Popularizátor bitcoinu Andreas Antonopoulos upozorňuje na vstup inštitucionálnych hráčov na krypto trh a z toho vyplývajúcich dôsledkov. Tu je záver jeho prezentácie na konferencii LABITCONF 2020.
“Miliardári a obrovské korporácie, ktorým momentálne tlieskate, pretože si konečne uvedomili, že bitcoin a kryptomeny prinášajú inovácie a hodnotu a naďalej tu zostanú, sa pozerajú na to všetko a vravia, že je to fantastické. Monetárna politika s obmedzeným množstvom 21 milión mincami je úžasná.
Vravia, že ak naozaj bitcoin chceme dostať na NASDAQ, je potrebné licencovať ťažiarov. Tak môžeme zabezpečiť, že žiadny z nich nevyťaží nelegálnu transakciu. Tiež musíme udeliť povolenie prevádzkovateľom uzlov, aby žiadny z nich nespracoval nelegálnu transakciu. Že naozaj môžeme tento systém spraviť veľkým, ak všetci ťažiari, uzly a účastníci budú identifikovaní licenciami a fungovať podľa ich pravidiel. Že treba niekoho, kto by rozdeľoval krabicu so žetónmi.
Prestaňte tlieskať a začnite sa rozpamätávať. Prečo konáme tak ako konáme? Čo je naozaj jedinečné na systémoch, ktoré budujeme? Nie sú to žetóny. Nie je to jedlo. Je to systém generujúci férové výsledky bez sprostredkovateľov. Tí istí ľudia, ktorým tlieskate, sa chcú opäť sami zaviesť ako sprostredkovatelia.
Žiadni vládcovia neznamená žiadne pravidlá. Vraví sa, že každý môže byť vládcom v novom systéme. Možno najlepší spôsob ako to spraviť, je kúpiť si čo najviac lístkov pre túto jazdu. Možno nás to spraví vládcami. Ale ešte sme nepristáli na mesiaci. Stále iba konštruujeme raketu.
Možno by sme si mali pripomenúť, prečo tento systém vlastne staviame. Je to preto, že predchádzajúce systémy v snahe o férovosť zlyhali, pričom utrpeli miliardy ľudí na celom svete. Robíme to preto, že potrebujeme spravodlivý protokol bez sprostredkovateľov. To je ten dôvod.”
Bitcoin je praktické a nevyhnutné riešenie pre všetkých. Aj pre firmy s veľkými hotovostnými rezervami trčiacimi na bankových účtoch alebo v dlhopisoch.
Potvrdzuje to aj spoločnosť Square, za ktorou stojí spoluzakladateľ a CEO Twitteru Jack Dorsey. Firma, ktorá umožňuje ľuďom kupovať a predávať bitcoin, nakúpila tento týždeň na vlastný účet 4 709 bitcoinov v celkovej hodnote 50 miliónov dolárov.
Samozrejme, bitcoin nie je pre Square žiadna mimozemská technológia budúcnosti, ale reálny nástroj v podmienkach obrovskej neistoty ekonomického prostredia. “Nazdávame sa, že teraz je ten správny čas rozšíriť prevažne dolárovú účtovnú súvahu a významnejšie investovať do bitcoinu vzhľadom na rýchly rozvoj kryptomeny a bezprecedentnú neistotu makroekonomického a menového vývoja,” uvádza Square vo zverejnenom vyhlásení.
Bitcoin považuje za nástroj, cez ktorý sa môžu jednotlivci na celom svete zapojiť do globálneho menového systému a zaistiť svoju finančnú budúcnosť. Square transparentne popisuje aj spôsob nákupu bitcoinu cez svojho OTC obchodníka, ako aj zabezpečenia úschovy a poistenia kryptomeny.
Podobný krok spravila pre niekoľkými týždňami spoločnosť MicroStrategy. Hotovosť v objeme 250 miliónov dolárov premenila na 21 454 bitcoinov. Podobne ako Jack Dorsey, aj Michael Saylor zdôrazňuje úlohu bitcoinu ako uchovávateľa hodnoty a zároveň zaujímavého investičného aktíva s väčším potenciálom dlhodobého zhodnotenia v porovnaní s držaním hotovosti.
Stratégia alokácie kapitálu Microstrategy vychádza z identifikovania najväčších rizík makroprostredia: ekonomická a zdravotná kríza v dôsledku covidu, bezprecedentné finančné stimuly štátov na celom svete, globálna ekonomická a politická neistota.
“Bitcoin je digitálne zlato – tvrdší, silnejší, rýchlejší a chytrejší než akékoľvek peniaze predtým,” hovorí Saylor. Svet prestupuje podľa neho z mobilnej do virtuálnej vlny, ktorú charakterizuje rýchla dematerializácia produktov, služieb a procesov v dôsledku technologického vývoja. Tento presun ešte viac urýchlila tzv. covid kríza.
Mnohé korporácie boli donútené novými podmienkami prehodnotiť svoje fungovanie a systémy, vrátane účtovných súvah a finančných stratégií. Práve firmy unikajúce pred infláciou a neistotou do bezpečných aktív môžu poháňať ďalšiu vlnu adopcie bitcoinu.
Ekonomické, spoločenské aj politické prostredie tzv. „západného sveta“ sa mení. Túto zmenu ešte urýchľujú opatrenia proti „pandémii“. Západná civilizácia sa nachádza v kultúrnej vojne, kde majú navrch neomarxistické idey. Základné slobody jednotlivcov, dlho považované za nedotknuteľné, sa čoraz rýchlejšie rozpadávajú.
„V súčasnosti existujú dva typy ľudí. Tí, ktorí sú znepokojení tým, čo sa deje. A tí, ktorí nepoznajú históriu,“ píše Chris McIntosh z Capitalist Exploits v článku „Čo bude nasledovať“.
Prečo ľudia nevideli prichádzať prvú ani druhú svetovú vojnu, nástup boľševikov, komunistov, Maovu kultúrnu revolúciu, či Pol Potove vraždenie v Kambodži? Pretože nepoznajú históriu a prevláda domnienka, že disponujeme znalosťami, aké naši predkovia nemali. Myslíme si, že nám sa to opakovane nemôže stať.
Problém je v tom, že rozumieme veciam, ktoré sa s nejakou pravidelnosťou počas života opakujú. Striedanie ročných období, či ekonomických cyklov. Existujú však aj dlhodobejšie cykly, ktoré človek vníma ťažšie, pretože trvajú dekády rokov. Napríklad dlhový cyklus. Ak sa tento trend začína meniť, ľudia ho sotva zaregistrujú, pretože ten predchádzajúci si takmer nikto nepamätá.
Ako raz niekto povedal, ak chcete vedieť, kam s veľkou pravdepodobnosťou smeruje spoločnosť, nezameriavajte sa na právny, ekonomický alebo sociálny systém. Tieto sa môžu zmeniť. Všímajte si skôr to, čo sa študenti učia na univerzitách, čo je ich svetonázor, presvedčenie. Pretože tieto deti budú o dvadsať rokov v rozhodovacích pozíciach. Riadiť korporácie, súdy, politiku.
„Západné demokracie už takmer dvadsať rokov vychádzajú z marxistickej ideológie. Teraz platíme daň za túto indoktrináciu. A história ukazuje, že je takmer nemožné zmeniť toto myslenie,“ tvrdí Ch. McIntosh.
Protikoronové opatrenia nemajú rovnaké dopady na všetkých obyvateľov. Nižšie príjmové vrstvy sú zasiahnuté najviac. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa ešte viac zvyšujú. Silnejú hlasy volajúce po väčšom prerozdelení bohatstva, zdaňovaní najskôr luxusu, potom vyšších príjmov…
Bohatstvo v západnom svete v súčasnosti existuje, pretože bolo naakumulované produktívnymi ľuďmi za určitý čas. Ale pod týmto bohatstvom sa rozumie ľudský kapitál, nielen hmotné statky. „Toto marxisti nechápu. Vidia iba veľké domy, autá a považujú to za bohatstvo. Po tomto pôjdu najskôr. Ale neuspokoja sa iba s jednoduchou lúpežou. Budú chcieť vidieť týchto ľudí krvácať a zomierať.“
Západná civilizácia pácha podľa McIntosha samovraždu. Schopnosť spoločnosti vytvárať kapitál sa práve rozdupáva pod zem. Nielen, že sa táto produkcia zastavuje, ale sa aj ničí prerozdeľovacími politikami v záujme „rovnosti“. Toto prerozdeľovanie má formu daní, či v budúcnosti priameho ovládnutia firmy, podniku štátom.
Väčšina štátov sveta neumožňuje firmám slobodne podnikať, ľudia prichádzajú o peniaze, strácajú zamestnanie a ocitajú sa v úzkych. „Obmedzenia podobné tým, na ktoré sú zvyknutí iba v Severnej Kórei, budú pokračovať. Je iba otázkou času, kedy všetky nahromadené problémy explodujú v podobe násilia a občianskych nepokojov. Toto nie je iba otázka USA. Pád ekonomiky bol vždy kľúčom k vzostupu autoritárstva.“
Tzv. nová monetárna teória (MMT) spolu so základným univerzálnym príjmom (UBI) sú už na stole v západnej Európe aj USA. „UBI je katastrofálne zlý nápad. Ak ľuďom vezmete motiváciu vstať z postele a pracovať a tým nájsť istý zmysel života (spolupracovať, vytvárať hodnoty, pomáhať druhým), úplne zničíte ľudskú podstatu. Iba idiot môže očakávať, že toto skončí dobre. Je ťažké si čo i len predstaviť, akú ekonomickú deštrukciu toto prinesie. Nehovoriac o zničení spoločenských základov ľudstva.“
Podľa McIntosha to bude znamenať nedostatok tovarov a služieb. Tým najzjavnejším budú potraviny (generácie, ktoré vo východnej Európe zažili komunizmus, si určite pamätajú dlhé rady v prázdnych obchodoch na mäso, či exotickejšie ovocie).
Ľudia s nápadom už nezakladajú firmy na západe v takých počtoch ako kedysi. Povinné gender kvóty, X stále sa meniacich povolení a podmienok od úradov ešte pred samotným spustením činnosti, šikana počas podnikania, nehovoriac o stále vyšších daniach. Do toho korona a rozhodovanie epidemiológov a hygienikov, čo vlastne ešte môžete a čo už nie. Riziká štandardného podnikania sú jednoducho príliš vysoké. A takýmto spôsobom zaniká tvorba kapitálu, inovácia.
Kapitál si bude hľadať jurisdikcie s lepšími podmienkami. Sú vôbec také? Podľa McIntosha sa pri hľadaní treba pozrieť na krajiny, ktorých sa demonštrácie „Black Lives Matter“ dotkli najmenej alebo vôbec. Čím ďalej na východ, tým menší dopad tohto novodobého sociálneho hnutia, za ktorým sa skrýva marxizmus. Východná Európa a Ázia.
Po páde komunizmu nachádzali mnohí východoeurópania svoje šťastie v západnej Európe. No už niekoľko rokov sa vraj tento trend obracia a títo ľudia sa vracajú domov, do krajín s vyšším životným štandardom, ako keď ich opúšťali. Socialistické idey tu vraj nebudú mať takú živnú pôdu ako na západe, pretože veľa ľudí si tieto časy ešte pamätá.
Autor si myslí, že druhou fázou v tomto posune bude príchod šikovných západoeurópanov, ktorí tu budú môcť lepšie realizovať svoje nápady. „Jediným háčikom bude, že presun z krajiny do krajiny bude oveľa oveľa náročnejší ako kedysi.“
Ďalším regiónom, kam budú ľudia zo západu utekať, je Ázia. Tam o žiadnom hnutí „Black Lives Matter“, heslách o „sociálnej spravodlivosti“ alebo klimatickej propagande ani nechyrujú.
Stále viac firiem bude presúvať sídlo do Ázie a zároveň tu zvyšovať kapitál. Západný svet sa zatiaľ bude utápať v čoraz väčšej politickej korektnosti, cenzúre slobodného slova, priameho a nepriameho obmedzovania podnikania. Štáty budú ďalej okliešťovať pohyb kapitálu, ľudí (korona bola veľmi vhodná zámienka na to druhé).
Presun intelektuálneho kapitálu bude náhly a rýchly. „Marxisti nechápu, že bohatstvo nie je o veciach. Je to o intelektuálnom kapitáli. Veci sú iba výsledkom jeho použitia. Ak ho odstránite, nastáva úpadok a rozklad. To nás, žiaľ, čaká.“
„Nasledujúca dekáda bude neobvykle priaznivá pre tvrdé aktíva. Pes je však zakopaný v tom, že ak žijete v niektorej z krajín západného sveta, existuje veľká pravdepodobnosť, že sa vás pokúsia pripraviť o časť alebo celý zisk.“
A teraz kľúčová otázka: Ako sa ubránite ukradnutiu svojho majetku? Na čo tento majetok premeníte, aby nestratil reálnu cenu? S čím bez problémov prekročíte akékoľvek hraničné aj kapitálové kontroly?
Eurá, koruny, doláre alebo akékoľvek iné štátne meny, ktoré dostávate ako odmenu za vynaloženú prácu, energiu, čas, či podstúpené podnikateľské riziko, strácajú postupom času svoju hodnotu. V niektorom období pomalšie, inokedy rýchlejšie. Závisí to od konkrétnej politiky centrálnej banky, teda rýchlosti tlačenia nových peňazí.
Súčasný finančný systém západného sveta sa niekoľko dekád trvajúcim nafukovaním úverovej bubliny a rastom dlhu dostal do stavu, z ktorého niet cesty späť. QE donekonečna (či sa to volá kvantitatívne uvoľňovanie, pomoc v čase Covid-19, 20, 21…1464, eurofondy budúcej generácie alebo záchrana strategických podnikov ekonomiky=štátu) tu bude naďalej a stále výraznejšie.
Pre čoraz beznádejnejší rebelujúci plebs bude určený tzv. univerzálny základný príjem. Taká štedrejšia dávka v nezamestnanosti, ktorá nebude darmožráčov a lenivcov nútiť čo i len vstať z postele. Ekonomická produktivita sa stane archaickým pojmom.
Nemusíte byť prognostikom s akademickým titulom ani jasnovidcom, aby ste videli, kam tento trend smeruje. Ak niekto ovláda peniaze a určuje pravidlá hry, buďte si istí, že tie pravidlá bude vždy meniť vo svoj prospech až do konca.
Bitcoin ako ochrana pred infláciou
Ako sa dá v takto nefér nastavenom prostredí brániť voči znehodnocovaniu zarobených peňazí? Je vôbec možné sporiť v niečom, čo nestráca svoju hodnotu? Bez nutnosti kontrolovať každý deň, týždeň, mesiac cenu a byť v strehu pre prípadné presunutie kapitálu inde?
Áno, takýto nástroj existuje. Volá sa bitcoin a na trhu je už viac než desať rokov. Funguje 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Nielen, že umožňuje prevod do pár minút, ale zároveň je nositeľom hodnoty, ktorú aj uchováva. Za ostatnú dekádu túto hodnotu nielen uchoval, ale svoju kýpyschopnosť zvýšil XXXX-násobne.
Hoci cena bitcoinu momentálne prevyšuje 10-tisíc dolárov, môže si ho dovoliť kúpiť každý. Je jedno, či za pár eur, alebo tisíc eur. Bitcoin vlastní ten, kto pozná súkromný kľúč ku konkrétnej bitcoin adrese. Preto je dobré dobre sa oboznámiť so základnými pravidlami bezpečného narábania s kryptomenou ako aj jej uloženia vo vašej (najlepšie hardvérovej) peňaženke.
Pravidelný nákup bitcoinu
Rozhodli ste sa už, že svoje úspory nenecháte napospas bankám, ich fondom a rôznym správcovským spoločnostiam, ryžujúcich na poplatkoch bez reálneho zhodnotenia kapitálu? Chcete si sporiť v bitcoine, ktorý nemožno scenzúrovať, zakázať, zmeniť, ale zato slobodne a bezpečne nakúpiť, poslať, uložiť kedykoľvek chcete bez ďalších zväzujúcich podmienok? A to všetko iba pod vdašou kontrolou?
Jedným z riešení je pravidelný nákup bitcoinu. Raz za týždeň, každé dva týždne, či mesiac. Založiť si bitcoin peňaženku v mobile, navštíviť najbližší bitcoin automat. Ten zoskenuje bitcoin adresu, na ktorú po vami vloženej hotovosti pošle adekvátnu čiastku v bitcoine.
Alebo to ide aj pohodlnejšie a automaticky. Ak nie je vo vašom okolí bitcoinmat ani nikto, kto by vám bitcoin osobne predal (nečudujte sa, bitcoin sa viac nakupuje ako predáva), môžete kryptomenu získať priamo cez bankový účet. Presne pre takýto účel vznikla služba CryptoPIGGY od etablovaného poskytovateľa kryptoplatieb CDPAY (Cryptodiggers).
Každý používateľ má na začiatku k dispozícii základné limity pre nákup. Bitcoin možno kupovať v hodnote od 50 do 1000 eur na jednu transakciu. Denný limit predstavuje tisíc eur, mesačný 10 000 eur. Službu môžu momentálne využívať iba fyzické osoby, no počíta sa aj s firmami, hoci nie tak skoro.
Ako nastaviť CryptoPIGGY
Aby ste umožnili pravidelné posielanie vašich eur z bankového účtu na kúpu bitcoinu, vyžaduje si to niekoľko krokov. Po založení užívateľského konta na CDPay musíte v nastaveniach peňaženky zadať bitcoin adresu, resp. adresy, na ktoré sa vám peniaze budú prevádzať.
Keďže nie je dobré opakovane používať rovnakú bitcoin adresu, máte možnosť využiť tzv. rozšírenú verejnú adresu (Xpub). Podľa nej bude CDPay vedieť, na ktorú ďalšiu prázdnu adresu má kryptomenu poslať. Zároveň zadáte vami zvolený bezpečnostný PIN a emailovú adresu, na ktorej obdržíte potvrdenie.
Následne prejdete do položky Zmenáreň / SEPA, kde nastavíte ďalšie parametre. Ak si želáte rozdeliť zasielanú sumu medzi bitcoin a inú ponúkanú kryptomenu, dá sa nastaviť konkrétny pomer. Napríklad ak chcete platbu vo výške 100 eur pre bitcoin a monero rozdeliť v pomere 90:10 %, 90 eur bude poslaných na bitcoin adresu, 10 eur na monero adresu.
Keďže používate bankovú infraštruktúru, nevyhnete sa zadávaniu mena a priezviska, na ktoré je váš účet v banke vedený. Toto meno sa nemôže meniť, inak riskujete vypovedanie služby zo strany poskytovateľa.
Prehľad o vašom programe úspor, vrátane poplatku poskytovateľa služby, nájdete vo vedľajšom okne. Realizované SEPA platby s presným dátumom, sumou a IBAN číslom účtu sa zobrazujú v ďalšom okne.
Po zadaní platby v CryptoPIGGY príde na vami zadanú emailovú adresu odkaz na potvrdenie transakcie. Až po jej potvrdení zasiela sprostredkovateľ platobné inštrukcie pre SEPA prevod, ktoré je potrebné presne zadať pri tvorbe bankového príkazu. Po pripísaní platby na účet CDPay zasiela kryptomenu do vašej peňaženky, na čo vás upozorní aj emailovou správou.
Gratulujeme, ste na najlepšej ceste vyhnúť sa zbedačeniu svojich úspor a naopak, zaradiť sa medzi tých, ktorí z najväčšieho transferu bohatstva v histórii ľudstva vyjdú víťazne.
Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“
Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“
To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:
panika (nedostatok likvidity)
nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)
R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“
Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.
Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.
Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.
Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)
Kríza všetkého
Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.
Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:
najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
bublina centrálneho bankovníctva
banková kríza v EÚ
V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.
„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“
Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.
Koniec donekonečna rastúcim akciám
Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.
„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“
Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.
Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.
Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)
Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.
Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.
Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)
Dolár nakoniec zožerie aj sám seba
Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“
Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“
Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.
Obrázok: Pixabay
„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“
Najväčšia dlhová deflácia v histórii
Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.
Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“
„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“
„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“
Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.
Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.
Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému
„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“
Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“
V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“
Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“
Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“
„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“
„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“ Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.
Dekáda devalvácie štátnych mien
Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.
Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“
Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.
Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.
Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.
Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.
