1, Výsledky referenda nie sú záväzné, iba odporúčajúce a nevyplýva z nich žiadne legislatívne konanie. Parlament môže kľudne toto odporúčanie ignorovať.
2, Ak by aj prišlo k oficiálnemu odchodu, ako by vlastne nastal? Vystihol to člen britského parlamentu: “Prijali by sme mandát ľudí na opustenie EU. Ale všetko potom je negociovateľné a Parlament by v tom mal slovo. Podmienky za akých vystúpime sú plne v kompetencii mňa ako člena parlamentu.” Debaty a procedúry v parlamente sa môžu vliecť roky a uviaznuť na mŕtvom bode v prípade tém ako napríklad imigrácia.
Brexit tak ostáva záležitosťou politiky, nie práva. Teda pokiaľ nebude uplatnený článok 50 Lisabonskej zmluvy o odchode z EÚ.
3, Skôr, ako by sa pristúpilo k článku 50, môže EÚ navrhnúť výhodný “obchod” Británii, napríklad zmenu rybolovných kvót alebo iný druh protislužby, ktorý by umlčal zástancov exitu bez politickej samovraždy.
4, Výsledok referenda záleží aj na “správnom” sčítavaní hlasov.
5, Skúsenosti z doterajších národných referend, týkajúcich sa samotnej existencie EÚ vravia, že aj keď náhodou ľudia zahlasujú proti, nič to neznamená.
6, Ide o veľa. Euro establišment (vrátane toho britského) to vie a spraví všetko pre to, aby rúcajúci sa domček z kariet udržal.