Investor Paul Tudor Jones považuje bitcoin za poistku voči inflácii

Hedge fund manažér Paul Tudor Jones patrí k prvým veľkým špekulantom z tradičného finančného sveta, ktorí prišli na chuť bitcoinu. Považuje ho za poistku voči inflácii, ktorú spôsobí „tlačenie“ ďalších peňazí centrálnymi bankami. „Bitcoin mi pripomína zlato v 70. rokoch,“ hovorí.

„Najziskovejšou stratégiou je držať najrýchlejšieho koňa. Ak by som mal prognózovať, tak by som vsadil na bitcoin.“ Jeho investičný fond drží jednociferný podiel aktív v bitcoin futures.

Podľa Tudora svet práve prechádza veľkou monetárnou infláciou, teda bezprecedentnou expanziou všetkých foriem peňazí, aká tu doteraz nebola. Zatiaľ čo kedysi v takýchto podmienkach uvažoval o poistke vo forme kombinácie zlata, dlhopisov, vybraných akcií, mien a komodít, teraz stále viac stúpa význam bitcoinu.

Hoci pri poslednej rastovej fáze bitcoinu v roku 2017 sa investície zbavil, teraz považuje kryptomenu aj za uchovávateľa hodnoty. Spĺňa štyri vlastnosti: zachovávanie kúpnej sily, dôveryhodnosť, likvidita a prenositeľnosť.

„Nie som fanatik do tvrdých peňazí ani krypta. Najpádnejším argumentom pre bitcoin je prichádzajúca digitalizácia všetkých mien, čo covid-19 ešte viac urýchli,“ uvádza Tudor v newsletteri pre klientov.

Aj keď súčasný kolaps dopytu zabráni cenám tovarov a služieb rásť v krátkodobom časovom horizonte, centrálne banky tomu dlhodobo nedokážu zabrániť. Úrokové sadzby by totiž museli výrazne vzrásť.

Jones tvrdí, že investori musia zahodiť finančné učebnice predchádzajúceho desaťročia a vrátiť sa k monetárnej teórii Miltona Friedmana a „oldschool“ ukazovateľov ako M2.

50-ročná dlhová bublina zase praská. Podarí sa opäť zalepiť dieru?

Caitling Long pekne vysvetľuje, čo sa práve deje na finančných trhoch. Pre odchovancov rakúskej ekonomickej školy to nie je, samozrejme, nič nové.

Západný svet nafúkol za ostatných zhruba 50 rokov dlhovú bublinu obrovských rozmerov. Tá teraz praská a pokúša sa vyfučať. Rovnako ako v rokoch 2008, 2001, 1997, 1994, 1987, 1981 a 1974. Avšak vždy doteraz existovala dostatočná kapacita pre opätovné nafúknutie systému novým dlhom. Inými slovami, vždy existovali ešte nejaké aktíva nezaťažené dlhom (priamo alebo nepriamo). Čiže štáty boli stále solventné a ich fiat meny mali hodnotu.

Je dôležité si uvedomiť, že pri expanzii dlhu rastie likvidita a väčšinou to vytlačí nahore iba ceny finančných aktív.

Dlh rástol po dobu 50 rokov, pričom sa občas objavila fáza zmenšovania jeho objemu (napr. v roku 2008, rovnako ako teraz). Mejnstrímoví ekonómovia vyzývajú centrálne banky a štáty, aby kompenzovali úbytok dlhu vytvorením nového dlhu cez monetárne a fiškálne stimuly a vyplnili tak dieru.
V skutočnosti vypĺňajú zmenšujúci sa dlh novým verejným dlhom v snahe zabrániť korekcii cien finančných aktív, ktorá je nevyhnutnou súčasťou zmenšovania dlhu (dlhovej deflácie). To práve pozorujeme.

Manipulácia trhu úrokovou mierou

Znižujúci sa dlh je výsledkom deštrukcie kapitálu. Firmy zarobili menej než sú kapitálové náklady. V roku 2008 sa to stalo odvetviu stavebníctva a realít, v roku 2020 odvetviu ťažby ropy. Dlhové deflácie odhaľujú veľkosť deštrukcie kapitálu, ktorá nebola viditeľná, pretože injekcie nového dlhu dokázali zakryť tento problém na papieri.

Prečo to nebolo viditeľné počas formovania? Dôvodom je netrhové a umelo nízke nastavenie úrokových mier. Rovnaké chybné rozhodnutia realizovali celé odvetvia ekonomiky v rovnakom čase.

Napríklad si zoberme investíciu do projektu s očakávaným výnosom 10 % a váženým priemerným nákladom na kapitál na úrovni 8 %. Výnos predstavuje v tomto prípade 2% z investovaného kapitálu.
Ale čo ak je WACC v skutočnosti 12 %? Očakávaný výnos je iba 10 %. To znamená, že projekt ničí kapitál. Takýto projekt sa nemal nikdy realizovať!

Ako mohla firma spraviť takúto veľkú chybu? Dôvodom je mylná informácia z trhu. Trh jednoducho chybne ocenil náklady na požičanie kapitálu. Ako? Práve tými umelo nízko nastavenými úrokovými mierami, ktoré sú výsledkom rozhodnutí centrálnej banky a snahy stimulovať ekonomiku. Takže z dobrého projektu na papieri sa stal stratový projekt v realite. A túto chybu spravila každá firma v danom odvetví v rovnakom čase.

Neboli to idioti. Iba sa chybne spoľahli na to, že prílev lacných peňazí potrvá donekonečna. A prečo by nie, keď trvá už 50 rokov? Doteraz vždy, keď nastal problém, prišiel na pomoc štát monetárnym alebo fiškálnym stimulom, prípadne obomi v ostatných časoch.

Zasypávanie čoraz väčšej diery

Problémom však je rozsah takýchto stimulov na udržanie rastu celého systému, pretože veľkosť kríz neustále rastie. Trhy teraz ignorujú masívne stimuly. Tá jama, ktorú sa v súčasnosti FED a vláda snažia zasypať, je oveľa väčšia ako v roku 2008. Prečo? Objem dlhu sa odvtedy výrazne nafúkol a preto je aj dlhová kontrakcia oveľa väčšia. Iba pre predstavu, dlh v nefinančnom sektore USA (domácnosti, firmy, vláda) vzrástol o 10 % za ostatné dva roky!

Premýšľam, či všetok ten korporátny dlh na financovanie spätného odkupu akcií za oveľa vyššie ceny vytvoril skutočný výnos… Alebo masívna misalokácia kapitálu v energetickom odvetví… Preto závratné biliónové stimuly nemusia zafungovať a sú iba postrkovaním na tenkom lane.
Pretože veľkosť dlhovej bubliny je oveľa závratnejšia.

Iba odpísanie zlého dlhu za posledné dva roky by si vyžadovalo 10 biliónov dolárov na zaplnenie diery. Čo to znamená? Pripútajte sa a pripravte sa na poriadnu volatilitu. Zatiaľ sme nič nevideli.

Čítala som veľa o tom, čo sa deje počas umierania dlhových systémov. Volatilita je ohromujúca. Tie 5 % pohyby, ktoré pozorujeme teraz, sú nič! Predstavte si 20 %. V jednom prípade pri konci dosahovali swingy 50 %. Áno, 50 % pohyb ceny nahore a dole počas jedného dňa. Stane sa to teraz? Neviem, ale nebolo by to prekvapujúce.

Nevyhnutné prispôsobovanie ekonomiky

Treba si uvedomiť, že tieto situácie neznamenajú koniec života. Ide o reštrukturalizáciu ekonomiky, počas ktorej vlastníctvo výrobných faktorov prechádza zo slabších do silnejších rúk. Z rúk ničiteľov kapitálu do rúk tvorcov kapitálu. Je to nevyhnutný výsledok.

Znie to strašidelne a aj je. Netvrdím, že je to koniec systému založeného na dlhu, iba načrtávam takúto možnosť. Náklady na opätovné nafúknutie celého systému sú tentokrát oveľa vyššie ako 10 biliónový stimul. A ak aj zafunguje, ďalšie náklady v budúcnosti budú zase oveľa oveľa vyššie.

Vďaka za to, že existujú alternatívne systémy pre uchovanie bohatstva! Budete sa cítiť lepšie, ak sa vám chce naštudovať si históriu a pochopiť to celé a venovať čas samovzdelávaniu o alternatívach.
Takéto situácie odmeňujú tých, ktorí prijmú zmenu a ignorujú rady ľudí zaseknutých v starej paradigme. Obrovské príležitosti sa už otvárajú!

Dokedy bude cena bitcoinu stúpať?

Kvízová otázka: Dokedy bude cena bitcoinu rásť?

Odpoveď: Dokiaľ budú štátne meny strácať hodnotu, ako je to aj v prípade tej najhlavnejšej z nich – amerického dolára.

Obdobie relatívnej stability trvalo zhruba do polovice 20. storočia. Odpojenie dolára od krytia zlatom a nahradenie vzduchom spôsobuje súčasný závratný pokles kýpyschopnosti.

100 dolárov bolo 100 dolárov v roku 1800, aj v roku 1900. Neskôr sa centrálna banka začala srať do ekonomiky a výsledkom je súčasných 2000 dolárov. Teda to, čo by ste kúpili ešte aj pred 100 rokmi za cca 100 dolárov, dnes zaplatíte za 2000 USD.

Budú teda štátne meny pokračovať v tomto trende? Stačí otvoriť oči, uši a vidíte, kam to smeruje. Spoľahnete sa na to, že politici a banky nechajú tento systém padnúť a s ním všetkých dlžníkov, ktorých za posledné dekády vytvorili?

Alebo budete veriť chladnému matematickému protokolu, limitujúcemu celkový počet bitcoinov na 21 miliónov?

Odpoveď je, snáď, jasná.

Pokles kúpnej sily amerického dolára od roku 1799 po súčasnosť

Nassim N. Taleb: Ľudia strácajú vieru v štát a vlády nedokážu riadiť bitcoin

Nassim Nicolas Taleb, ekonóm, akademik, bývalý špekulatívny obchodník a autor populárnych kníh “Black Swan” a “Antifragile” v rozhovore pre India Times tvrdí, že problémom v súčasnosti oproti roku 2008 je už celá ekonomika a narastajúci verejný aj súkromný dlh.

Radí vyhnúť sa dlhopisom, akciám, pretože ich cena sa môže kedykoľvek zrútiť. “Ak je niekde nebezpečenstvo, netreba jeho prepuknutie časovať. Iba vystúpiť, ísť niekde inde.” Ľudia podľa neho strácajú vieru v štát. “Nemôžete ignorovať kryptomeny, najmä bitcoin a blockchain. Sú krajiny, kde ľudia už neveria bankovému systému, pretože byrokrati nie sú múdrejší ako obrovská kolektívna vedomosť zdola. Centrálne banky môžu stratiť kontrolu nad monetárnou politikou kvôli dominancii týchto kryptomien. Mena bez štátu je skvelá.”

Taleb si myslí, že cena kryptomien môže padnúť nadol, ale budú sa používať aj naďalej. “V Libanone sa zaviedla menová kontrola, no vláda nedokáže riadiť bitcoin. To je dobré, pretože ľudia stratili dôveru v štát a schopnosti centrálnej banky, čo spôsobilo kolaps pyramídovej hry.”

“Pri bitcoine je potrebné poznať riziko. Áno, bitcoin je riskantný, no nemusíte ho používať ako uchovávateľa hodnoty. Vlastním zlato, akcie reagujúce na zlato. Páči sa mi zlato? Nie, no mám ho, lebo som zmätený. Nespávam dobre, ak nemám dostatočné množstvo zlata. Ak ho mám dosť, spím dobre aj napriek poklesu cien.”

“Som veľmi rád, že je tu pestrá paleta kryptomien. Nechajme ich súťažiť medzi sebou a uvidíme, ktorá vyhrá. Bitcoin vyhráva a blockchain je podstatným aspektom, ktorý umožňuje transakcie. Samozrejme, že sa budú objavovať podvody a pyramídové hry v bitcoine a ostatných kryptomenách. Ale pri pohľade na podvodnú schému v Libanone si sami odpovedzte, čo je lepšie.”

QE donekonečna v mene klímy

Mandát (rozumej oficiálne prezentovaný dôvod na tlačenie nových peňazí) Európskej centrálnej banky sa čoskoro pravdepodobne rozšíri o “životné prostredie a klimatické zmeny”. Veď z niečoho bude treba financovať tie miliardy na nové zelené dotácie (EÚ New Green Deal), od čoho si establišment sľubuje aspoň udržanie sa potápajúcej lode na hladine.

Stav “klimatickej núdze” už je vyhlásený, ovečky dokonale vystrašené a ochotné nereptať cestou na bitúnok, ba dokonca tlieskať plánom na ďalšiu 30-ročnicu. QE donekonečna, až sa raz celý socialistický papundeklový domček zosype. Ste pripravení?