A. Antonopoulos: Pripomeňme si, prečo staviame nový systém. Kvôli spravodlivému protokolu bez sprostredkovateľov

Popularizátor bitcoinu Andreas Antonopoulos upozorňuje na vstup inštitucionálnych hráčov na krypto trh a z toho vyplývajúcich dôsledkov. Tu je záver jeho prezentácie na konferencii LABITCONF 2020.

“Miliardári a obrovské korporácie, ktorým momentálne tlieskate, pretože si konečne uvedomili, že bitcoin a kryptomeny prinášajú inovácie a hodnotu a naďalej tu zostanú, sa pozerajú na to všetko a vravia, že je to fantastické. Monetárna politika s obmedzeným množstvom 21 milión mincami je úžasná.


Vravia, že ak naozaj bitcoin chceme dostať na NASDAQ, je potrebné licencovať ťažiarov. Tak môžeme zabezpečiť, že žiadny z nich nevyťaží nelegálnu transakciu. Tiež musíme udeliť povolenie prevádzkovateľom uzlov, aby žiadny z nich nespracoval nelegálnu transakciu. Že naozaj môžeme tento systém spraviť veľkým, ak všetci ťažiari, uzly a účastníci budú identifikovaní licenciami a fungovať podľa ich pravidiel. Že treba niekoho, kto by rozdeľoval krabicu so žetónmi.


Prestaňte tlieskať a začnite sa rozpamätávať. Prečo konáme tak ako konáme? Čo je naozaj jedinečné na systémoch, ktoré budujeme? Nie sú to žetóny. Nie je to jedlo. Je to systém generujúci férové výsledky bez sprostredkovateľov. Tí istí ľudia, ktorým tlieskate, sa chcú opäť sami zaviesť ako sprostredkovatelia.


Žiadni vládcovia neznamená žiadne pravidlá. Vraví sa, že každý môže byť vládcom v novom systéme. Možno najlepší spôsob ako to spraviť, je kúpiť si čo najviac lístkov pre túto jazdu. Možno nás to spraví vládcami. Ale ešte sme nepristáli na mesiaci. Stále iba konštruujeme raketu.

Možno by sme si mali pripomenúť, prečo tento systém vlastne staviame. Je to preto, že predchádzajúce systémy v snahe o férovosť zlyhali, pričom utrpeli miliardy ľudí na celom svete. Robíme to preto, že potrebujeme spravodlivý protokol bez sprostredkovateľov. To je ten dôvod.”

5 dôvodov, prečo anonymné kryptomeny nenahradia bitcoin tak rýchlo

Odolnosť voči cenzúre nemožno dosiahnuť bez privátnosti a ochrany súkromia používateľov. Privátnosť teda musí byť nevyhnutnou súčasťou slobodných peňazí. Hendikepom bitcoinu je, že nie je anonymnou, ale iba pseudonymnou kryptomenou. Tu je však niekoľko dôvodov, prečo anonymné kryptomeny nenahradia bitcoin tak rýchlo.

Pseudonymná kryptomena znamená, že musíte dodržať niekoľko zásad, aby realizované transakcie nebolo možné spojiť s vašou identitou. Tou najpodstatnejšou je nepoužívanie služieb vyžadujúcich vaše osobné údaje.

Chýbajúcu zabudovanú vlastnosť bitcoinu využili vývojári niektorých kryptomien, kde je anonymita hlavnou funkciou – Monero, Zcash, Grin, Beam… Môže sa niektorá z týchto kryptomien stať hlavným nástrojom pre používateľov vyžadujúcich anonymitu? Stratí bitcoin svoj význam kvôli nedostatočnej privátnosti?

Tu je niekoľko dôvodov, prečo k tomu tak skoro nedôjde.

Cena anonymných kryptomien voči bitcoinu stále klesá

Pozrime sa na vývoj kurzu bitcoinu voči privátnym kryptomenám ako Monero (XMR) alebo Zcash (ZEC). Vidíme, že sa nevymyká scenáru pri ostatných kryptomenách. Bitcoin jasne dominuje a cena altcoinov sa postupom času prepadáva stále nižšie a nižšie.

5 dôvodov, prečo anonymné kryptomeny nenahradia bitcoin tak rýchlo
Graf výmenného kurzu monera a bitcoinu (XMR/BTC)

Áno, môžete namietať, že vzájomný kurz nehovorí nič o anonymnej použiteľnosti kryptomien. Môže byť skôr odrazom ich vzácnosti. Avšak tá je výsledkom nielen (ne)obmedzenej ponuky, ale aj žiadanosti a miery zachovávania privátnosti používateľov. A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by tu bitcoin mal problém.

2. Na darkmarketoch sa platí bitcoinom

Aká bude budúcnosť anonymných kryptomien? Budú anonymizačné postupy pri bitcoine stačiť na ochranu súkromia používateľov? Na tieto otázky odpovie čas.

Už v súčasnosti však možno povedať, čo ľudia vyžadujúci anonymitu naozaj používajú. Stačí sa pozrieť na darkmarkety. Bitcoin je aj tu stále najobľúbenejšou a najpoužívanejšou kryptomenou. Anonymné kryptomeny tvoria iba veľmi malú časť všetkých transakcií. Monero je na 5 %.

3. Náklady na deanonymizovanie bitcoinu porastú

Aká miera privátnosti kryptomenám stačí, aby odolali pokusom o deanonymizáciu? Koľko by musel daný subjekt vynaložiť peňazí na to, aby identifikoval transakcie pri jednotlivých kryptomenách?

Porovnanie nákladov na deanonymizovanie transakcií používajúcich bitcoin Wasabi Wallet a monero ukazuje zaujímavé výsledky. Keďže monero nepoužíva veľa ľudí, teoreticky stačí útočníkovi kontrolovať značný podiel všetkých výstupov transakcií počas roka a dokáže tak vystopovať polovicu vstupov za rovnaké obdobie.

Tabuľka: Porovnanie nákladov na deanonymizovanie bitcoinu, monera a etheru

Náklady na deanonymizáciu závisia od počtu realizovaných transakcií, podielu anonymizačných transakcií a výšky poplatkov. Aj preto na odkrytie bitcoin transakcií v Coinjoin treba zhruba 200-krát vyššie výdavky ako v jednom anonymizačnom sete monera. Hoci čísla z tabuľky treba brať s rezervou, vzhľadom na trhovú kapitalizáciu bitcoinu, objemy transakcií a poplatky za transakcie, bude čoraz drahšie atakovať bitcoin v porovnaní s monerom.

4. Anonymným krytomenám chýba sieťový efekt bitcoinu

Anonymné kryptomeny vznikli s jasným zámerom poskytnúť používateľom to, čo im bitcoin nevie zaručiť. Privátnosť obsiahnutú v minci od začiatku až do konca. Bez nutnosti používania špeciálnych postupov alebo dávania si pozor na to, čo sa smie a čo nie. Zameranie sa na privátnosť však ide na úkor ostatných aspektov kryptomeny.

Monero ani Zcash ani zďaleka nedosahujú taký sieťový efekt ako má bitcoin, nie sú tak škálovateľné, flexibilné, nedisponujú tými najkvalitnejšími vývojármi. Nie je úplne bežné ich dostať kúpiť v kryptoautomatoch (hoci výnimky existujú), ani platiť v obchodoch ako s bitcoinom. Tieto kryptomeny budú vždy iba niečím, čo prišlo po bitcoine, no nedokázalo ho nahradiť. Bitcoin ťažil, ťaží a bude ťažiť zo svojej dominancie na krypto trhu.

5. Privátnosť bitcoinu sa zlepšuje

Anonymita bitcoinu nie je zahrnutá už v základnom algoritme. Vývojári, po počiatočnom sústredení sa na iné vlastnosti, sa výraznejšie zamerali na rozvíjanie až nedávno. CoinJoin metóda vychádza z prístupu tzv. “stratenia sa v dave”. Pozorovateľ nevie určiť skutočného odosielateľa, prijímateľa a ani čiastku. Čím viac ľudí používa tieto transakcie, tým ťažšia je ich deanonymizácia.

Aplikácie (bitcoin peňaženky) založené na Coinjoin transakciách ako Samourai Wallet alebo Wasabi Wallet získavajú na popularite. Nevýhodou tohto spôsobu je pomerne ľahké určenie, či sa váš bitcoin zúčastnil takejto mixovacej transakcie a centralizovanej krypto službe sa to nemusí páčiť. Aj tu však vývoj napreduje a hodnota outputov mixovacích transakcií sa môže v budúcnosti líšiť.

Bitcoin však budú vylepšovať ďalšie protokoly ako Taproot, či Mast, zvyšujúce privátnosť podpisov pri transakciách. Pomôžu skryť informácie o multi-sig transakcii a ďalších náležitostiach pred treťou stranou. Confidential Transactions a Bulletproofs umožnia skryť čiastku transakcie.

Veľký význam pre zvýšenie privátnosti bitcoinu bude mať Lightning Network. Ide v podstate o akési obojsmerné platobné kanály, ktoré môžu používatelia otvárať medzi sebou navzájom. Platby sa realizujú mimo základnej transparentnej bitcoin siete. Sem sa prenáša iba konečný zostatok po uzatvorení kanála.

Bude bitcoin definitívnym riešením pri anonymných platbách v budúcnosti? Ako vždy, ukáže to až vývoj. Zatiaľ reálneho konkurenta na trhu nevidno.

Nassim N. Taleb: Ľudia strácajú vieru v štát a vlády nedokážu riadiť bitcoin

Nassim Nicolas Taleb, ekonóm, akademik, bývalý špekulatívny obchodník a autor populárnych kníh “Black Swan” a “Antifragile” v rozhovore pre India Times tvrdí, že problémom v súčasnosti oproti roku 2008 je už celá ekonomika a narastajúci verejný aj súkromný dlh.

Radí vyhnúť sa dlhopisom, akciám, pretože ich cena sa môže kedykoľvek zrútiť. “Ak je niekde nebezpečenstvo, netreba jeho prepuknutie časovať. Iba vystúpiť, ísť niekde inde.” Ľudia podľa neho strácajú vieru v štát. “Nemôžete ignorovať kryptomeny, najmä bitcoin a blockchain. Sú krajiny, kde ľudia už neveria bankovému systému, pretože byrokrati nie sú múdrejší ako obrovská kolektívna vedomosť zdola. Centrálne banky môžu stratiť kontrolu nad monetárnou politikou kvôli dominancii týchto kryptomien. Mena bez štátu je skvelá.”

Taleb si myslí, že cena kryptomien môže padnúť nadol, ale budú sa používať aj naďalej. “V Libanone sa zaviedla menová kontrola, no vláda nedokáže riadiť bitcoin. To je dobré, pretože ľudia stratili dôveru v štát a schopnosti centrálnej banky, čo spôsobilo kolaps pyramídovej hry.”

“Pri bitcoine je potrebné poznať riziko. Áno, bitcoin je riskantný, no nemusíte ho používať ako uchovávateľa hodnoty. Vlastním zlato, akcie reagujúce na zlato. Páči sa mi zlato? Nie, no mám ho, lebo som zmätený. Nespávam dobre, ak nemám dostatočné množstvo zlata. Ak ho mám dosť, spím dobre aj napriek poklesu cien.”

“Som veľmi rád, že je tu pestrá paleta kryptomien. Nechajme ich súťažiť medzi sebou a uvidíme, ktorá vyhrá. Bitcoin vyhráva a blockchain je podstatným aspektom, ktorý umožňuje transakcie. Samozrejme, že sa budú objavovať podvody a pyramídové hry v bitcoine a ostatných kryptomenách. Ale pri pohľade na podvodnú schému v Libanone si sami odpovedzte, čo je lepšie.”

Monopol na peniaze je nebezpečný nápad

Dag Daniš z Aktuality.sk si všíma grilovanie Marka Zuckerberga v americkom Kongrese a nezabúda pripomenúť, že “vydávanie vlastnej meny je od základov nebezpečný nápad. Autoritami, ktoré emitujú a regulujú v obehu peniaze (meny), sú len štáty. A ich centrálne banky. A malo by to tak ostať.”

Áno, má pravdu. Ale iba v tom, že je to nebezpečný nápad. Nebezpečný pre tých, ktorí s nápadom súkromných peňazí prichádzajú a chcú konkurovať oficiálne požehnaným a jediným štátnym peniazom. A, samozrejme, nebezpečný aj pre tých, ktorí profitujú zo súčasného monopolu na peniaze.

Ako raz povedal klasik, kto ovláda peniaze, ovláda všetko. Štátno-finančnícka klika sa len tak nevzdá svojej moci a vie, že ak stratí kontrolu nad vydávaním peňazí, končí sa jej priamy dosah na ekonomiku a životy ľudí.

Všetky pokusy o slobodné elektronické peniaze (napríklad e-gold, Liberty Dollar) z nedávnych rokov stroskotali. A nebolo to úplne kvôli ich neživotaschopnosti. Ale preto, že to boli centralizované projekty so známym zakladateľom alebo celým tímom. Stačilo na nich hodiť špinu, vymyslieť paragraf a posadiť do väzenia (napríklad pre obvinenie z terorizmu). Hrozba zažehnaná.

Vznikom bitcoinu sa však niečo zmenilo. Nie je to mena, ktorú riadi konkrétna osoba z jedného počítača v kancelárii. Nie sú to peniaze, ktorých používanie je podmienené súhlasom štátneho úradníka. Nie je to technológia, ktorú možno patentovo zadupať pod zem, ani ovládnuť veľkými peniazmi. Korporácie, záujmové skupiny a ich vykonávatelia (nazvime ich štát), ktoré prostredníctvom tejto imaginárnej inštitúcie vyciciavajú ľudí, sa bitcoinu boja. A podľa prístupu a sily regulácie kryptomeny v danej krajine možno vybadať, ako veľmi sa slobodných peňazí boja.

Monopol štátu v akejkoľvek oblasti je zlý a poškodzujúci životy ľudí. Peňažný monopol tu už storočie nielen poškodzuje, ale spôsobuje vojny a zabíja milióny ľudí. Čím skôr padne, tým lepšie. Pre všetkých. Teda skoro. Až na tú menšinu, ktorá na dnešnom systéme dlhé roky parazituje.

Libra ako súkromná mena Facebooku má problémy už pred jej reálnym spustením. Pretože vyžaduje súhlas establišmentu kŕčovito sa držiaceho monopolných peňazí. Aj preto je odsúdená na neúspech. Nehovoriac o tom, že nejde o kryptomenu a už vôbec nie decentralizovanú.

Zlá správa pre Daga Daniša a všetkých etatistov: Štátny monopol na peniaze sa končí. Čím skôr túto skutočnosť prijmete, tým lepšie pre vás.

Platba kryptomenami v Európe takmer neexistuje

Digitálny spôsob platby ponúka zákazníkom v Európe ani nie tretina firiem, pričom vo východnej Európe (26 %) je to ešte menej ako v západnej. Z jednotlivých spôsobov digitálnych platieb medziročne o niečo vzrástli mobilné platby (z 5 na 7 %). Kryptomenami sa prakticky stále neplatí (1 %).

Platba kryptomenami v Európe takmer neexistuje

Čo je najzaujímavejším poznatkom z prieskumu poskytovateľa finančných služieb EOS, najväčšie medziročné zmeny zaznamenali bezhotovostné platby, ktorých podiel vzrástol z 28 na 39 %.