Najskôr vás ignorujú, potom sa vám smejú, potom proti vám bojujú… Impérium má strach z bitcoinu

Bitcoin bol v prvých rokoch po svojom vzniku považovaný iba za zábavku pár it čkárov. S rastom ceny a rozširovaním bázy používateľov už začal priťahovať pozornosť strážcov fiat systému. Hlavná kryptomena a jej prínos boli bagatelizované, zosmiešňované, očierňované. Ani to však zvyšujúci sa počet záujemcov o bitcoin neodradilo, práve naopak. Fiat impérium muselo začať konať a podnikať aktívne kroky voči šíreniu kryptomien.

Americká časť impéria, stojaca na armádou krytom doláre, začala spútavať odvetvie reguláciami (New York) do takej miery, že všetky životaschopné kryptofirmy z krajiny vyhnala. Samozrejme, centralizované zmenárne a všetky firmy, ktoré nejakým spôsobom slúžia ako sprostredkovatelia pri výmene bitcoinu za fiat papiere, sú na rane ako prvé. A sú to jediné entity, ktoré impérium môže naozaj stopnúť, kedy sa mu zachce.

Najslabšie ohnivko kryptoreťaze

Kryptoburzy, zmenárne a všelijakí sprostredkovatelia boli odjakživa najslabším článkom kryptoreťaze. Stačí, aby daná firma prijímala dolár (yuan, iná fiat mena), narástla v objeme obchodov na popredné miesto a už bola v hľadáčiku impéria. Zrazu začali hackerské útoky, problémy s prevodom peňazí, meškajúcimi výbermi, nespolupracujúcimi bankami, často vedúce ku krachu burzy. Niektoré firmy sa pre hroziace sankcie v prípade nereportovania istých operácií museli vzdať amerických klientov. Jednoducho náklady na všetky procedúry a formuláre a prípadné riziká z toho vyplývajúce boli príliš vysoké.

Priniesli takéto opatrenia vyššiu bezpečnosť, komfort a istotu pre klientov? Kdeže. O to tu predsa vôbec nejde. Burzy, zmenárne a online služby prišli s podrobnejšími dotazníkmi o zákazníkoch, predĺženými časmi, prípadne úplne zastavenými registráciami nových klientov, či znemožnením prevodu peňazí a kladením nezmyselných otázok. A najväčšou srandou na tomto všetkom je, že napriek tomu, že ak aj firmy vyhoveli všetkým stupídnym požiadavkám regulátora, ich biznis to neochránilo a stále boli hračkou v rukách impéria.

Impérium má strach z bitcoinu

Hrať hru impéria…

Ukážkovým príkladom zo začiatku roka bol koniec viacerých platobných fiat-krypto sprostredkovateľov ako napríklad Bitwala. Tá poskytovala cez inú spoločnosť predplatenú platobnú kartu, ktorú vydávala Visa. Áno, fiat platobný procesor je súčasťou fiat impéria. Hoci Bitwala sa snažila hrať hru regulátorov a plniť všetko, na čo si len zmysleli, aj tak to nestačilo. Stále bola totiž hračkou impéria. Bitwala v súčasnosti chystá komplexnú “blockchain” banku, kde podľa slov jej predstaviteľov už nebude odkázaná na iných sprostredkovateľov a sama chce byť bankou. Vyrieši sa tým predchádzajúci problém? Nie. Spoločnosť narába s fiat peniazmi a stále bude hračkou v rukách impéria.

…alebo čakať problémy

Banky od začiatku spôsobujú problémy krypto používateľom, firmám alebo jednotlivcom. Je to logické a iný prístup by bol veľmi prekvapujúci. Nedeje sa to však paušálne, to by vyvolalo väčšiu búrku nevôle a negatívnej reklamy majú bankári dosť. Navyše, správy o zákaze bitcoinu by ho ešte viac spopularizovali a ešte viac ľudí by sa dozvedelo, že je tu 21. storočie a svoje peniaze si môžu spravovať sami.

Preto ani veľmi neprekvapuje nedávny počin bánk na Slovensku, ktoré stopli, resp. odmietli založiť účet niektorým kryptofirmám. Podobná prax sa uplatňuje aj v iných krajinách. Selektívne uplatnenie arbitrárnych pravidiel s cieľom odstaviť rozvíjajúci sa biznis, ktorý sa javí ako rizikový alebo nespĺňajúci predstavy impéria. Ak teda nejde iba o lobing konkurenčnej firmy (firiem).

Impérium musí udržať monopol na peniaze

V konečnom dôsledku je to však jedno. Narábaš s fiatom, čakaj komplikácie a problémy. Zdôvodňovanie “bojom proti praniu špinavých peňazí, terorizmom, organizovaným zločinom” je iba primitívnou zámienkou, ktorej verí hádam už iba málokto. Len také euro je takmer stokrát viac pravdepodobnejšie použité pri “praní peňazí” ako kryptomeny. Nevraviac o doláre. A nemusí to byť iba hotovosť.

Štátny monopol peňazí je to, čo impérium ešte stále drží nad vodou. Vie, že ak ten skončí, jeho dni sú spočítané.

Cash je stále kráľom. Platby hotovosťou rastú na celom svete

Hotovosť ostáva zďaleka najrozšírenejšou formou platby všade na svete. Napriek rastu elektronických spôsobov platby, dopyt po cashi sa takisto zvyšuje. Vyplýva to zo správy spoločnosti G4S “World Cash report”.

“Hotovosť zostáva základom každodennej globálnej ekonomiky. Napriek obľúbenému názoru (o znižujúcom sa význame hotovosti v ekonomike), dopyt po hotovosti stúpa v absolútnych číslach, aj v porovnaní s HDP. Ľudia veria cashu. Môžu ho voľne používať a pre spotrebiteľov je dostupný. Je dôverný, nemožno ho haknúť, ani sa mu nevybije batéria – tieto jedinečné vlastnosti predstavujú naďalej veľkú hodnotu pre ľudí na celom svete,” tvrdí Jesus Rosano, výkonný riaditeľ oddelenia globálnej hotovosti spoločnosti G4S.

Kľúčové závery

  • Cash je naďalej najrozšírenejším platobným nástrojom na svete a na všetkých kontinentoch. Najviac závislí na hotovosti (v porovnaní s HDP) sú obyvatelia Južnej Ameriky.
  • Celosvetovo vzrástla hodnota výberov hotovosti z bankomatov o 4,6 % v roku 2015.
  • 79 % POS transakcií v Európe sa realizuje hotovosťou. V roku 2016 predstavovali hotovostné platby 60 % všetkých transakcií.

  • Až v troch štvrtinách krajín sa hotovosť používa pri viac ako polovici transakcií.
    Firmy, ktoré predtým neprijímali hotovostné platby, zaznamenali po ich zavedení rast. Hoci jednou z hlavných výhod Uberu je elektronický platobný systém, po umožnení platieb hotovosťou v Ázii, Afrike a Južnej Amerike zákazníci vo zvýšenej miere začali využívať práve túto zdieľanú službu.
  • Tri zo štyroch online nákupov v mnohých krajinách Ázie a blízkeho Východu je zaplatených hotovosťou po doručení tovaru. Ani rast nakupovania cez internet neznamenal stop cashu.
  • Iba v dvoch krajinách na svete (v ktorých bol prieskum realizovaný) zaznamenali pokles hotovostných platieb. V Južnej Kórei, kde hotovosťou platí 14 % ľudí, vláda znižuje množstvo mincí v obehu. Vo Švédsku (krajine “švihnutej” vo viacerých ohľadoch natoľko, že mnoho domácich odtiaľ uteká preč) zaznamenali výrazný nárast elektronických platieb a cash tu používa zhruba 20 % ľudí.
  • Dve tretiny ľudí na svete majú otvorený účet v banke. Zvyšná tretina ľudstva (zhruba dve miliardy) sa spolieha prevažne na hotovostné platby.

Hotovosť a kryptomeny

Väčšinu menovaných výhod hotovosti (nákladová efektívnosť, inklúzia, dôvera, dostupnosť, zachovávanie súkromia) možno aplikovať aj na kryptomeny, teda digitálnu hotovosť. Áno, slabinou môže byť závislosť na elektronických zariadeniach a energii. No smartfóny, internet, elektrina sa stávajú bežnou súčasťou života aj v chudobnejších krajinách.

Na druhej strane slabou stránkou hotovosti (najmä v porovnaní s kryptomenami) môže byť fyzická viditeľnosť a ľahká zhabateľnosť. S rastúcou infláciou budú papierové bankovky strácať hodnotu a zrazu pre ich uskladnenie (ak niekto naozaj odkladá keš) namiesto malej skrinky bude potrebná celá miestnosť. Trochu nepraktické.

10 dôvodov, prečo centrálne banky nezachytia rozmach kryptomien

Ide o známy trend, ktorý sa udial v komunikáciách (internet) a teraz prebieha v energii (solár), výrobe (3D tlač) a financiách (kryptomeny) – moc a kontrola sa z národných štátov presúvajú do rúk jednotlivcov.

Tento trend má obrovský dopad na centrálne banky, ktoré v súčasnosti umožňujú štátom udržovať monopol na vydávanie bankoviek, mincí a štátnych dlhopisov. Zatiaľ čo komunikácie a výroba nespadajú do hľadáčika centrálnych bánk, kryptomeny a ICO sú v okruhu hlavne ich záujmov.

V prostredí kryptomien centrálne banky nevydávajú zákonné platidlo. Vydávanie žetónov, vlastne peňažnú zásobu, riadia namiesto toho algoritmy a ťažiari. Zatiaľ čo predtým posielanie a uchovávanie meny realizovali licencované banky, túto úlohu teraz plnia poskytovatelia peňaženiek a zmenárne.

Prichádza renesancia mien a centrálne banky študujú kryptomeny. Niektoré z nich sú otvorenejšie ku zmenám ako iné.

Singapur skúma myšlienku používania technológií distribuovaného zápisu na vysporiadavanie cezhraničných transakcií v reálnom čase. Bank of England experimentovala s Ripple. Niektoré centrálne banky sa dokonca snažia o vytvorenie vlastnej verzie digitálnej meny, ktorú by sami vydávali.

Avšak centrálne banky nie sú vhodne vybavené k tomu, aby sa vysporiadali s kryptomenami.

10 dôvodov, prečo centrálne banky nezachytia rozmach kryptomien

Existuje desať vážných dôvodov, prečo väčšina centrálnych bánk zistí, že kryptomeny sú neprekonateľné. Iste, zopár dopredu mysliacich (a konajúcich) centrálnych bánk si zachová peňažnú konkurencieschopnosť s prekvitajúcimi kryptomenami a žetónmi. No väčšina z nich podľahne kombinácii nasledovných problémov:

1. Zastaralá pracovná sila

Centrálne banky budú musieť pritiahnuť a udržať čerstvé talenty. To im umožní vysporiadať sa s novou otvorenosťou a nárokmi na transparentnosť, digitálnou transformáciou a stále komplexnejším globálnym svetom.

2. Pomalé rozhodovanie

Rozhodovanie v centrálnych bankách je ako brodenie sa bahnom – rozhodnutia trvajú mesiace z dôvodu množstva hierarchických vrstiev.
Pracovné skupiny musia skompilovať početné a podrobné dokumenty. Tieto musia posúdiť a podpísať všetky strany ešte predtým, než sa dostanú na stôl šéfom oddelení alebo zástupcom guvernérov.

3. Príliš málo technologicky zdatných ľudí a inovátorov

Akademici, ekonómovia a veľkí myslitelia v centrálnych bankách vynikajú. Teoretici premýšľajú o koncepčných veciach a ekonómovia interpretujú údaje, zatiaľ čo politici a regulátori dlho zvažujú príčinu a následok schvaľovaných zákonov.

No technologicky zdatní odborníci sa zvyčajne nezúčastňujú diskusie o politike a ekonomických rozhodnutiach ohľadom meny.

4. Strach z experimentovania

Hoci sa niektoré centrálne banky púšťajú do experimentovania, proces postupu z konceptu do pilotnej fázy vyvoláva obavy.

Je to prirodzené. Ak centrálna banka spraví chybu, môže si zničiť reputáciu. A reputácia je základom centrálnych bánk. Je tu tiež určitý strach, že príliš skorá regulácia kryptomien a súvisiacich nových technológií, môže legitimizovať ich adopciu.

5. Teritoriálne a obmedzené myslenie

Centrálne banky sa podobajú na konglomeráty v tom, že disponujú množstvom rôznych a odlišných oddelení, ktoré vyžadujú rozmanité zručnosti a výstupy.
Kvôli týmto rozdielom je ťažké pristupovať k novej technológii a ekonomicky silnému nástroju ako sú kryptomeny, pretože poriadne nepasujú do žiadnej odvetvovej oblasti konglomerátu.

Na dokreslenie konglomerátnej povahy centrálnych bánk uvedieme hlavné oddelenia a súbor zručností:

– Bankový dohľad: prevažne kontrolóri a regulátori, spravujúci bankové licencie a audit
– Riadenie meny: výrobní a logistickí plánovači
– Finančné trhy: forexoví a dlhopisoví obchodníci na rôznych úrovniach
– Štátne platby: kombinácia regulátorov platieb a technických zdrojov zabezpečujúcich chod systému
– Výskum: prevažne ekonómovia produkujúci štatistické reporty a vstupy slúžiace k rozhodnutiam o repo sadzbe.

7. Uviaznutí v status quo

Veľká časť centrálnych bankárov sú kariérni bankári, preto im chýba motivácia a túžba po zmene. Zmena sa často považuje za ohrozenie personálu a hrozby narážajú na odpor lipnutím na status quo.

8. Zabetónované vzťahy

Centrálne banky vydávajú licencie komerčným bankám, čím im zároveň dávajú možnosť vytvárať peniaze z klientskych depozitov.

Centrálna banka žiada banky, aby ochraňovali ťažko zarobené peniaze vkladateľov a slúžili čo najväčšiemu počtu zákazníkov, teda maximalizovali finančnú inklúziu. Úlohou bánk je teda slúžiť občanom krajiny na príkaz centrálnej banky.

Tieto vzťahy a povolenia je náročné získať a len tak ľahko sa nezmenia kvôli potenciálne novým členom.

9. Vnútroštátna koordinácia

Rovnako ako oddelenia v rámci centrálnych bánk, fungujú rôzne odelenia na úrovni štátu, venujúce sa menovým záležitostiam. Patrí sem napríklad štátna pokladňa, oddelenia pre finančné informácie (KYC), úrady pre finančné služby, centrálna banka, daňový úrad, útvary tajnej služby. Všetky tieto jednotky sa môžu riadiť rôznymi zákonmi a reguláciami, ktoré sa týkajú kryptomien a ICO.

10. Medzinárodná koordinácia

Na medzinárodnej úrovni štáty dostávajú rady od množstva organizácií, ako napríklad G20 alebo G7, Medzinárodného menového fondu, BIS, FATF alebo Interpol. Medzinárodná koordinácia si často vyžaduje zdĺhavú diplomaciu a nesúrodé agendy.


Preložené z článku ex-centrálneho bankára Eugéne Etsebeth "10 Reasons Why Central Banks Will Miss the Cryptocurrency Renaissance" 

Nie všetky tu prezentované názory sa zhodujú s názormi Bitcoinpit.net.

Čo sú elektronické peniaze a prečo je dôležité používať kryptomeny?

Digitálna mena. Tiež nazývaná elektronické peniaze, elektronická mena, digitálne peniaze, alebo e-peniaze. Stále viac sa hovorí o elektronických peniazoch alebo digitálnych menách. Keďže je ich už veľa, nie je digitálna mena ako digitálna mena.

V tomto článku sa pozrieme na to, čo to vlastne elektronické peniaze sú, aké digitálne meny poznáme, prečo je dôležité používať kryptomeny a ktoré z kryptomien sa svojimi vlastnosťami najviac približujú hotovosti.

Čo znamená pojem elektronické peniaze?

Elektronické peniaze sú peniaze, ktoré sa vymieňajú výhradne elektronicky. Príkladom môžu byť kreditné a debetné karty, rôzne meny používané pri počítačových hrách, či výmene tovaru a služieb cez internet ako sú napríklad kryptomeny.

Existuje veľa globálnych platobných systémov podporojúcich online aktivity, ktoré používajú milióny ľudí. Napríklad WebMoney Transfer, Skrill, Transferwise, či najznámejší Paypal. Podobne napríklad internetový platobný systém Payza umožňuje prevod digitálnej meny medzi účtami, ktoré sú identifikované e-mailovými adresami. Platby cez tieto systémy akceptujú tisíce online predajní a poskytovateľov služieb po celom svete.

Najväčšou a najznámejšou decentralizovanou digitálnou menou je Bitcoin. Okrem tejto kryptomeny existuje ešte niekoľko stoviek až tisícok ďalších, väčšinou zameraných na konkrétny účel použitia. Okrem množstva digitálnych mien a platobných systémov existujú aj zmenárne digitálnych mien, kde používatelia vymieňajú jednotlivé meny za iné.

Aké digitálne meny poznáme

Digitálne meny možno rozdeliť na viacero druhov v závislosti od toho, čo chceme skúmať. Jedným z kritérií je spôsob vzniku a fungovania digitálnych peňazí. Väčšina dnes známych e-peňazí a platobných systémov je založená na štátnych menách, ktoré predstavujú takzvané zákonné platidlo a majú monopolné postavenie v krajine používania.

Hodnota štátnych mien bola kedysi naviazaná na komodity ako zlato alebo striebro. To však už dávno neplatí a v súčasnosti sú takéto “zlé” peniaze kryté iba sľubom štátu. Aj na príklade eura možno vidieť, že takáto mena je iba hračkou v rukách centrálnej banky a politikov.

A tých najviac zaujíma udržovanie inflácie, čím sa hodnota štátnych mien znehodnocuje. Priemerné trvanie existencie ľubovoľnej štátnej meny v histórii je zhruba 100 rokov. Súčasné štátne meny sú už skôr digitálnymi ako fyzickými. Stačí vojsť do banky s požiadavkou výberu hotovosti vyššej hodnoty…

Neustále okliešťovanie finančnej slobody a čoraz väčšie kapitálové kontroly súvisia s prudkým rozmachom alternatívnych digitálnych mien. Jednou z prvých bol e-gold. Účet denominovaný v gramoch zlata umožňoval okamžitý prevod hodnoty na iný účet e-gold. V roku 2009 túto menu používalo zhruba päť miliónov ľudí. Americká vláda následne donútila prevádzkovateľa zastaviť prevody a celú činnosť. Ohrozoval totiž monopol amerického dolára ako jedinej štátnej meny.

Zhodou okolností, práve v tomto období uzrel svetlo sveta Bitcoin – prvá decentralizovaná P2P digitálna mena. Prívlastok decentralizovaná sa často dosť skloňuje a nie nadarmo. Dovtedy všetky ostatné meny boli centralizované. Čiže ich nejaká konkrétna inštitúcia, spoločnosť, organizácia vydávala, garantovala a zodpovedala za ich (ne)hodnotu.

Práve vďaka svojej decentralizujúcej črte Bitcoin ešte stále funguje, nejde zrušiť jedným úradníckym podpisom, či schválením zákona. Bitcoin nevydáva žiadna inštitúcia, spoločnosť, ani človek. Je to sieť navzájom prepojených počítačov používateľov. Je to internet peňazí.

Čo sú elektronické peniaze a prečo je dôležité používať kryptomeny?

O digitálnych peniazoch začínajú hovoriť stále viac aj štáty. Napríklad Švédsko, Čína, India, Rusko a ďalšie. Súvisí to aj so snahou zlikvidovať hotovosť z obehu v ekonomike. Štátne digitálne meny existujú v podstate už v súčasnosti, kedy značná časť platieb, vrátane úverov, pôžičiek, prebieha cez bankové karty a online prevody.

Samozrejme, digitalizácia peňazí vyhovuje vládam aj bankám, ktoré chcú kontrolovať životy ľudí a takto budú mať úplný prehľad o ich aktivitách, záujmoch, preferenciách. O tom, že sa takéto informácie zneužívajú a budú zneužívať, snáď netreba obšírnejšie písať.

Prečo je dôležité používať kryptomeny

Ako sme už uviedli vyššie, kryptomeny založené na tzv. “blockchain” technológii, vznikli aj ako reakcia na zastaralý bankový systém fiat peňazí. Štát a centrálne banky chcú zubami-nechtami udržať monopol na peniaze a tým svoju neobmedzenú moc.

S tým súvisí aj boj proti hotovosti. Vraj kvôli teroristom, drogovým dílerom a daňovým únikom. To je však iba dymová clona a obvyklé zdôvodnenie politikov pri akomkoľvek okliešťovaní slobody ľudí. Stop hotovostných platieb a úplný prechod na bezhotovostnú ekonomiku bude znamenať viac špehovania, zbierania osobných údajov, ich zneužívania a stratu prakticky akejkoľvek kontroly nad peniazmi.

Banka totiž platbu môže poslať a nemusí. Je to na jej ľubovôli a pravidlách, ktoré jej môže nanútiť štát. Áno, platba bankovou kartou je pohodlná. No tým sa výpočet pozitív rýchlo končí.

Vaše peniaze v banke nie sú v skutočnosti vaše. Len ich banke požičiavate. A vystavujete sa riziku, že jedného dňa, zo dňa na deň, sa váš účet o polovicu zmenší kvôli opatreniu “X” alebo “Y”. Nie, oficiálne to nebude nazvané konfiškácia. Za to, že máte v banke “uložené” eurá, doláre, libry, budete o chvíľu platiť banke úrok. Prichádza totiž doba záporných úrokov, keďže vývoj ceny peňazí opačným smerom by tento systém položil veľmi rýchlo na lopatky. Preto ten boj proti “cashu”. Hotovosť nemôžu štáty kontrolovať.

Platba bankovou kartou nie je bezpečná. Čo sú elektronické peniaze a prečo je dôležité používať kryptomeny?

Ako teda von z tohto kolotoča? Jednoducho. Používaním hotovosti pokiaľ len to ide. Ak budú hotovostné platby úplne vytesnené z ekonomiky, čo vôbec nebude jednoduché, sú tu slobodné, decentralizované digitálne meny, predstavujúce digitálnu hotovosť. Tie síce tak isto možno zakázať, no takýto zákaz sa minie účinkom. A ešte viac vzrastie ich popularita.

Používaním slodobných digitálnych mien rozhodujete iba vy o svojich peniazoch. Na čo ich miniete, komu ich pošlete, či v akej výške. Nerobíte nič zlé a nikoho iného do toho nič nie je. Je až tragikomické, že v 21. storočí vás niekto špehuje cez plece ako narábate so svojimi financiami a slúži ako sprostredkovateľ platby, bez ktorého by prevod neprebehol. Nehovoriac, že za túto veľmi obmedzenú “službu” (ak sa to vôbec dá tak nazvať) si banka často pýta neadekvátnu časť.

S kryptomenami ste pánom sám sebe. Za každých okolností. Navyše je to rýchlejšie, lacnejšie, bezpečnejšie a podstatne súkromnejšie. Chce to len čas a prax naučiť sa s nimi narábať.

Ktoré kryptomeny sú ako hotovosť

Najrozšírenejšou a v súčasnosti aj najhodnotnejšou decentralizovanou digitálnou menou je Bitcoin. Je to ako zlato medzi vzácnymi kovmi. Funguje od roku 2009 a všetky doterajšie pokusy neprajníkov zadupať toto úložisko hodnoty pod zem sa skončili neúspechom. Bitcoin má za sebou najviac rozvinutú infraštruktúru zo všetkých kryptomien – zmenárne, burzy, BTC automaty, peňaženky, množstvo prevádzok akceptujúcich digitálnu menu.

Za striebro možno označiť mladšieho brata Bitcoinu – Litecoin. Niekedy dostáva pomenovanie testovacia sieť bitcoinu preto, že funguje na veľmi podobnom princípe ako najstaršia kryptomena a vývojári tu najskôr môžu vyskúšať, ako by sa správal bitcoin. Podobne ako pri ostatných kryptomenách, aj dolárová cena Litecoinu v ostatných mesiacoch výrazne vzrástla.

Vďaka zatiaľ bezproblémovému priebehu a rýchlosti transakcií sa začína stále viac presadzovať ako platobný nástroj namiesto Bitcoinu. Litecoin podporujú už aj niektoré automaty s kryptomenami (Cryptodiggers v Bratislave) a možno ním platiť vo viacerých prevádzkach, napríklad brnenskom Subway, či pražskom Parelní Polis.

Bitcoin aj Litecoin predstavujú tzv. “pseudonymné” digitálne meny. Tieto kryptomeny zachovávajú určitú mieru súkromia pri prevodoch. V trvalom zápise na blockchaine možno nájsť presný dátum, výšku a adresy transakcie. Tieto adresy však môže niekto pomocou analýzy spojiť s inými už použitými adresami a historickými platbami a vystopovať tak prakticky celú transakčnú históriu cez danú kryptomenu. Potom už stačí iba spojiť adresu kryptomeny s konkrétnym menom v zmenárni, burze alebo banke. Bitcoin ani Litecoin teda nie sú vyslovene anonymné kryptomeny, ktoré za každých okolností rešpektujú vaše súkromie.

Do kategórie anonymných digitálnych mien patria napríklad Monero, Zcash a ďalšie menšie alebo vznikajúce kryptomeny. Tieto fungujú z technického hľadiska na úplne iných princípoch ako Bitcoin. Aj preto sa zatiaľ používajú skôr na špecifické účely a ich akceptovateľnosť u bežných prevádzok-kryptopodporovateľov, či praktická aplikácia sú značne obmedzené.

Skutočný dôvod, prečo vlastniť kryptomenu

“Kryptomeny decentralizujú systém. Stávate sa svojim vlastným bankárom. Žiadny sprostredkovateľ. Toto je hlavný dôvod, prečo vlastniť kryptomeny.

Nie je to o špekuláciach s cenou. Príliš veľa ľudí kupuje bitcoin, ethereum, atď. s cieľom gamblovania s cenou. Je to nepochopenie pointy.

Skutočný dôvod prečo vlastniť kryptomenu

Tá idea nespočíva vo výmene papierových peňazí za bitcoin a dúfaní, že vymeníte neskôr bitcoin naspäť za viac papierových peňazí.
Kryptomena je o odtrhnutí sa od anachronistického finančného systému, ktorý si nikdy nenechá ujsť príležitosť vás zneužiť. Preto sa oplatí porozumieť kryptomenám”

Simon Black