Banky nechcú bitcoin, iba efektívnejšiu databázu

Viete, čo bolo najčastejšie skloňovaným slovom medzi svetovými bankármi a fintechistami v uplynulom roku? Že cena akcií alebo najnovšie vylepšenie Samsung Pay? Možno aj to, no určite „blockchain“, teda po slovensky reťaz blokov. Najmä v druhej polovici roka snáď nebol týždeň, aby na vás blockchain nevyskočil aj z chladničky. Ak ste už toto slovo niekde počuli, tak zrejme v súvislosti s bitcoinom. Je to totiž technológia, na ktorej je digitálna mena založená. Prečo banky odmietajú bitcoin, ale vítajú blockchain?

3835365695_5e515a3492_m

Poslaním bánk v dnešnom svete je vytváranie zdanlivého bohatstva cez dlh. A to sa s bitcoinom až tak nedá, pretože jeho množstvo sa skončí na počte 21 miliónov. Bitcoin a banky sa majú asi tak radi ako voda a oheň. Preto sa napríklad môžete niekde dočítať, že najväčšie svetové finančné domy začali skúmať možnosti implementácie „blockchainu“, no nenájdete tam ani slovo o bitcoine. Ak by ho chceli banky prijať, legitimizovali by tým nekorumpovateľnú menu pre celý finančný systém a urýchlili tak svoj úpadok. Aj preto z úst všetkých centrálnych bánk, ak sa už zmieňujú o bitcoine, zaznieva vždy iba upozorňovanie až strašenie ľudí pred „nástrahami“ digitálnej meny, pričom o jednoznačných pozitívach mlčia. No ale ktorý skostnatený prosperujúci biznis by sa nesnažil očierňovať svojho najväčšieho konkurenta, však?

Všetko, čo banky chcú, je zdieľaná databáza, ktorá bude zaznamenávať aktíva v príslušnej fiat mene v podobe akéhosi žetónu. Ten bude digitálnym identifikátorom konkrétneho aktíva, čo umožní transfery v podstate v reálnom čase. Nezaujíma ich nosič uchovávajúci si hodnotu. Potrebujú inflačnú kryptomenu, alebo menu napojenú na už existujúce „zákonné platidlo“, ktorú môžu plne kontrolovať a znehodnocovať. A v digitálnej forme to pôjde oveľa ľahšie. Vlastne už teraz sú všetky fiat meny iba digitálne číslice v počítačoch, takže posun ku kryptomene by nebol v tomto smere príliš dramatický.

Ten hlavný prínos pre banky bude však, ako inak, o peniazoch. Konrétne o väčšom zisku, alebo menšej strate. Použitie privátneho ledgeru bude mať za následok výrazné okresanie prevádzkových nákladov. Podľa odhadov môžu najväčšie svetové banky použitím privátneho blockchainu ušetriť ročne až takmer 20 miliárd dolárov. Sú to úspory najmä v oblasti cezhraničných platieb, obchodovania s cennými papiermi a zabezpečenia súladu s reguláciami.

Pre názornú ilustráciu možno uviesť príklad pri uskutočňovaní jednoduchej platby. V súčasnosti sa zahraničný platobný prevod alebo aj obchod s cennými papiermi definitívne potvrdzuje a vysporiadava v priebehu niekoľkých dní od uskutočnenia transakcie. Počas tohto obdobia visia peniaze neproduktívne „niekde“ namiesto toho, aby sa ďalej zhodnocovali. Ak si predstavíte s akými sumami banky narábajú a ako s nimi mohli naložiť za 2, 3 dni, ich zdroj motivácie pre efektívnejší systém je jasný.

No vzhľadom na fakt, že v konzorciu R3, ktoré momentálne ešte stále iba skúma možnosti implementácie novej technológie v bankovom systéme, sú zastúpené v podstate všetky najväčšie banky sveta, je otázka, či sa ušetrené náklady na prevádzku prenesú aj na zákazníka, zrejme skôr básnická. Teda pokiaľ ich k tomu niečo (rozumej bitcoin) nedonúti.

Uzatvorený blockchain v bankovom systéme môže nájsť svoje uplatnenie a používateľov rovnako ako Intranet kedysi. No vôbec nerieši problémy, kvôli ktorým vznikol bitcoin pred siedmymi rokmi.

 

Foto-Flickr

4 thoughts on “Banky nechcú bitcoin, iba efektívnejšiu databázu”

  1. Bohuzial bitcoin zatial nefunguje takmer vobec. z 15 milionov bitcoinov je mozno 10-12 milionov v rukach mozno 10 tisic otcov zakladatelov a zvysnych par milionov ma 5-7 milionov drobnych drzitelov. Na jeneho bitcoinaka je teda mozno 1/4-2/3 bitcoinu. Dalej za bitcoin si nekupite takmer nic a o HDP sa s bitcoinom vlastne ani neda hovorit.

    Skratka BTC je na tom velmi slabo a banky by to mohli rozhybat, podobne ako internet. Kto si pamatate internet zalozeny na pevnych linkach, BBSkach a modemoch vie o com hovorim

    1. Bitcoin, podobne ako ine peniaze, aktiva, investicie, vzacne statky, bude vzdy nerovnomerne rozdeleny, na tom nie je nic zvlastne.
      Ak mate napriklad debetnu bitcoin kartu (existuju aj take, kde je zostatok vedeny v btc), kupite si v podstate vsetko. Tych moznosti na priamu platbu stale pribuda, netvrdim, ze zrovna na SK.
      Bitcoin rastie z roka na rok a banky su nutene s tym nieco robit, inak ich caka osud dinosaurov. Akurat s novymi databazami toho vela nevylepsia. Mimochodom, banky iba boli nutene zaviest online sluzby, oni ich “nerozhybavali.”

      1. >Mimochodom, banky iba boli nutene zaviest online sluzby, oni ich “nerozhybavali.”

        Ano, tak ako hovoris,

        neviem ci si zazil roky 90-te, to sem cez univerzity a savku dokracal internet. Dobra mejlova adresa zacinala elekhusa@savba.cs a miesto webu bol gopher. Banky mali vlastne kable a ficali po RS232 vlastnym protokolom EDIFact. Potom preslo par rokov, net zacli pouzivat SW firmy, vznikali prvy poskytovatelia ako huby po rainside a zrazu banky vyply vlastne seriove kable, zacli miesto EDIFactu komunikaciu sifrovat a presli na TCPIP. Dnes ide cez TCPIP kazda platba kartou z POS do AXA ci FD. Cez TCPIP ide slovensy, europsky i svetovy clearing

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *