” však je to, že “šťastie” sa meria v dobe najväčšej peňažnej inflácie v histórii ľudstva.

Je to iba fasáda!

Tí, ktorí sú najviac naplnení týmto falošným šťastím, budú ako prví najhoršie pociťovať, keď sa ich svet zrúti vďaka nafúknutým sociálnym štruktúram, neschopným existovať v rýchlo sa približujúcej novej ekonomickej realite.

Títo “šťastní” ľudia obetujú svoju slobodu a osobnú zvrchovanosť pre ilúziu mieru cez benevolentnosť svojich lídrov. Tých lídrov, ktorí veľmi rýchlo ospravedlnia svoje diktátorské správanie, ak si to biedne ekonomické podmienky budú vyžadovať.

A ani na moment si nemyslite, že “sa to nikdy nestane”. Pretože sa to deje práve TERAZ.

Bývalá šéfka Medzinárodného menového fondu a v súčasnosti už nová prezidentka ECB Christine Lagarde nedávno prišla s nasledovným skvostom:

“Nespravili sme nakoniec správnu vec, keď sme podporili pracovné miesta a rast namiesto ochrany sporiteľov?”

Chcela tým naznačiť, že ľudia by mali byť vďační za svoje zamestnanie. Nezáleží na ich úsporách.

Preklad: “Mali by ste byť vďační za to, že vám váš pán dáva právo byť otrokom”.

Robíte si srandu?

Samotná myšlienka platiť inštitúcii za to, aby uschovala vaše peniaze (aj keď nie naozaj vaše) alebo dostať zaplatené za požičané peniaze je úplne absurdná. Toto je nám na západe pomaly vtláčané ako nielen nevyhnutnosť “stimulovania” závisláka na heroíne v podobe súčasnej ekonomiky, ale ešte sa to aj pokladá za “normálne”.

Dokonca aj Ray Dalio sa prebúdza:

“Výsledkom je, že bohatí kapitalisti sa budú čoraz viac sťahovať na miesta, kde rozdiely v bohatstve a konflikty nie sú tak veľké. A štátni úradníci budú čoraz viac hľadať spôsoby ako týchto veľkých platičov daní chytiť do pasce.”

Bernie Sanders: “Kapitalisti nám budú predávať povrazy, na ktoré ich budeme vešať.”

Rovnaká osoba presadzovala režim, ktorý priniesol ľudstvu gulagy, hladomor, deportácie, masakry, násilné zmiznutia, justičné zabíjanie, mučenie. Je zodpovedný nielen za smrť miliónov ľudí, ale totálny útlak desiatok miliónov počas nasledujúcich niekoľkých dekád.

Tou osobou bol Josef Stalin.

Stalina na začiatku považovali za človeka, ktorý pomáha nižšej triede a chudobným ľuďom bojovať proti tzv. “vykorisťovateľským kapitalistom”. Tí úbohí ľudia si neuvedomovali, že prijímajú modernú formu otroctva a ani dôsledky takejto ideológie.

A teraz to tu máme opäť, sotva jednu generáciu od pádu Berlínskeho múru.

Vitajte na šikmej ploche vedúcej ku komunizmu a zotročeniu.

Jediný spôsob ako udržať takýto systém je prostredníctvom násilia a hrozby násilia.

To nie je sloboda.

To je otroctvo.

A žiadny muž, žena ani dieťa by nemalo žiť v takomto svete.

Nakuknutie za oponu

Prísľub bitcoinu pomôcť ľuďom bez bankového účtu nespočíva v poskytnutí platobnej technológie. Ale v poskytnutí peňazí, prostredníctvom ktorých majú títo ľudia vlastnícke práva.

Ľudia žijúci v krajinách, ktoré nerešpektujú, neuznávajú alebo si necenia osobnú slobodu, môžu získať najviac slobody.

Tí z nás na západe, ktorí sledujú ako nás štát čoraz prešibanejšie zbavuje vlastníckych práv, majú dvojitú motiváciu zúčastniť sa revolúcie.

a) Dokážeme uniknúť zovretiu modernej, technologicky silnej železnej päste, ktorá nás naďalej pevne zviera a

b) Riadime kozmickú loď na povestný “mesiac”, pretože máme gule, prezieravosť, pochopenie, víziu alebo iba hlúpe šťastie pri skorom naskočení.

Osobne ma viac zaujíma a), možno kvôli môjmu libertariánskemu svetonázoru alebo preto, že mi to dáva zmysel (pravdepodobne oboje).

Môžete povedať:

“Ale no tak, zveličuješ. Tu sa máme vcelku dobre. Existujú tu stabilné sociálne štruktúry, dobré vlastnícke práva. Hoci dane sú vysoké, peniaze sa rozumne využijú. Žijeme si celkom dobrý život.”

Do veľkej miery súhlasím. Ale vyzývam vás, aby ste nakukli za oponu.

Kartel centrálnych bánk a štátov na západe dospel do štádia, kedy už nie sú schopné udržať svoje štruktúry bez ešte tvrdšieho zvierania poddaných. A veľmi dobre to vedia.

Signály sú zjavné a uvedené vyššie.

Okrem toho, pozrite sa okolo seba!

Tie isté “stabilné” vlády nás naďalej zbavujú našich slobôd prostredníctvom absurdít ako sú napríklad proti-šifrovacie zákony v Austrálii, zákony proti hotovosti, drakonické daňové zákony nasledujúce ľudí kdekoľvek sa pohnú. Nemožnosť slobodného cestovania, celoplošné špehovanie, zvýšené právomoci “zákonného vynucovania” a dokonca nové zákony umožňujúce agentom prinútiť vás prezradiť vaše súkromné informácie.

To je šialenstvo.

Myslím, teda som

Paralely medzi revolúciou z čias objavenia pušného prachu, renesanciou, počiatkami bankovníctva, nástupom obchodníkov, pádom významu cirkvi a súčasnou technologickou revolúciou, súkromným, zvrchovaným bankovníctvom, nástupom zvrchovaného jednotlivca a pádom štátu sú pozoruhodné.

Descartove slová “Myslím, teda som” nikdy nemali taký intenzívny význam ako teraz. Tu pramení naše vlastné ja.

Povedať “Ja som” znamená oznámiť vlastnú identitu a nezávislosť.

Je to vyhlásenie o osobnej zvrchovanosti. Teraz tak môžeme spraviť ako nikdy predtým. Najmä vďaka bitcoinu.

Pýtate sa ako?

Naša práca je našim časom a energiou.

Keď to zjednodušíme: je to všetko, čo máme a čo nás naozaj tvorí.

Žiť, milovať, pracovať, cestovať, zažívať, pamätať, plánovať, a vôbec čokoľvek robiť, vyžaduje dve veci: čas a energiu.

Jediný spôsob ako tieto veci účinne merať je prostredníctvom jednotky, na ktorej sa všetci zhodneme, že najlepšie odráža čas a energiu.

Tou jednotkou sú peniaze. Po prvýkrát v histórii tu máme verziu peňazí, ktorá túto úlohu dokáže splniť. Bez kompromisov.

Preto je bitcoin najlepším nástrojom osobnej zvrchovanosti. A zároveň katalyzátorom vedúcim nás do budúcnosti viac sa podobajúcej Star Treku ako Terminátorovi.

Neskorumpovateľné vlastnícke práva

Bitcoin poskytuje stabilný systém vlastníckych práv bez spoliehania sa na štát.

S bitcoinom môžu byť jednotlivci naozaj sami sebe pánom.

Matematická jednoduchosť silnej, otvorenej, modernej kryptografie nám ponúka po prvýkrát v histórii spôsob, ako zachovať nedotknuteľnosť osobnej slobody a obetovať pre budúcnosť BEZ vyžadovania ochrany (alebo skôr útlaku) zo strany štátu, cirkvi, panovníka, feudálneho pána alebo vodcu kmeňa.

Ľudia (a potenciálne aj stroje) v súčasnosti a v budúcnosti budú môcť uložiť produkt svojej práce a oddialiť uspokojenie svojich potrieb (základné prvky spoločnosti) podľa vlastného uváženia.

S postupným rozširovaním bitcoinu a návratom osobnej suverenity budeme mať zriedkavú príležitosť definovať novú formu lokálnej a globálnej spolupráce na dobrovoľnom a nenásilnom základe.

Kľúčová vlastnosť bitcoinu “pripojiť” a “odpojiť sa”, otvorený prístup a absolútna nenútenosť bez ohľadu na to kto ste a kým ste, sú základom novej éry, do ktorej teraz vstupujeme.

Bitcoin sa nielenže vzdáva požiadavky na štát, ale činí tak prostredníctvom nezvratnej premeny času a energie na viditeľnú, overiteľnú sieť a jednotku.
Bitcoin nám prostredníctvom matematiky pomôže pretvoriť to, čo ľudia definujú ako štát.


Hotovosť je základným nástrojom zvrchovaného jednotlivca.

V čoraz viac digitálnejšom svete je peer-to-peer elektronická hotovosť tým najvyšším vrcholom.
Hotovosť znamená vlastne schopnosť slobodne realizovať transakcie.
A tým slobodne myslím “necenzúrovateľným, priamym a finálnym spôsobom”.

To bolo možné doteraz realizovať v skutočnom svete iba fyzicky. Teraz už to ide aj digitálne.

Niektorí, ako napríklad Roger Ver s jeho Bcash kumpánmi si myslia, že slobodný znamená zadarmo. Nechápu, že bez nákladov znamená jednu z týchto vecí:

  1. Nemá žiadnu hodnotu. Teda samotná definícia beznákladovosti je niečo, čo nemá žiadnu hodnotu.
  2. Má hodnotu. V tom prípade lacno a zadarmo znamená, že náklady existujú inde. Tieto náklady sú pravdepodobne drakonické.

Myslia si, že pod slovom hotovosť sa myslí smerovanie k centralizovanému platobnému systému pre voľné internetové transakcie. To ale nie je tá sloboda, ktorú hotovosť ponúka.

Roger zjavne iba so šťastím nakúpil bitcoin zavčasu.
Hlúpe náhodné šťastie dokonalého blázna.

Bitcoin a bankovanie nebankujúcich nikdy nebol o lacných platbách.
Je o poskytnutí neúplatného, necenzúrovateľného nástroja ekonomickej prosperity pre všetkých ľudí.

Bitcoin bol, je a vždy bude nástrojom osobnej zvrchovanosti.

Toto je to, čo sa myslí pod pojmom “hotovosť”. Samozrejme, Satoshi nemohol byť v tomto úplne otvorený a drzý v roku 2008, aby bitcoin neskončil na smetisku dejín, podobne ako iné bláznivé myšlienky.

Nechal prehovoriť protokol a s ním späté vlastnosti.

Následne sa rozhodol stiahnuť a vypustiť do sveta niečo, čo ani najväčšia miera násilia nedokáže zničiť a najväčšia tyrania riadiť.

Zvyšok je história… a práve sa píše.

Záver

Žijeme vo svete, kde sa naše práva pomaly pošliapávajú, súkromie sa postupne obnažuje a sloboda pravdivo sa vyjadrovať sa cenzúruje. Či už kvôli vyšinutej “politickej korektnosti” alebo maniackej autoritárskej vláde.

Niektorí politici, buď kvôli vlastnej nekompetentnosti alebo sprostosti veria, že vyliečia symptómy zavádzaním intervencií do už aj tak veľmi zložitého systému, ktorý sa pomaly začína vymykať kontrole.

Toto nikdy nefungovalo a poslúži to iba k tomu, aby sa spoločnosť ocitla v naozajstnom pekle.

JEDINÁ cesta ako napraviť rozmrdanosť súčasného systému je začať odznova. Musíme vyrezať rakovinu a všetku ju spáliť.

Čas na vyjednávanie vypršal.

Libertariáni to skúšali zbytočne. Pretože hraním v rámci mantinelov starej paradigmy nemožno priniesť novú.

Zápas o budúcnosť je tu. Frontové línie sa nachádzajú tam, kde sa bitcoin stretáva so štátnym fiatom.

Sme vo vojne a stávky sú vyššie ako kedykoľvek v doterajšej histórii.

Peniaze sú krvou spoločnosti.
Je to bohatstvo v tom najzákladnejšom ponímaní tohto slova.
Kto ovláda peniaze, ovláda celú spoločnosť.

Príchod slobodného obchodovania a trhov bol katalyzátorom pri oddeľovaní cirkvi a štátu. Vytvorenie slobodných peňazí je katalyzátorom odluky peňazí od štátu.

A ešte oveľa viac. Je to kôl do srdca súčasného štátu, ktorý sa rozložil do takého štádia, že jeho primárnou funkciou je cudzopasiť, brať, vyciciavať a konfiškovať vaše bohatstvo.

Štát v súčasnosti neexistuje preto, aby vás chránil a slúžil vám. Ale aby si vás podrobil.
Ste opäť raz jeho poddaným.


Môžete si to všimnúť trebárs na jazyku používanom pre označenie skupiny, ktorá by vás mala ochraňovať: “Vynucovatelia zákona”.

Kontrola štátu nad peniazmi je centrom jeho moci. Cez tento nástroj dokáže vynucovať svoju vôľu nad každým aspektom našeho života.

Bitcoin je naša šanca.

Bitcoin nám umožňuje uchopiť najdôležitejší nástroj ľudskej spolupráce – peniaze a spraviť ich:

  • neinflačné
  • necenzúrovateľné
  • neskonfiškovateľné
    a v podstate neodrbateľné.
    Ich odobratím z kompetencie štátu:
  • Vyhladujeme štát z jeho schopnosti udržiavať parazitickú existenciu.
  • Dostaneme šancu prísť s novou formou kolektívnej spolupráce založenej na osobnej suverenite. Kde sa s jednotlivcami, tvoriacimi spoločnosť, zaobchádza ako so zákazníkmi a “štát” alebo “sociálny kolektív” je organizovaný na princípe minimálnej autority.

Základným kameňom tohto všetkého je osobná zvrchovanosť a sloboda. A tá je možná iba prostredníctvom bitcoinu.

Je možná iba vtedy, keď osobné práva a práva súkromného vlastníctva sú súčasťou takejto ekonomickej jednotky.

Aby som opäť parafrázoval Winstona z Orwellovho 1984: Jediná vec, nad ktorou nemá Veľký brat moc je to, čo sa deje vo vašej hlave a srdci.

Bitcoin transformuje peniaze na jednotku, ktorá je v podstate informáciou. A informácia nie je nikde a všade zároveň.


Je v nás aj všade okolo nás. Ak poznáme kombináciu znakov, umožňujúcu osobný prístup k tejto informácii (peniazom), je naša v tom najhlbšom význame slova “súkromné vlastníctvo”.

Libertariáni, rakúski ekonómovia a pôvodní ekonómovia pred nimi mali pravdu. Iba to nie je praktické vo svete, kde ekonomickú jednotku môže vlastniť alebo spravovať organizácia, vláda, kolektív alebo akýkoľvek štát.

Ale…

Peniaze sa teraz stali nesfalšovateľným typom dát, ktoré nemôže nikto ovládať ani manipulovať. Nachádzajú sa v sieti, ktorú môže hocikto bez povolenia používať na budovanie nových produktov a služieb. Tieto základy umožňujú postaviť úplne nový svet. Nielen finančný, ale novú formu spoločnosti.

Tak kráčajme spolu…

Bitcoin je tu a teraz.


Peniaze sú tým bojovým frontom.
Tu sú zakreslené bojové línie.
Nie posratý “blockchain”.
Peniaze. To je TEN zdroj.
A každý z nás si bude musieť vybrať, na ktorej strane bude stáť.
Toto je nová kontra-kultúra.
Toto je to, čo znamená byť sám sebou.
Byť tým, kým ste.
Robiť to, pre čo ste sa narodili.
Byť naozaj pánom sám sebe.
Je to desivé, ale znamená to oslobodenie v celej svojej kráse.

Preložené z: Aleks Svetski – The Rise of the individual

Nassim N. Taleb: Ľudia strácajú vieru v štát a vlády nedokážu riadiť bitcoin

Nassim Nicolas Taleb, ekonóm, akademik, bývalý špekulatívny obchodník a autor populárnych kníh “Black Swan” a “Antifragile” v rozhovore pre India Times tvrdí, že problémom v súčasnosti oproti roku 2008 je už celá ekonomika a narastajúci verejný aj súkromný dlh.

Radí vyhnúť sa dlhopisom, akciám, pretože ich cena sa môže kedykoľvek zrútiť. “Ak je niekde nebezpečenstvo, netreba jeho prepuknutie časovať. Iba vystúpiť, ísť niekde inde.” Ľudia podľa neho strácajú vieru v štát. “Nemôžete ignorovať kryptomeny, najmä bitcoin a blockchain. Sú krajiny, kde ľudia už neveria bankovému systému, pretože byrokrati nie sú múdrejší ako obrovská kolektívna vedomosť zdola. Centrálne banky môžu stratiť kontrolu nad monetárnou politikou kvôli dominancii týchto kryptomien. Mena bez štátu je skvelá.”

Taleb si myslí, že cena kryptomien môže padnúť nadol, ale budú sa používať aj naďalej. “V Libanone sa zaviedla menová kontrola, no vláda nedokáže riadiť bitcoin. To je dobré, pretože ľudia stratili dôveru v štát a schopnosti centrálnej banky, čo spôsobilo kolaps pyramídovej hry.”

“Pri bitcoine je potrebné poznať riziko. Áno, bitcoin je riskantný, no nemusíte ho používať ako uchovávateľa hodnoty. Vlastním zlato, akcie reagujúce na zlato. Páči sa mi zlato? Nie, no mám ho, lebo som zmätený. Nespávam dobre, ak nemám dostatočné množstvo zlata. Ak ho mám dosť, spím dobre aj napriek poklesu cien.”

“Som veľmi rád, že je tu pestrá paleta kryptomien. Nechajme ich súťažiť medzi sebou a uvidíme, ktorá vyhrá. Bitcoin vyhráva a blockchain je podstatným aspektom, ktorý umožňuje transakcie. Samozrejme, že sa budú objavovať podvody a pyramídové hry v bitcoine a ostatných kryptomenách. Ale pri pohľade na podvodnú schému v Libanone si sami odpovedzte, čo je lepšie.”

Bitcoin prináša finančnú slobodu a je poistkou pred totalitným režimom

Čoraz väčšie používanie bezhotovostných platieb v ekonomike na úkor hotovosti prináša so sebou riziko okliešťovania finančnej slobody. Autoritárske režimy môžu bezhotovostnú spoločnosť zneužívať na svoje ciele, pretože kontrolujú množstvo peňazí, ich cenu, toky, ako aj realizáciu každej platby.

Existuje spôsob ako si zachovať finančné súkromie a slobodu aj v takomto svete? Áno, riešením je bitcoin a kryptomeny. Zravé, peer-to-peer, bezpečné peniaze nepodliehajúce kontrole centrálnej autority. Forma kešu v bezhotovostnej ekonomike. Nepotrebujete od nikoho povolenie pre uskutočnenie platby.

Hrozba konfiškácie majetku

Jednou z nevýhod štátnych peňazí je hrozba konfiškácie majetku. “Veľa ľudí nechápe, že ak štát vydáva peniaze, zodpovedá za riadenie peňažnej ponuky. Teda iba on rozhoduje o tom, koľko peňazí existuje, ako sa úročia úvery, skrátka je tu obrovská miera kontroly nad peniazmi,” tvrdí Jimmy Song, bitcoin programátor, popularizátor a jeden z panelistov diskusie o ochrane finančnej slobody v digitálnej dobe v rámci konferencie Oslo Freedom Forum 2019.

V dôsledku toho nielen že neexistuje súkromie pri transakciách, ale veľkú časť majetku môže štát skonfiškovať. Zvyčajne sa schováva za argumenty ako “eliminovanie drogových dílerov, detskej pornografie, terorizmu, atď.” Ak niekoho z tohto obvinia, jednoducho mu zmrazia účet v banke a človek sa musí súdiť. Autoritárske štáty môžu týmto spôsobom zhabať účet človeku, ktorý sa im nepáči.

“V podstate štát rozhoduje o tom, kto je zlý. Ak je pri moci niekto, s kým súhlasíte, všetko je v poriadku. Bude sa zbavovať ľudí, o ktorých si myslíte, že by nemali tými peniazmi disponovať. Ale akonáhle je vládna moc proti vám, zrazu je tu finančná represia. Toto je vec, za ktorú musíme bojovať v prichádzajúcej bezhotovostnej spoločnosti.”

Úplne centralizovaný systém je podľa Songa mokrým snom centrálnych bankárov a štátu. Môžu monitorovať každú jednu transakciu, všetko zdaňovať, zabrániť transakcii, pretože štát je sprostredkovateľom každej platby. Niekto môže v hociakom momente vyhlásiť, “nie, toto nemôžete”. Riešením je decentralizovaný bitcoin, kde ste pánom svojich peňazí. A to je obrovský rozdiel a z hľadiska slobody kritické.

Peniaze ako nástroj moci

Alena Vranova zo spoločnosti Casa vníma peniaze aj ako nástroj moci. Je to spôsob ovládania celej ekonomiky, kontroly toho, čo obyvatelia danej krajiny môžu. Aj v dobrej spoločnosti, kde všetko vyzerá v poriadku, sa môže zmeniť establišment a zrazu je všetko inak. To sa môže stať aj v zdanlivo stabilnej krajine.

“Aj keď vláda vás bude ubezpečovať, že všetko je v poriadku a nechystá sa žiadna monetárna reforma, presne ako sa stalo v Československu v roku 1953. Zo dňa na deň tu ľudia prišli o veľkú časť svojich úspor.”

Špehovanie a manipulovanie ľudí

“Wechat a Alipay sú presne tými spomínanými sprostredkovateľmi, ktorí vidia všetko, čo kupujete. Tieto informácie sa posúvajú priamo do systému sociálneho kreditu, ktorý vyvíja komunistická strana v Číne. Systém následne priamo ovplyvňuje životy ľudí,” upozorňuje Jerry Brito z Coin Center, neziskovej organizácie presadzujúcej “dobrú” reguláciu kryptoprostredia.

Aj v západnom svete korporácie špehujú všetko, čo robíte. To môžu v istej fáze štát alebo korporácie využiť v snahe manipulovať ľudí istým spôsobom. Príklady kooptovania sprostredkovateľov štátmi existujú aj z nedávneho obdobia.

Napríklad newyorský guvernér nemá rád neziskovky brániace ústavné právo nosiť zbraň. Preto nariadil finančnému regulátorovi, že všetky banky, fintech spoločnosti a poisťovacie firmy s biznisom v NewYorku musia prerušiť všetky obchodné vzťahy s touto konkrétnou neziskovou organizáciou. Bez bankového účtu, prístupu k platbám, bez spôsobu ako prijímať dary je táto organizácia mimo hry.

Existencia sprostredkovateľa má podľa Brita aj výhody. Napríklad kartové spoločnosti môžu klientov chrániť pred podvodmi. Môžu pomáhať úradom pri stíhaní skutočných zločincov. “Sú to skvelé veci. Ale musíme si zachovať spôsob, ako možno poslať dar neziskovke, kúpiť si zakázanú knihu. Proste zachovať si formu hotovosti.”

Programovanie softvéru je slobodným vyjadrovaním

Regulátori by najradšej zregulovali všetko a všetkých. Bez ohľadu na dopad alebo konkrétny výsledok. “Bitcoin programátori vytvárajú budúcnosť, kde budú tieto regulácie nemožné. Budete môcť obchodovať s kýmkoľvek a kedykoľvek bez toho, aby ste boli špehovaní. To je skvelé,” myslí si Brito.

Snaží sa dosiahnuť, aby neboli regulovaní ľudia, ktorí rozvíjajú softvér. “Pohybujem sa vo svete možného. Nemá význam hovoriť regulátorom, že to čo robia, bude zbytočné o 20 rokov. Skôr sa ich pýtam, s čím majú momentálne problém? Snažia sa vynucovať zákon, chrániť spotrebiteľov, investorov… Ako môžete čo najlepšie splniť váš cieľ a zároveň zachovať slobodu inovácií?”

“Nechcem sa postaviť na žiadnu stranu v tom, či regulácia naozaj viac chráni ľudí a investorov ako im škodí. Ale vravím, ak váš biznis nedrží prostriedky klientov, nemali by ste podliehať regulácii. Ak iba vyvíjate softvér, programujete, je to slobodné vyjadrovanie a vôbec by ste nemali byť regulovaný.”

Nie regulácia, ale decentralizovaný systém

Podľa Jimmyho Songa regulácia takmer vždy súvisí s fiat peniazmi. Čím autoritárskejší režim, tým viac reštrikcií aplikuje. Spoločnosti môžu byť napríklad donútené k hlbšiemu due-dilligence zákazníkov, alebo niečomu inému, podľa toho ako veľmi chce mať režim veci pod kontrolou.

“Môj pohľad ako libertariána je, že by to nemali robiť. Ale ak áno, potom by sme mali prísť s lepším systémom, ktorý sa nebude zaoberať takýmito reguláciami.”

Existujú decentralizované P2P burzy a siete. Napríklad atomic swaps umožňujú zamieňanie bitcoinu s inými aktívami a tieto transakcie potvrdzujú sieťové uzly v rôznych krajinách. Teda štát môže zakázať, no zároveň budú existovať krajiny, kde to možné bude.

“Odpoveďou nie je regulácia. Čo naozaj potrebujeme, je decentralizovaný systém, kde človek nie je objektom takejto regulácie.

Áno, umožňuje to istým ľuďom správať sa zle alebo používať na niečo, čo sa vám nepáči. Ale to patrí k tomu. Buď máte regulácie a nejakého sprostredkovateľa, alebo žiadne regulácie ani tretie strany. Je veľmi subjektívne povedať, čo je dobré a čo zlé. A rôzni ľudia v establišmente môžu mať časom iný názor a zneužiť vybudovanú infraštruktúru voči vám.”

Plytvanie zdrojmi na zbytočnú reguláciu

Alena Vranova pôsobila ešte pred objavením bitcoinu niekoľko rokov vo veľkej poisťovacej spoločnosti. V roku 2012 sa implementovala nová eurosmernica proti praniu špinavých peňazí. “Strávili sme celý rok iba zavádzaním tejto regulácie, minuli stovky miliónov eur na nové pravidlá. Výsledkom nebola lepšia ochrana zákazníka. Stále existujú obrovské mafie perúce peniaze, nič sa nezlepšilo, iba sa zbytočne vyplytvali obrovské zdroje,” hovorí.

KYC/AML malo chrániť klientov pred veľkými a zlými hráčmi. Zo správ sa však často dozvedáme, že aj menšie banky perú nie milióny, desiatky miliónov, ale miliardy dolárov. Tie banky, pre ktoré sa tieto regulácie navrhovali.

Aplikovanie regulácií na krypto je podľa nej ešte nebezpečnejšie, pretože odrazu bitcoin burzy s 25 miliónmi klientskych účtov majú k dispozícii 25 miliónov informácií o konkrétnych menách ľudí, ich fyzických adresách pobytu a zostatkov na účtoch.

“Je to tykajúca bomba. Mali by sme sa pýtať: prinášajú regulácie to, čo chceme? Nie. Ak len jedna pobočka Danske bank preperie 230 miliárd dolárov, regulácie zjavne nefungujú spôsobom, akým boli zamýšľané.”

Preferuje zaviesť súkromie už od začiatku ako štandard a používať otvorený, dohľadateľný, verejný záznam a zamerať sa na zločincov, nie realizovať paušálne úplné špehovanie všetkých používateľov.

V mene bezpečnosti

Štát takmer vždy, keď ľudí oberá o práva pri zavádzaní zákona, argumentuje bezpečnosťou. Aj tie najdespotickejšie vlády schvaľujú invazívne zákony so slovami, že je to pre vašu bezpečnosť. Tak tomu vždy bolo, myslí si J. Song.

“Kto boli ľudia používajúci gilotínu počas francúzskej revolúcie? Oddelenie verejnej bezpečnosti. Takto je to vždy ľuďom prezentované. Musíme byť opatrní so všetkými týmito zákonmi, ktoré sa snažia niektorí schváliť. Pretože často vedú k väčším právomociam pre štát.”

Podľa neho to vedie k opresii, obmedzovaniu práv ľudí, uväzňovaniu a všetkým druhom zla. Ak štát stiahne regulácie z ekonomiky, vždy sa to prejaví väčšími inováciami, vyššou ekonomickou aktivitou. Ľudia prirodzene vylepšujú svet.