Raoul Pal: Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému

Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“

Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“

To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:

  • panika (nedostatok likvidity)
  • nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
  • insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)

R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“

Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.

Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.

Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.

Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)

Kríza všetkého

Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.

Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:

  • najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
  • najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
  • najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
  • bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
  • bublina centrálneho bankovníctva
  • banková kríza v EÚ

V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.

„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“

Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.

Koniec donekonečna rastúcim akciám

Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.

„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“

Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.

Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.

Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)

Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.

Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.

Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)

Dolár nakoniec zožerie aj sám seba

Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“

Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“

Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.

Obrázok: Pixabay

„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“

Najväčšia dlhová deflácia v histórii

Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.

Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“

„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“

„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“

Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.

Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.

Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému

„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“

Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“

V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“

Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“

Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“

„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“

„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“
Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.

Dekáda devalvácie štátnych mien

Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“

Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.

Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.

Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.

Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.

Dokedy bude cena bitcoinu stúpať?

Kvízová otázka: Dokedy bude cena bitcoinu rásť?

Odpoveď: Dokiaľ budú štátne meny strácať hodnotu, ako je to aj v prípade tej najhlavnejšej z nich – amerického dolára.

Obdobie relatívnej stability trvalo zhruba do polovice 20. storočia. Odpojenie dolára od krytia zlatom a nahradenie vzduchom spôsobuje súčasný závratný pokles kýpyschopnosti.

100 dolárov bolo 100 dolárov v roku 1800, aj v roku 1900. Neskôr sa centrálna banka začala srať do ekonomiky a výsledkom je súčasných 2000 dolárov. Teda to, čo by ste kúpili ešte aj pred 100 rokmi za cca 100 dolárov, dnes zaplatíte za 2000 USD.

Budú teda štátne meny pokračovať v tomto trende? Stačí otvoriť oči, uši a vidíte, kam to smeruje. Spoľahnete sa na to, že politici a banky nechajú tento systém padnúť a s ním všetkých dlžníkov, ktorých za posledné dekády vytvorili?

Alebo budete veriť chladnému matematickému protokolu, limitujúcemu celkový počet bitcoinov na 21 miliónov?

Odpoveď je, snáď, jasná.

Pokles kúpnej sily amerického dolára od roku 1799 po súčasnosť

Bitcoin megatransakcia za 450 miliónov USD stála 23 centov na poplatku

V bitcoin sieti bola dnes (20.1. 2020) realizovaná transakcia za 51-tisíc BTC, čiže podľa aktuálnej ceny zhruba 450 miliónov dolárov. Poviete si, závratná suma a tomu určite zodpovedal aj mastný poplatok za platbu…Omyl.
Odosielateľ zaplatil za potvrdenie platby púhych 23 centov. Áno, štvrtinu dolára. Vyjadrené v percentách z celej sumy: 0,00000005 %.

Poplatok za transakciu mohol byť pritom ešte nižší. Ak by používateľ posielal zo SegWit-Bech32 adresy (začínajúcej 1bc), výška poplatku by klesla o ďalších 16 %.

A teraz si predstavte, že by sa takáto transakcia (dobre, o niečo menej ciferná) uskutočnila vo fiat bankovom systéme.

  1. Banka automaticky odmietne realizovať príkaz, pokiaľ nie ste Kočner alebo “jeho človek”
  2. Alebo banka podmieni realizáciu transakcie dokladovaním množstva papierov, ktoré hodnoverne odvrátia zaručené podozrenie, že ste terorista. Proces môže trvať pár mesiacov až večnosť.
  3. Alebo vám banka tieto peniaze rovno zmrazí na účte a už sa k nim nedostanete. Nikdy.
  4. Dobre, povedzme, že máte konexie a obmäkčili ste aj AML štátneho úradníka sediaceho v banke. Transakcia odoslaná… Ale čo to? Namiesto 4,5 milióna USD prídu na druhú stranu sveta po niekoľko týždňovom putovaní korešpondenčnými bankami už iba 4 milióny.

Že ste potrebovali celú sumu? Koho to zaujíma? Aj banky musia z niečoho žiť, nie sú tu pre charitu! A aj štát, ktorý schvaľuje takéto predpisy, musí predsa niekto platiť. Že sa vám to zdá priveľa? Sťažujte sa na lampárni.

Alebo používajte bitcoin a buďte bankou sami sebe.

Štátna regulácia nefunguje ani v kryptosvete. Ale posúva ho dopredu

Ak niečo nemôžete zakázať, zregulujte a zdaňte to. Tejto logiky sa štátni paraziti stále držia a nazdávajú sa, že funguje. Štátna regulácia nefunguje ani v kryptosvete.

Vlastne oni inak ani rozmýšľať a konať nevedia. Keďže činnosť každého štátu je založená na vyciciavaní produktívnych ľudí a rozdeľovaní získaného lupu “svojim ľuďom”. Niekde viac, niekde menej a niekde iba menej okato.

Kryptomeny ako slobodné peniaze vznikli aj ako reakcia na tzv. fiat peniaze, ktoré majú pod palcom štáty v spolupráci s bankami. Kryptotechnológie sa stále rozširujú, zlepšujú, a neproduktívna časť spoločnosti vidí, že jej systém môže byť ohrozený. Najradšej by slobodné peniaze úplne zakázala. To sa však už nedá ako pred vyše desiatimi rokmi. Respektíve dá, ale efekt by bol úplne opačný.

Preto sa celé korporátno-bankovo-štátne odvetvie snaží napasovať kryptomeny na svoj obraz a predstavu ako majú peniaze fungovať. Oficiálne sa tomu hovorí regulácia. Je to taký fundovane znejúci názov pre postupné a niekedy aj prudké spútavanie čohokoľvek neznámeho, čo by mohlo narušiť “fungujúci” systém. Ich systém.

Špehovať, kontrolovať, oberať

Manipulátori a príživníci by najradšej vedeli o všetkých peniazoch, ktoré ľudia posielajú na iné účty, či platia nimi v obchodoch. Ak budú mať o všetkom prehľad, potom je už jednoduché kradnúť pravidelne z takýchto účtov. Samozrejme, všetko v súlade so zákonom (ale to je zatiaľ budúcnosť). Najskôr treba dostať pod kontrolu kryptomeny a v čo najväčšej miere ich deanonymizovať.

Nástroj, akým to chcú dosiahnuť sa volá KYC. Anglická skratka pre výraz “poznaj svojho zákazníka”. Kedysi všetky krypto burzy a zmenárne začínali s takmer žiadnymi požiadavkami na údaje o klientoch pri registrácii účtu. Dnes už je lustrovanie klientov dôkladnejšie ako v bankách. Bitcoin a niektoré iné kryptomeny pritom vznikli práve pre možnosť zachovania privátnosti, necenzurovateľnosti a oslobodenia sa aj pri používaní peňazí.

Obmedzenie privátnosti Shapeshift

Obľúbenou kryptozmenárňou niekoľko rokov bola služba Shapeshift. Aby bolo jasné, zmenáreň nikdy nenarábala a ani v súčasnoti nepoužíva a neprichádza do styku s fiat peniazmi – dolármi, eurami, librami, či jenmi. Jej biznis je založený čisto na kryptomenách, ktoré si zákazníci zamieňajú za poplatok.

Napríklad bitcoin za litecoin, litecoin za monero, monero za “xy” coin, ktorých sú už tisíce. Nedávno však Shapeshift bol donútený začať zbierať informácie o používateľoch, napríklad vo forme emailovej adresy, telefónneho čísla, či ďalších osobných údajov.

Práve absencia týchto zbytočností až nebezpečností robila túto službu zaujímavou. Reakcia klientov na seba nenechala dlho čakať a je to ukážkový príklad, ako centralizované, cenzurovateľné a o privátnosť klientov nedbajúce služby budú chtiac/nechtiac prichádzať o zákazníkov. Samozrejme, v prospech decentralizovaných riešení.

K jedným z najčastejšie obchodovaným krypto párom v tejto zmenárni bol bitcoin/monero (BTC/XMR). Monero je momentálne najprivátnejšou kryptomenou, zaručujúcou používateľom anonymitu a zachovávanie súkromia. Samozrejme, keď budú používať Shapeshift prostredníctvom účtu s osobnými informáciami, na súkromie môžu zabudnúť. Čo teda títo používatelia spravili?

Presun používateľov kryptomien na Bisq

Presunuli sa k decentralizovaným zmenárňam. Tých je v súčasnosti už veľa a jednou z najosvedčenejších je Bisq. Pri pohľade na objem realizovaných obchodov s monerom (dá sa kupovať alebo predávať iba za bitcoin) vidieť prudký nárast od augusta tohto roku.

Zatiaľ čo začiatkom roka sa v pár desiatkach transakcií zoobchodoval objem od 10 do 25 BTC, od konca leta to už je niekoľko stoviek transakcií za niekoľko sto bitcoinov. Objem kryptoobchodov xmr/btc za október už je trojnásobný oproti predchádzajúcemu mesiacu.

Regulácia funguje iba na ľudí, ktorí sa dajú ľahko spútať. A hoci v tom problém na začiatku nemusia vidieť, je to ako s tou žabou v hrnci s vodou, ktorý sa pomaly zohrieva. Tí, ktorí sa nechcú nechať uvariť, už vyskakujú a používajú iné, lepšie riešenia.

Najskôr vás ignorujú, potom sa vám smejú, potom proti vám bojujú… Impérium má strach z bitcoinu

Bitcoin bol v prvých rokoch po svojom vzniku považovaný iba za zábavku pár it čkárov. S rastom ceny a rozširovaním bázy používateľov už začal priťahovať pozornosť strážcov fiat systému. Hlavná kryptomena a jej prínos boli bagatelizované, zosmiešňované, očierňované. Ani to však zvyšujúci sa počet záujemcov o bitcoin neodradilo, práve naopak. Fiat impérium muselo začať konať a podnikať aktívne kroky voči šíreniu kryptomien.

Americká časť impéria, stojaca na armádou krytom doláre, začala spútavať odvetvie reguláciami (New York) do takej miery, že všetky životaschopné kryptofirmy z krajiny vyhnala. Samozrejme, centralizované zmenárne a všetky firmy, ktoré nejakým spôsobom slúžia ako sprostredkovatelia pri výmene bitcoinu za fiat papiere, sú na rane ako prvé. A sú to jediné entity, ktoré impérium môže naozaj stopnúť, kedy sa mu zachce.

Najslabšie ohnivko kryptoreťaze

Kryptoburzy, zmenárne a všelijakí sprostredkovatelia boli odjakživa najslabším článkom kryptoreťaze. Stačí, aby daná firma prijímala dolár (yuan, iná fiat mena), narástla v objeme obchodov na popredné miesto a už bola v hľadáčiku impéria. Zrazu začali hackerské útoky, problémy s prevodom peňazí, meškajúcimi výbermi, nespolupracujúcimi bankami, často vedúce ku krachu burzy. Niektoré firmy sa pre hroziace sankcie v prípade nereportovania istých operácií museli vzdať amerických klientov. Jednoducho náklady na všetky procedúry a formuláre a prípadné riziká z toho vyplývajúce boli príliš vysoké.

Priniesli takéto opatrenia vyššiu bezpečnosť, komfort a istotu pre klientov? Kdeže. O to tu predsa vôbec nejde. Burzy, zmenárne a online služby prišli s podrobnejšími dotazníkmi o zákazníkoch, predĺženými časmi, prípadne úplne zastavenými registráciami nových klientov, či znemožnením prevodu peňazí a kladením nezmyselných otázok. A najväčšou srandou na tomto všetkom je, že napriek tomu, že ak aj firmy vyhoveli všetkým stupídnym požiadavkám regulátora, ich biznis to neochránilo a stále boli hračkou v rukách impéria.

Impérium má strach z bitcoinu

Hrať hru impéria…

Ukážkovým príkladom zo začiatku roka bol koniec viacerých platobných fiat-krypto sprostredkovateľov ako napríklad Bitwala. Tá poskytovala cez inú spoločnosť predplatenú platobnú kartu, ktorú vydávala Visa. Áno, fiat platobný procesor je súčasťou fiat impéria. Hoci Bitwala sa snažila hrať hru regulátorov a plniť všetko, na čo si len zmysleli, aj tak to nestačilo. Stále bola totiž hračkou impéria. Bitwala v súčasnosti chystá komplexnú “blockchain” banku, kde podľa slov jej predstaviteľov už nebude odkázaná na iných sprostredkovateľov a sama chce byť bankou. Vyrieši sa tým predchádzajúci problém? Nie. Spoločnosť narába s fiat peniazmi a stále bude hračkou v rukách impéria.

…alebo čakať problémy

Banky od začiatku spôsobujú problémy krypto používateľom, firmám alebo jednotlivcom. Je to logické a iný prístup by bol veľmi prekvapujúci. Nedeje sa to však paušálne, to by vyvolalo väčšiu búrku nevôle a negatívnej reklamy majú bankári dosť. Navyše, správy o zákaze bitcoinu by ho ešte viac spopularizovali a ešte viac ľudí by sa dozvedelo, že je tu 21. storočie a svoje peniaze si môžu spravovať sami.

Preto ani veľmi neprekvapuje nedávny počin bánk na Slovensku, ktoré stopli, resp. odmietli založiť účet niektorým kryptofirmám. Podobná prax sa uplatňuje aj v iných krajinách. Selektívne uplatnenie arbitrárnych pravidiel s cieľom odstaviť rozvíjajúci sa biznis, ktorý sa javí ako rizikový alebo nespĺňajúci predstavy impéria. Ak teda nejde iba o lobing konkurenčnej firmy (firiem).

Impérium musí udržať monopol na peniaze

V konečnom dôsledku je to však jedno. Narábaš s fiatom, čakaj komplikácie a problémy. Zdôvodňovanie “bojom proti praniu špinavých peňazí, terorizmom, organizovaným zločinom” je iba primitívnou zámienkou, ktorej verí hádam už iba málokto. Len také euro je takmer stokrát viac pravdepodobnejšie použité pri “praní peňazí” ako kryptomeny. Nevraviac o doláre. A nemusí to byť iba hotovosť.

Štátny monopol peňazí je to, čo impérium ešte stále drží nad vodou. Vie, že ak ten skončí, jeho dni sú spočítané.