Čoraz väčšie používanie bezhotovostných platieb v ekonomike na úkor hotovosti prináša so sebou riziko okliešťovania finančnej slobody. Autoritárske režimy môžu bezhotovostnú spoločnosť zneužívať na svoje ciele, pretože kontrolujú množstvo peňazí, ich cenu, toky, ako aj realizáciu každej platby.
Existuje spôsob ako si zachovať finančné súkromie a slobodu aj v takomto svete? Áno, riešením je bitcoin a kryptomeny. Zravé, peer-to-peer, bezpečné peniaze nepodliehajúce kontrole centrálnej autority. Forma kešu v bezhotovostnej ekonomike. Nepotrebujete od nikoho povolenie pre uskutočnenie platby.
Hrozba konfiškácie majetku
Jednou z nevýhod štátnych peňazí je hrozba konfiškácie majetku. “Veľa ľudí nechápe, že ak štát vydáva peniaze, zodpovedá za riadenie peňažnej ponuky. Teda iba on rozhoduje o tom, koľko peňazí existuje, ako sa úročia úvery, skrátka je tu obrovská miera kontroly nad peniazmi,” tvrdí Jimmy Song, bitcoin programátor, popularizátor a jeden z panelistov diskusie o ochrane finančnej slobody v digitálnej dobe v rámci konferencie Oslo Freedom Forum 2019.
V dôsledku toho nielen že neexistuje súkromie pri transakciách, ale veľkú časť majetku môže štát skonfiškovať. Zvyčajne sa schováva za argumenty ako “eliminovanie drogových dílerov, detskej pornografie, terorizmu, atď.” Ak niekoho z tohto obvinia, jednoducho mu zmrazia účet v banke a človek sa musí súdiť. Autoritárske štáty môžu týmto spôsobom zhabať účet človeku, ktorý sa im nepáči.
“V podstate štát rozhoduje o tom, kto je zlý. Ak je pri moci niekto, s kým súhlasíte, všetko je v poriadku. Bude sa zbavovať ľudí, o ktorých si myslíte, že by nemali tými peniazmi disponovať. Ale akonáhle je vládna moc proti vám, zrazu je tu finančná represia. Toto je vec, za ktorú musíme bojovať v prichádzajúcej bezhotovostnej spoločnosti.”
Úplne centralizovaný systém je podľa Songa mokrým snom centrálnych bankárov a štátu. Môžu monitorovať každú jednu transakciu, všetko zdaňovať, zabrániť transakcii, pretože štát je sprostredkovateľom každej platby. Niekto môže v hociakom momente vyhlásiť, “nie, toto nemôžete”. Riešením je decentralizovaný bitcoin, kde ste pánom svojich peňazí. A to je obrovský rozdiel a z hľadiska slobody kritické.
Peniaze ako nástroj moci
Alena Vranova zo spoločnosti Casa vníma peniaze aj ako nástroj moci. Je to spôsob ovládania celej ekonomiky, kontroly toho, čo obyvatelia danej krajiny môžu. Aj v dobrej spoločnosti, kde všetko vyzerá v poriadku, sa môže zmeniť establišment a zrazu je všetko inak. To sa môže stať aj v zdanlivo stabilnej krajine.
“Aj keď vláda vás bude ubezpečovať, že všetko je v poriadku a nechystá sa žiadna monetárna reforma, presne ako sa stalo v Československu v roku 1953. Zo dňa na deň tu ľudia prišli o veľkú časť svojich úspor.”
Špehovanie a manipulovanie ľudí
“Wechat a Alipay sú presne tými spomínanými sprostredkovateľmi, ktorí vidia všetko, čo kupujete. Tieto informácie sa posúvajú priamo do systému sociálneho kreditu, ktorý vyvíja komunistická strana v Číne. Systém následne priamo ovplyvňuje životy ľudí,” upozorňuje Jerry Brito z Coin Center, neziskovej organizácie presadzujúcej “dobrú” reguláciu kryptoprostredia.
Aj v západnom svete korporácie špehujú všetko, čo robíte. To môžu v istej fáze štát alebo korporácie využiť v snahe manipulovať ľudí istým spôsobom. Príklady kooptovania sprostredkovateľov štátmi existujú aj z nedávneho obdobia.
Napríklad newyorský guvernér nemá rád neziskovky brániace ústavné právo nosiť zbraň. Preto nariadil finančnému regulátorovi, že všetky banky, fintech spoločnosti a poisťovacie firmy s biznisom v NewYorku musia prerušiť všetky obchodné vzťahy s touto konkrétnou neziskovou organizáciou. Bez bankového účtu, prístupu k platbám, bez spôsobu ako prijímať dary je táto organizácia mimo hry.
Existencia sprostredkovateľa má podľa Brita aj výhody. Napríklad kartové spoločnosti môžu klientov chrániť pred podvodmi. Môžu pomáhať úradom pri stíhaní skutočných zločincov. “Sú to skvelé veci. Ale musíme si zachovať spôsob, ako možno poslať dar neziskovke, kúpiť si zakázanú knihu. Proste zachovať si formu hotovosti.”
Programovanie softvéru je slobodným vyjadrovaním
Regulátori by najradšej zregulovali všetko a všetkých. Bez ohľadu na dopad alebo konkrétny výsledok. “Bitcoin programátori vytvárajú budúcnosť, kde budú tieto regulácie nemožné. Budete môcť obchodovať s kýmkoľvek a kedykoľvek bez toho, aby ste boli špehovaní. To je skvelé,” myslí si Brito.
Snaží sa dosiahnuť, aby neboli regulovaní ľudia, ktorí rozvíjajú softvér. “Pohybujem sa vo svete možného. Nemá význam hovoriť regulátorom, že to čo robia, bude zbytočné o 20 rokov. Skôr sa ich pýtam, s čím majú momentálne problém? Snažia sa vynucovať zákon, chrániť spotrebiteľov, investorov… Ako môžete čo najlepšie splniť váš cieľ a zároveň zachovať slobodu inovácií?”
“Nechcem sa postaviť na žiadnu stranu v tom, či regulácia naozaj viac chráni ľudí a investorov ako im škodí. Ale vravím, ak váš biznis nedrží prostriedky klientov, nemali by ste podliehať regulácii. Ak iba vyvíjate softvér, programujete, je to slobodné vyjadrovanie a vôbec by ste nemali byť regulovaný.”
Nie regulácia, ale decentralizovaný systém
Podľa Jimmyho Songa regulácia takmer vždy súvisí s fiat peniazmi. Čím autoritárskejší režim, tým viac reštrikcií aplikuje. Spoločnosti môžu byť napríklad donútené k hlbšiemu due-dilligence zákazníkov, alebo niečomu inému, podľa toho ako veľmi chce mať režim veci pod kontrolou.
“Môj pohľad ako libertariána je, že by to nemali robiť. Ale ak áno, potom by sme mali prísť s lepším systémom, ktorý sa nebude zaoberať takýmito reguláciami.”
Existujú decentralizované P2P burzy a siete. Napríklad atomic swaps umožňujú zamieňanie bitcoinu s inými aktívami a tieto transakcie potvrdzujú sieťové uzly v rôznych krajinách. Teda štát môže zakázať, no zároveň budú existovať krajiny, kde to možné bude.
“Odpoveďou nie je regulácia. Čo naozaj potrebujeme, je decentralizovaný systém, kde človek nie je objektom takejto regulácie.
Áno, umožňuje to istým ľuďom správať sa zle alebo používať na niečo, čo sa vám nepáči. Ale to patrí k tomu. Buď máte regulácie a nejakého sprostredkovateľa, alebo žiadne regulácie ani tretie strany. Je veľmi subjektívne povedať, čo je dobré a čo zlé. A rôzni ľudia v establišmente môžu mať časom iný názor a zneužiť vybudovanú infraštruktúru voči vám.”
Plytvanie zdrojmi na zbytočnú reguláciu
Alena Vranova pôsobila ešte pred objavením bitcoinu niekoľko rokov vo veľkej poisťovacej spoločnosti. V roku 2012 sa implementovala nová eurosmernica proti praniu špinavých peňazí. “Strávili sme celý rok iba zavádzaním tejto regulácie, minuli stovky miliónov eur na nové pravidlá. Výsledkom nebola lepšia ochrana zákazníka. Stále existujú obrovské mafie perúce peniaze, nič sa nezlepšilo, iba sa zbytočne vyplytvali obrovské zdroje,” hovorí.
KYC/AML malo chrániť klientov pred veľkými a zlými hráčmi. Zo správ sa však často dozvedáme, že aj menšie banky perú nie milióny, desiatky miliónov, ale miliardy dolárov. Tie banky, pre ktoré sa tieto regulácie navrhovali.
Aplikovanie regulácií na krypto je podľa nej ešte nebezpečnejšie, pretože odrazu bitcoin burzy s 25 miliónmi klientskych účtov majú k dispozícii 25 miliónov informácií o konkrétnych menách ľudí, ich fyzických adresách pobytu a zostatkov na účtoch.
“Je to tykajúca bomba. Mali by sme sa pýtať: prinášajú regulácie to, čo chceme? Nie. Ak len jedna pobočka Danske bank preperie 230 miliárd dolárov, regulácie zjavne nefungujú spôsobom, akým boli zamýšľané.”
Preferuje zaviesť súkromie už od začiatku ako štandard a používať otvorený, dohľadateľný, verejný záznam a zamerať sa na zločincov, nie realizovať paušálne úplné špehovanie všetkých používateľov.
V mene bezpečnosti
Štát takmer vždy, keď ľudí oberá o práva pri zavádzaní zákona, argumentuje bezpečnosťou. Aj tie najdespotickejšie vlády schvaľujú invazívne zákony so slovami, že je to pre vašu bezpečnosť. Tak tomu vždy bolo, myslí si J. Song.
“Kto boli ľudia používajúci gilotínu počas francúzskej revolúcie? Oddelenie verejnej bezpečnosti. Takto je to vždy ľuďom prezentované. Musíme byť opatrní so všetkými týmito zákonmi, ktoré sa snažia niektorí schváliť. Pretože často vedú k väčším právomociam pre štát.”
Podľa neho to vedie k opresii, obmedzovaniu práv ľudí, uväzňovaniu a všetkým druhom zla. Ak štát stiahne regulácie z ekonomiky, vždy sa to prejaví väčšími inováciami, vyššou ekonomickou aktivitou. Ľudia prirodzene vylepšujú svet.
