Andreas Antonopoulos na záver jedného zo svojich verejných vystúpení odpovedá na otázku o postupnej vs. radikálnej transformácii technológií.
“Nemyslím si, že existuje postupná transformácia. História ukazuje, že prelomové inovácie sa nikdy nepresadzovali postupným spôsobom. Ak čítate o revolučných zmenách vo filozofii, vede, vidíte kolísanie okolo rovnovážneho stavu a určitej ustálenej úrovne, na ktorej sú myšlienky pomerne stabilné po dlhú dobu.
A potom stačí menšia iskra, ktorá všetko zhodí z tejto rovnováhy. Chvíľu panuje chaos, aby sa následne vytvorila nová rovnováha. Možno to pozorovať opäť a opäť vo vede, technológiach, politike, spoločnosti. Tento svet nefunguje postupným spôsobom. Systém hromadí energiu vo vnútri až po dosiahnutie bodu zlomu. Potom nejaká udalosť, nikdy nevieme presne aká, spustí zmenu a náhly prechod do novej reality.
Prostredníctvom týchto technológií nezažijeme postupný prechod do nového sveta. Existuje veľa miest vo svete, kde ľudia nebudú čakať, kde mainstreamová adopcia sa neuskutoční kvôli nejakému chvíľkovému rozmaru, ale z dôvodu zúfalej potreby.
Spýtajte sa Argentínčanov, Brazílčanov, Venezuelčanov, Kazachov, Ukrajincov, možno aj Grékov a Cyperčanov. Povedia vám, že vnímať tieto typy technológií ako bezpečný prístav, núdzový východ, bezpečnostný trezor v zlyhávajúcich monetárnych systémoch je veľmi reálna možnosť. A na tomto stupni zúfalstva neexistuje nič, čo by zastavilo ľudí od ich akceptovania.
Môžem vám garantovať, že nepotrebujeme akceptáciu, nepotrebujeme účasť starého systému, nepotrebujeme povolenie tradičných systémov, aby sme uspeli. Ľudia budú používať tieto veci, pretože sú užitočné a pretože sa pre ne môžu rozhodnúť, ak budú cítiť, že sú pripravení. Vtedy, ak im poskytneme reálne príklady. Ak im ponúkneme aplikáciu, ktorá je dostatočne podmanivá, aby prekonala ich zónu komfortu. Potom nájdu spôsoby využitia týchto technológií.
Určite neočakávam, že tieto zmeny budú ťahať tradičné inštitúcie, milosrdne udeľujúce povolenie a akceptáciu, aby sme mohli “inovovať zvnútra”, narušiť narušiteľov, priniesť zmenu zvnútra organizácie. Takto sa to nedeje. V skutočnosti to veľké organizácie nedokážu. Sú narúšané zvonku, najčastejšie bolestivo, a iba málo z nich prežije v pôvodnej forme.
Takže začnite získavať zručnosti, vycibrite životopisy a pripravte sa na húsenkovú dráhu. Bude to zábava.”