Elon Musk má problém s bitcoinom. Bitcoin to nezaujíma

Zakladateľ Tesly Elon Musk má problém s tým, že bitcoin vraj nie je dostatočne zelený. Nasrdil tým väčšinu bitcoinerov, teda potenciálnych zákazníkov Tesly. To nebol dobrý ťah, ale zjavne mu na tom nezáleží. V hre sú vyššie stávky.


Nie že by Musk principiálne odmietal bitcoin. Stačí sa pozrieť, akej časti celkového BTC portfólia sa zbavil a prečo tak spravil. Ekonomické výsledky Tesly budú opäť na chvíľu v plusových číslach.


Musk je verejná persóna, influencer, často s tzv. “excentrickými” názormi, vymykajúcimi sa uvažovaním v zabehaných šablónach. Kritika bitcoinu pre energetickú spotrebu však nie je zrovna príklad “thinking out of box”. Musk nie je taký hlúpy, aby si za pár sekúnd nedokázal vygoogliť, že väčšina energie pre ťažbu bitcoinu pochádza z obnoviteľných zdrojov. O to ale vôbec nejde.

Slová, ktoré Musk povedal na adresu bitcoinu, nie sú úplne jeho. Vyzerajú ako výsledok tlaku na neho. Zo strany akcionárov Tesly, alebo skôr štátu, s ktorým má spoločný biznis a ktorý mu dotuje elektromobilový zázrak aj výlety do vesmíru.

Musk môže mať vlastné (ehm, teda s požehnaním štátu) zámery v “zelenom” miningu. Odkloniť čo najväčšiu výpočtovú silu na “eko” minerov a pokúsiť sa tak ovládnuť alebo rozštiepiť bitcoin sieť (veľa šťastia, nedarí sa to ani Číňanom). Alebo za tým môže byť snaha o vytvorenie nového eco-shitcoinu. To by nebolo nič prekvapujúce, hoci na Muska už trochu po funuse. Ďalšie vysvetlenie môže byť, že Musk bol decentne upozornený, aby prestal bitcoinu robiť PR, lebo…


To všetko v čase, kedy americkí regulátori opäť poľujú na najväčšiu kryptoburzu na trhu (momentálne Binance), skúmajú “energetickú náročnosť” kryptomien a daňové úrady posilňujú kapacity. Ako vždy, niečo smradľavé sa už varí. A iba niektorí tušia, alebo už vedia, čo. V konečnom dôsledku na tom vôbec nezáleží.


Elon Musk nie je pre bitcoin dôležitý. Rovnako tak Michael Saylor, Satoshi Nakamoto, Roger Ver, Craigh Wright, Mike Hearn, Andreas Antonopoulos, Warren Buffet, či Jano z Hriňovej. Bitcoin je stále bitcoin, funguje rovnako dobre už vyše desať rokov. Bez ohľadu na to, čo o kryptomene kto utrúsi v čoraz menej relevantných médiách, facebooku alebo na twitteri.

Foto: Iván Jesus Rojas, Pixabay

Môže štát regulovať bitcoin sieť a cenzúrovať ťažbu bitcoinu?

Snahy o obmedzovanie bitcoinu sa zintenzívňujú s klesajúcou cenou štátnych peňazí a rozširujúcou sa adopciou kryptomeny. Najnovšie sa objavili hlasy volajúce po regulovaní bitcoin transakcií, ktoré ťažiari potvrdzujú v sieti. Vraj by mali akceptovať iba prevody v súlade s pravidlami KYC.

Čo by takáto regulácia znamenala pre bitcoin a jeho používateľov? Môže štát dosiahnuť stav, že ťažiari budú do blokov zaraďovať iba “legálne” transakcie? Aj o tejto téme sa diskutovalo na nedávnej konferencii LABITCONF.

Prvým krokom establišmentu by bola identifikácia ťažiarskych poolov a fariem, ktoré sú v súčasnosti iba neformálne organizácie a väčšinou nejde o právne entity. Ak by sa takýmito stali a museli by žiadať o povolenie ťažby bitcoinu, rovnako ako samotní ťažiari a potvrdzovať iba vybrané transakcie v sieti, prišlo by k cenzúre.

“Takýto vývoj by bol očakávaný a pokračovaním boja štátu proti bitcoinu. Tento scenár je súčasťou bezpečnostného modelu bitcoin siete od začiatku,” tvrdí Giacomo Zucco. Štát sa bude podľa neho snažiť využívať moc a uzurpovať si zaraďovanie transakcií do blokov podľa nastavených regulácií.

Môže byť takýto zámer establišmentu úspešný? Zucco si myslí, že snaha bude mať za následok produkciu prázdnych blokov. “Množstvo oficiálne povolených a potvrdených transakcií bude v podstate nulové. Jednou zo základných vlastností bitcoinu sú totiž transakcie bez povolenia. Ak by to nebolo možné, bude sa používať iba lacnejší a rýchlejší paypal.”

Regulácia mining poolov ani ťažiarov nebude fungovať

Takže tu máme na jednej strane stratovú štátnu ťažbu prázdnych blokov s cenzúrovanými transakciami, na druhej strane tzv. “čierne” transakcie, ktorých cena ešte viac vzrastie.
“Bol by to útok regulátorov na ťažobné pooly. Štát povie: ‘ak umožníte potvrdenie týchto transakcií bez KYC, potrestáme vás.’ Nie som si istý, či to môže fungovať. Pretože prichádza Stratum protokol, ktorý sa zrejme stane súčasťou systému poolov,” tvrdí Jimmy Song.

Jednou z vlastností Stratum je, že individuálny ťažiar v poole sa rozhodne, ktoré transakcie potvrdí. V súčasnosti je prax taká, že pool rozhoduje o transakciách zaraďovaných do bloku. Ak by teda mining pooly začali vyžadovať identifikáciu jednotlivých ťažiarov, títo sa jednoducho zdvihnú a odídu do anonymných poolov, čo bude aj ekonomicky výhodnejšie riešenie.

“To znamená, že regulácia bude neúčinná. Tak je to aj s otatnými možnými vektormi útoku na bitcoin. Štát sa môže pokúsiť, no ak neexistuje jediný bod zlyhania, neuspeje. Často sa objavujú názory, že mining pool je takýmto bodom. Nie, nie je. Existuje mnoho poolov a ťažiari môžu zmeniť pool kedykoľvek sa im zachce. Nemyslím teda, že toto by fungovalo,” myslí si J. Song.

Ekonomická motivácia ťažiarov

Prečo je z pohľadu ťažiarov profitabilnejšie prejsť na neregulované, decentralizované pooly? Dôvod je jednoduchý: ekonomická výhodnosť. Ak ťažiar zaraďuje do blockchainu iba také transakcie, ktoré prikazuje pool (štát), takéto bloky budú obsahovať menej transakcií a mineri tak budú odmeňovaní nižšími poplatkami za potvrdenie prevodov. Samozrejme, dôvodov na preferovanie neregulovanej ťažby je viac ako iba ekonomický.

Jimmy Song si myslí, že vo všeobecnosti čím viac moci má koncový užívateľ, v tomto prípade ťažiar, tým bude systém efektívnejší. “V súčasnosti trh nie je dostatočne zrelý, aby zohľadnil tieto veci. Ale v určitom momente k tomu príde a dosiahne sa väčšia rovnováha ako teraz. Pretože vzrastie cena bitcoinu.”

Výhodou ťažiarskych poolov podľa Giacoma Zucca je ich v podstate abstraktná entita. Môže to byť iba anonymná služba koordinujúca minerov, nie fyzický subjekt. Na druhej strane individuálni ťažiari odoberajú elektrickú energiu a produkujú teplo, preto sú skôr fyzickým subjektom. Môžu však bez problémov prejsť na ťažbu v inom poole a v prípade nutnosti poprieť vyťaženie anonymnej transakcie (plausible deniability).

Práve snaha štátu o reguláciu a cenzúrovanie bitcoin siete môže ešte viac zintenzívniť vynachádzanie nových decentralizačných riešení. “Akonáhle bude existovať viac inovácii v tejto oblasti, bude veľmi ťažké to regulovať. Štáty nie sú zvyknuté hrať sa na dôsledných policajtov. Zvyknú regulovať skupiny subjektov a povedať ‘toto nemôžete’,” tvrdí J. Song.

Ťažiari sa okrem toho môžu voľne pohybovať. Ak bude na nich nejaká krajina príliš tvrdá, ako napríklad americký štát NewYork udeľujúci licencie pre bitcoin spoločnosti, presunú sa do inej krajiny. “Mineri majú veľa nástrojov ako obísť regulácie. Sú niečo ako digitálni nomádi. Idú do jurisdikcie, ktorá je pre nich najprijateľnejšia ekonomicky alebo regulatívne.”

Plausible deniability vs. reálne vynucovanie regulácií

Aj Giacommo Zucco sa nazdáva, že v súboji plausible deniability vs. reálne vynucovanie ťahá štát za kratší koniec. “Ak je niečo veľmi rozšírené, žiaden štát, akokoľvek autoritársky, nevie zabezpečiť 100% vynútenie na všetkých obyvateľoch.” Bitcoin mining je vysoko profitabilná aktivita a aktéri sú vysoko motivovaní nachádzať fungujúce riešenia bez ohľadu na to, či sa trh nazýva oficiálny alebo čierny.

Ak by aj teoreticky nastal scenár, že štát dokáže zabezpečiť absolútnu vynútiteľnosť regulácie, do hry vstupuje teória hier na úrovni štátov. “Ak predpokladáme, že bitcoin je dostatočne robustný a bude existovať naďalej, musíme začať zvažovať aj možnosť, že všetka ťažba bitcoinu bude znárodnená. Zažili sme to vo Venezuele.”

“Ak veľkú časť ťažby bude zabezpečovať štát, treba zároveň počítať s tým, že mnohé krajiny nevychádzajú dobre s inými a stále bude existovať určitá frikcia pri medzinárodnej spolupráci. Scenár, že všetky vlády na svete by sa dokázali dohodnúť na dokonalej cenzúre pri potvrdzovaní bitcoin transakcií do blokov, pokladám za veľmi nepravdepodobný.”

Niekoľko vrstiev ochrany pred cenzúrou bitcoinu

Podľa G. Zucca teda existuje niekoľko úrovní chrániacich pred cenzúrou bitcoin transakcií:


1. Už spomínaná geopolitická teória hier, keď vždy budú existovať krajiny alebo jurisdikcie nesúhlasiace s väčšinou. Takéto opatrenia je veľmi ťažké realizovať na celom svete, čo vidieť napríklad pri miznutí daňových rajov, kde sú možnosti v súčanosti veľmi obmedzené. Ale ak sa aj takáto globálna regulácia zavedie, je potrebné ju aj naozaj vynucovať. A tu sa prax v rôznych jurisdikciách veľmi líši.

2. Ekonomická motivácia ťažiarov, preferujúcich nelegálne, ale ekonomicky výhodnejšie transakcie v porovnaní s prázdnymi regulovanými blokmi.

3. Ďalšia rovina je technologická a súvisí s druhou vrstvou bitcoinu. Rozvíja sa spôsob realizovania akoby “white list” transakcie, teda prevodu BTC z jednej neanonymnej adresy na druhú neanonymnú adresu. Pritom v skutočnosti ide o coinswap v inej vrstve bitcoinu, čím sa transakcia stáva necenzúrovateľnou.

Globálne vynucovanie KYC bude čoraz ťažšie

Jimmy Song si myslí, že snaha o globálne vynucovanie cenzúry bitcoin transakcií prichádza z USA ako svetového, ale upadajúceho impéria. “Mierna koordinácia, ktorú vidíme najmä zo strany USA, existuje kvôli hegemónii dolára. Americký establišment môže sankcionovať kohokoľvek, pretože celý svet funguje na dolárovom štandarde. Všetky firmy a krajiny sa ocitajú v problémoch, ak nemôžu realizovať transakcie v dolároch. S postupným prechodom na bitcoin štandard sa takéto vynucovania stanú menej účinnými. Globálne vynucovanie KYC sa s rozširovaním bitcoinu bude realizovať čoraz ťažšie.”

Ale čo ak tu predsa len dôjde k účinnej celosvetovej koordinácii a cenzúre? “Riešenie je pomerne banálne. Každý je pánom vlastného uzlu. Ak štát robí nepekné veci, stačí si povedať ‘neakceptujem žiadny blok od štátu’. Ak to takto nespraví dostatočný počet ľudí, potom to už nie je bitcoin. Ak bude štát ťažiť prádzne bloky, nebudem ich akceptovať.”

Teória hier podľa Songa hovorí, že na to, aby štát spravil blok akceptovateľným pre sieť, musí vyzerať nerozoznateľne od štandardného bloku. V takom prípade vlastne pomáha sieti. A sme naspäť pri suverenite používateľov.

Ako funguje ekonomika ťažby bitcoinu pred a po halvingu?

Ako funguje ekonomika ťažby bitcoinu? Pri akej cene bitcoinu sa ťažba oplatí a kedy sa mineri dostávajú do problémov? Prevádzkovateľ bitcoin mining poolu Blockware Solutions objasňuje ako ťažba ovplyvňuje cenu bitcoinu.

„Mnohí predpokladajú, že existuje cenové dno, dané nákladmi na ťažbu bitcoinu. Tento predpoklad nie je presný. Výpredaj bitcoinu sa zvyčajne zrýchľuje, keď sa cena blíži k týmto nákladom. Ťažiari vyvíjajú neustály tlak na cenu bitcoinu jeho predajom.“

Až 95 % prevádzkových nákladov na ťažbu tvorí cena elektrickej energie. Každý ťažiar potrebuje, aby cena bitcoinu bola na istej úrovni, ktorá mu tieto náklady minimálne pokryje alebo prevýši.

Ťažiari ako dôležití bitcoin hráči

Blockware rozdeľuje účastníkov bitcoin trhu do troch kategórií:

  • investičné fondy – hedžové fondy, inštitucionálni investori, fondy rizikového kapitálu. Používajú väčšinou iba nákupné stratégie, no v prípade neistoty zatvárajú pozície.
  • hodleri – akumulujú bitcoin dlhodobo, sú menej citliví na prudké pohyby ceny bitcoinu. Tak isto však môžu zatvoriť dlhé pozície (s touto charakteristikou sa nie úplne stotožňujeme, pretože hodler je hodler. Nepredáva, iba nakupuje. Hodler, ktorý sa zbavuje dlhej pozície, už nie je hodler, ale skôr investor alebo špekulant a patrí do prvej skupiny. Hodler využíva každý prepad ceny na dokupovanie)
  • ťažiari – majú dlhodobý horizont. Investujú do majetku s dlhodobým životným cyklom, ktorý nemôžu jednoducho prispôsobovať okolnostiam, ani sa ho rýchlo zbaviť za primeranú cenu.

Zariadenia na ťažbu bitcoinu majú spravidla životnosť päť a viac rokov a nachádzajú sa v chladených halách, špeciálne prispôsobených tejto činnosti. Ťažiarovi trvá v priemere rok a pol, kým sa mu investícia vráti. Títo hráči predstavujú hlavnú silu, vyvolávajúcu predajný tlak na bitcoin. Čerstvo vytvorené bitcoiny musia predávať, aby pokryli náklady.

Momentálne sa vyťaží spolu 54-tisíc BTC mesačne. Pri cene 10-tisíc USD/1 BTC to znamená 540 miliónov dolárov. Významná časť týchto bitcoinov ide na predaj. Čím viac ťažiar platí za elektrinu a čím staršie a menej výkonné zariadenie vlastní, tým viac bitcoinov potrebuje predať.

Samozrejme, výkonnejší a novší hardvér spotrebuje aj menej elektriny v prepočte na výpočtovú silu (terahash). Na druhej strane staršie mašiny sa udržia v hre iba pri výhodnej cene elektriny.

Ako sa ťažba bitcoinu prispôsobuje halvingu

Ťažiari vedia, že každým halvingom súťažia o menší počet bitcoinov. Tejto skutočnosti sa musia prispôsobovať. Časť ťažiarov stále používa Bitmain S9, tí uvedomelejší už prešli na modernejšie zariadenia. Aj preto v predchádzajúcich mesiacoch výrazne vzrástla hashrate a podiel slabších zariadení na celkovom výkone sa znížil. Aj preto dopad z odpájania neefektívnych ťažiarov nemusí byť tak veľký, ako niektorí predpokladajú.

Podľa Blockware je podiel ťažobných zariadení novej generácie v súčasnosti na úrovni 61 %. Z tých vyše tretiny starších zariadení sa väčšina nachádza v lokalitách s výhodnou cenou elektriny, zhruba do 0,03 USD za kWh. Títo ťažiari nemajú veľkú motiváciu vymeniť stroje za nové, pretože náklady na upgrade by prevýšili potenciálny prínos. Závisí však aj od ceny BTC.

Štruktúra bitcoin ťažiarov podľa ceny elektriny a ťažiaceho hardvéru

Pri cene bitcoinu 10-tisíc dolárov si väčšina ťažiarov užíva solídne marže. Staršie zariadenia s vyššou cenou elektriny sú však ohrozené. „Aj pri tejto cene 96 % ťažiarov s S9, ktorí za elektrinu platia 0,03 USD/kWh, musia predať zariadenie, aby mali na pokrytie nákladov.“

Pri tejto úrovni ťažiari predávajú každý mesiac zhruba 40 % vyťažených bitcoinov. To znamená, že investičné fondy a hodleri musia nakupovať za 211 miliónov dolárov, aby tieto potreby ťažiarov pokryli. Zatiaľ čo množstvo bitcoinov smerujúcich na trh každý mesiac je zhruba konštantné, investičný dopyt kolíše v závislosti na sentimente trhu a fáze cyklu.

S poklesom ceny bitcoinu sa zmenšuje aj marža ťažiarov. Sú nútení predávať väčší podiel získaných bitcoinov, aby pokryli náklady. V najnepríjemnejšej pozícii sú, samozrejme, staršie zariadenia. Títo ťažiari musia predávať celý objem BTC a okrem toho aj rezervy. Spôsobuje to ďalší tlak na trhu.

Aj ťažiari špekulujú so získaným bitcoinom

Keďže aj ťažiari sú len ľudia s ľudskými emóciami a psychikou, ani oni sa nevyhýbajú špekulatívnemu obchodovaniu a snažia sa časovať predaje na vhodné momenty. „Keď cena bitcoinu trieli nahore, ťažiari sa menia na špekulantov. Nerešpektujú pôvodné plány predaja získaných BTC a radšej držia s predpokladom predaja za vyššiu cenu.“

Bitcoin však neberie ohľad na nikoho a už vôbec nie na špekulantov. Cena sa prepadne ešte pred „plánovaným“ vrcholom o dva, či tri mesiace. Ťažiarom neostáva nakoniec nič iné, len predať bitcoiny za oveľa nižšiu cenu ako keby nešpekulovali. Takéto situácie potom prilievajú ešte viac ohňa do prebiehajúceho výpredaja.

Ak pri cene 10-tisíc USD za BTC stačilo ťažiarom predávať mesačne 39 % vyťaženého množstva, pri cene 7500 USD sa musia zbaviť už viac ako polovice bitcoinov, aby pokryli náklady.

Aký vplyv bude mať bitcoin halving v máji 2020 na ťažbu?

„Uvidíme obrovskú kapituláciu ťažiarov, pretože všetky Bitmain S9-ky s nákladmi na elektrinu prevyšujúcimi 0,025 USD budú v strate. Pod tlakom sa ocitnú aj nové Bitmainy S17 s nákladmi viac ako 0,065 USD,“ myslí si Blockware.

„Isté je, že do polovice mája sa zníži tlak na predaj bitcoinu o 50 %. Je to pozitívny katalyzátor pre cenu bitcoinu.“ Okrem toho ťažiari môžu byť menej nútení zbavovať sa BTC aj kvôli rozširovaniu centralizovaných aj decentralizovaných úverových platforiem. Založia kryptomenu výmenou za hotovosť, ktorou pokryjú náklady.

Zóna ohrozenia ťažby závisí od zariadenia a ceny elektriny

Na trhu je veľa silných ťažiarov, ktorí už zažili kapituláciu trhu a disponujú dostatočným množstvom BTC. Nebudú sa ich zbavovať ani pri nevýhodnej cene. Okrem toho budú mať k dispozícii úvery, ktoré im budú pomáhať pri každej korekcii trhu. Tým pádom sa bude znižovať tlak na predaj bitcoinu a korekcie budú rýchlejšie.

„Hoci úvery môžu byť stimulom pre sieť, treba byť opatrný, pretože dlh v kombinácii s nadmerným špekulovaním zvyčajne končí zle,“ upozorňuje Blockware.

Dôležitá je fáza kapitulácie časti ťažiarov. Novo vyťažené bitcoiny si budú rozdeľovať už iba najefektívnejší ťažiari, čo zníži predajný tlak na cenu. Zisková úroveň týchto hráčov bude podstatne nižšia.

„Mnohí sa obávajú halvingu. Ale ak porozumejú psychológii ťažiarov a ako teória hier ovplyvňuje ich správanie v čase pred a po halvingu, efektívni ťažiari by mali halving privítať. Ťažiari s nákladmi pod 0,063 USD s najefektívnejšími zariadeniami sa ocitnú v ťažkostiach, no prežijú. Predajný tlak ťažiarov ukrajuje z ceny bitcoinu. No bude treba menej nového fiatu na vyrovnanie tohto tlaku, s čím sa investičné fondy a hodleri ľahšie vysporiadajú.”