10 dôvodov, prečo centrálne banky nezachytia rozmach kryptomien

Ide o známy trend, ktorý sa udial v komunikáciách (internet) a teraz prebieha v energii (solár), výrobe (3D tlač) a financiách (kryptomeny) – moc a kontrola sa z národných štátov presúvajú do rúk jednotlivcov.

Tento trend má obrovský dopad na centrálne banky, ktoré v súčasnosti umožňujú štátom udržovať monopol na vydávanie bankoviek, mincí a štátnych dlhopisov. Zatiaľ čo komunikácie a výroba nespadajú do hľadáčika centrálnych bánk, kryptomeny a ICO sú v okruhu hlavne ich záujmov.

V prostredí kryptomien centrálne banky nevydávajú zákonné platidlo. Vydávanie žetónov, vlastne peňažnú zásobu, riadia namiesto toho algoritmy a ťažiari. Zatiaľ čo predtým posielanie a uchovávanie meny realizovali licencované banky, túto úlohu teraz plnia poskytovatelia peňaženiek a zmenárne.

Prichádza renesancia mien a centrálne banky študujú kryptomeny. Niektoré z nich sú otvorenejšie ku zmenám ako iné.

Singapur skúma myšlienku používania technológií distribuovaného zápisu na vysporiadavanie cezhraničných transakcií v reálnom čase. Bank of England experimentovala s Ripple. Niektoré centrálne banky sa dokonca snažia o vytvorenie vlastnej verzie digitálnej meny, ktorú by sami vydávali.

Avšak centrálne banky nie sú vhodne vybavené k tomu, aby sa vysporiadali s kryptomenami.

10 dôvodov, prečo centrálne banky nezachytia rozmach kryptomien

Existuje desať vážných dôvodov, prečo väčšina centrálnych bánk zistí, že kryptomeny sú neprekonateľné. Iste, zopár dopredu mysliacich (a konajúcich) centrálnych bánk si zachová peňažnú konkurencieschopnosť s prekvitajúcimi kryptomenami a žetónmi. No väčšina z nich podľahne kombinácii nasledovných problémov:

1. Zastaralá pracovná sila

Centrálne banky budú musieť pritiahnuť a udržať čerstvé talenty. To im umožní vysporiadať sa s novou otvorenosťou a nárokmi na transparentnosť, digitálnou transformáciou a stále komplexnejším globálnym svetom.

2. Pomalé rozhodovanie

Rozhodovanie v centrálnych bankách je ako brodenie sa bahnom – rozhodnutia trvajú mesiace z dôvodu množstva hierarchických vrstiev.
Pracovné skupiny musia skompilovať početné a podrobné dokumenty. Tieto musia posúdiť a podpísať všetky strany ešte predtým, než sa dostanú na stôl šéfom oddelení alebo zástupcom guvernérov.

3. Príliš málo technologicky zdatných ľudí a inovátorov

Akademici, ekonómovia a veľkí myslitelia v centrálnych bankách vynikajú. Teoretici premýšľajú o koncepčných veciach a ekonómovia interpretujú údaje, zatiaľ čo politici a regulátori dlho zvažujú príčinu a následok schvaľovaných zákonov.

No technologicky zdatní odborníci sa zvyčajne nezúčastňujú diskusie o politike a ekonomických rozhodnutiach ohľadom meny.

4. Strach z experimentovania

Hoci sa niektoré centrálne banky púšťajú do experimentovania, proces postupu z konceptu do pilotnej fázy vyvoláva obavy.

Je to prirodzené. Ak centrálna banka spraví chybu, môže si zničiť reputáciu. A reputácia je základom centrálnych bánk. Je tu tiež určitý strach, že príliš skorá regulácia kryptomien a súvisiacich nových technológií, môže legitimizovať ich adopciu.

5. Teritoriálne a obmedzené myslenie

Centrálne banky sa podobajú na konglomeráty v tom, že disponujú množstvom rôznych a odlišných oddelení, ktoré vyžadujú rozmanité zručnosti a výstupy.
Kvôli týmto rozdielom je ťažké pristupovať k novej technológii a ekonomicky silnému nástroju ako sú kryptomeny, pretože poriadne nepasujú do žiadnej odvetvovej oblasti konglomerátu.

Na dokreslenie konglomerátnej povahy centrálnych bánk uvedieme hlavné oddelenia a súbor zručností:

– Bankový dohľad: prevažne kontrolóri a regulátori, spravujúci bankové licencie a audit
– Riadenie meny: výrobní a logistickí plánovači
– Finančné trhy: forexoví a dlhopisoví obchodníci na rôznych úrovniach
– Štátne platby: kombinácia regulátorov platieb a technických zdrojov zabezpečujúcich chod systému
– Výskum: prevažne ekonómovia produkujúci štatistické reporty a vstupy slúžiace k rozhodnutiam o repo sadzbe.

7. Uviaznutí v status quo

Veľká časť centrálnych bankárov sú kariérni bankári, preto im chýba motivácia a túžba po zmene. Zmena sa často považuje za ohrozenie personálu a hrozby narážajú na odpor lipnutím na status quo.

8. Zabetónované vzťahy

Centrálne banky vydávajú licencie komerčným bankám, čím im zároveň dávajú možnosť vytvárať peniaze z klientskych depozitov.

Centrálna banka žiada banky, aby ochraňovali ťažko zarobené peniaze vkladateľov a slúžili čo najväčšiemu počtu zákazníkov, teda maximalizovali finančnú inklúziu. Úlohou bánk je teda slúžiť občanom krajiny na príkaz centrálnej banky.

Tieto vzťahy a povolenia je náročné získať a len tak ľahko sa nezmenia kvôli potenciálne novým členom.

9. Vnútroštátna koordinácia

Rovnako ako oddelenia v rámci centrálnych bánk, fungujú rôzne odelenia na úrovni štátu, venujúce sa menovým záležitostiam. Patrí sem napríklad štátna pokladňa, oddelenia pre finančné informácie (KYC), úrady pre finančné služby, centrálna banka, daňový úrad, útvary tajnej služby. Všetky tieto jednotky sa môžu riadiť rôznymi zákonmi a reguláciami, ktoré sa týkajú kryptomien a ICO.

10. Medzinárodná koordinácia

Na medzinárodnej úrovni štáty dostávajú rady od množstva organizácií, ako napríklad G20 alebo G7, Medzinárodného menového fondu, BIS, FATF alebo Interpol. Medzinárodná koordinácia si často vyžaduje zdĺhavú diplomaciu a nesúrodé agendy.


Preložené z článku ex-centrálneho bankára Eugéne Etsebeth "10 Reasons Why Central Banks Will Miss the Cryptocurrency Renaissance" 

Nie všetky tu prezentované názory sa zhodujú s názormi Bitcoinpit.net.

Čo sú elektronické peniaze a prečo je dôležité používať kryptomeny?

Digitálna mena. Tiež nazývaná elektronické peniaze, elektronická mena, digitálne peniaze, alebo e-peniaze. Stále viac sa hovorí o elektronických peniazoch alebo digitálnych menách. Keďže je ich už veľa, nie je digitálna mena ako digitálna mena.

V tomto článku sa pozrieme na to, čo to vlastne elektronické peniaze sú, aké digitálne meny poznáme, prečo je dôležité používať kryptomeny a ktoré z kryptomien sa svojimi vlastnosťami najviac približujú hotovosti.

Čo znamená pojem elektronické peniaze?

Elektronické peniaze sú peniaze, ktoré sa vymieňajú výhradne elektronicky. Príkladom môžu byť kreditné a debetné karty, rôzne meny používané pri počítačových hrách, či výmene tovaru a služieb cez internet ako sú napríklad kryptomeny.

Existuje veľa globálnych platobných systémov podporojúcich online aktivity, ktoré používajú milióny ľudí. Napríklad WebMoney Transfer, Skrill, Transferwise, či najznámejší Paypal. Podobne napríklad internetový platobný systém Payza umožňuje prevod digitálnej meny medzi účtami, ktoré sú identifikované e-mailovými adresami. Platby cez tieto systémy akceptujú tisíce online predajní a poskytovateľov služieb po celom svete.

Najväčšou a najznámejšou decentralizovanou digitálnou menou je Bitcoin. Okrem tejto kryptomeny existuje ešte niekoľko stoviek až tisícok ďalších, väčšinou zameraných na konkrétny účel použitia. Okrem množstva digitálnych mien a platobných systémov existujú aj zmenárne digitálnych mien, kde používatelia vymieňajú jednotlivé meny za iné.

Aké digitálne meny poznáme

Digitálne meny možno rozdeliť na viacero druhov v závislosti od toho, čo chceme skúmať. Jedným z kritérií je spôsob vzniku a fungovania digitálnych peňazí. Väčšina dnes známych e-peňazí a platobných systémov je založená na štátnych menách, ktoré predstavujú takzvané zákonné platidlo a majú monopolné postavenie v krajine používania.

Hodnota štátnych mien bola kedysi naviazaná na komodity ako zlato alebo striebro. To však už dávno neplatí a v súčasnosti sú takéto “zlé” peniaze kryté iba sľubom štátu. Aj na príklade eura možno vidieť, že takáto mena je iba hračkou v rukách centrálnej banky a politikov.

A tých najviac zaujíma udržovanie inflácie, čím sa hodnota štátnych mien znehodnocuje. Priemerné trvanie existencie ľubovoľnej štátnej meny v histórii je zhruba 100 rokov. Súčasné štátne meny sú už skôr digitálnymi ako fyzickými. Stačí vojsť do banky s požiadavkou výberu hotovosti vyššej hodnoty…

Neustále okliešťovanie finančnej slobody a čoraz väčšie kapitálové kontroly súvisia s prudkým rozmachom alternatívnych digitálnych mien. Jednou z prvých bol e-gold. Účet denominovaný v gramoch zlata umožňoval okamžitý prevod hodnoty na iný účet e-gold. V roku 2009 túto menu používalo zhruba päť miliónov ľudí. Americká vláda následne donútila prevádzkovateľa zastaviť prevody a celú činnosť. Ohrozoval totiž monopol amerického dolára ako jedinej štátnej meny.

Zhodou okolností, práve v tomto období uzrel svetlo sveta Bitcoin – prvá decentralizovaná P2P digitálna mena. Prívlastok decentralizovaná sa často dosť skloňuje a nie nadarmo. Dovtedy všetky ostatné meny boli centralizované. Čiže ich nejaká konkrétna inštitúcia, spoločnosť, organizácia vydávala, garantovala a zodpovedala za ich (ne)hodnotu.

Práve vďaka svojej decentralizujúcej črte Bitcoin ešte stále funguje, nejde zrušiť jedným úradníckym podpisom, či schválením zákona. Bitcoin nevydáva žiadna inštitúcia, spoločnosť, ani človek. Je to sieť navzájom prepojených počítačov používateľov. Je to internet peňazí.

Čo sú elektronické peniaze a prečo je dôležité používať kryptomeny?

O digitálnych peniazoch začínajú hovoriť stále viac aj štáty. Napríklad Švédsko, Čína, India, Rusko a ďalšie. Súvisí to aj so snahou zlikvidovať hotovosť z obehu v ekonomike. Štátne digitálne meny existujú v podstate už v súčasnosti, kedy značná časť platieb, vrátane úverov, pôžičiek, prebieha cez bankové karty a online prevody.

Samozrejme, digitalizácia peňazí vyhovuje vládam aj bankám, ktoré chcú kontrolovať životy ľudí a takto budú mať úplný prehľad o ich aktivitách, záujmoch, preferenciách. O tom, že sa takéto informácie zneužívajú a budú zneužívať, snáď netreba obšírnejšie písať.

Prečo je dôležité používať kryptomeny

Ako sme už uviedli vyššie, kryptomeny založené na tzv. “blockchain” technológii, vznikli aj ako reakcia na zastaralý bankový systém fiat peňazí. Štát a centrálne banky chcú zubami-nechtami udržať monopol na peniaze a tým svoju neobmedzenú moc.

S tým súvisí aj boj proti hotovosti. Vraj kvôli teroristom, drogovým dílerom a daňovým únikom. To je však iba dymová clona a obvyklé zdôvodnenie politikov pri akomkoľvek okliešťovaní slobody ľudí. Stop hotovostných platieb a úplný prechod na bezhotovostnú ekonomiku bude znamenať viac špehovania, zbierania osobných údajov, ich zneužívania a stratu prakticky akejkoľvek kontroly nad peniazmi.

Banka totiž platbu môže poslať a nemusí. Je to na jej ľubovôli a pravidlách, ktoré jej môže nanútiť štát. Áno, platba bankovou kartou je pohodlná. No tým sa výpočet pozitív rýchlo končí.

Vaše peniaze v banke nie sú v skutočnosti vaše. Len ich banke požičiavate. A vystavujete sa riziku, že jedného dňa, zo dňa na deň, sa váš účet o polovicu zmenší kvôli opatreniu “X” alebo “Y”. Nie, oficiálne to nebude nazvané konfiškácia. Za to, že máte v banke “uložené” eurá, doláre, libry, budete o chvíľu platiť banke úrok. Prichádza totiž doba záporných úrokov, keďže vývoj ceny peňazí opačným smerom by tento systém položil veľmi rýchlo na lopatky. Preto ten boj proti “cashu”. Hotovosť nemôžu štáty kontrolovať.

Platba bankovou kartou nie je bezpečná. Čo sú elektronické peniaze a prečo je dôležité používať kryptomeny?

Ako teda von z tohto kolotoča? Jednoducho. Používaním hotovosti pokiaľ len to ide. Ak budú hotovostné platby úplne vytesnené z ekonomiky, čo vôbec nebude jednoduché, sú tu slobodné, decentralizované digitálne meny, predstavujúce digitálnu hotovosť. Tie síce tak isto možno zakázať, no takýto zákaz sa minie účinkom. A ešte viac vzrastie ich popularita.

Používaním slodobných digitálnych mien rozhodujete iba vy o svojich peniazoch. Na čo ich miniete, komu ich pošlete, či v akej výške. Nerobíte nič zlé a nikoho iného do toho nič nie je. Je až tragikomické, že v 21. storočí vás niekto špehuje cez plece ako narábate so svojimi financiami a slúži ako sprostredkovateľ platby, bez ktorého by prevod neprebehol. Nehovoriac, že za túto veľmi obmedzenú “službu” (ak sa to vôbec dá tak nazvať) si banka často pýta neadekvátnu časť.

S kryptomenami ste pánom sám sebe. Za každých okolností. Navyše je to rýchlejšie, lacnejšie, bezpečnejšie a podstatne súkromnejšie. Chce to len čas a prax naučiť sa s nimi narábať.

Ktoré kryptomeny sú ako hotovosť

Najrozšírenejšou a v súčasnosti aj najhodnotnejšou decentralizovanou digitálnou menou je Bitcoin. Je to ako zlato medzi vzácnymi kovmi. Funguje od roku 2009 a všetky doterajšie pokusy neprajníkov zadupať toto úložisko hodnoty pod zem sa skončili neúspechom. Bitcoin má za sebou najviac rozvinutú infraštruktúru zo všetkých kryptomien – zmenárne, burzy, BTC automaty, peňaženky, množstvo prevádzok akceptujúcich digitálnu menu.

Za striebro možno označiť mladšieho brata Bitcoinu – Litecoin. Niekedy dostáva pomenovanie testovacia sieť bitcoinu preto, že funguje na veľmi podobnom princípe ako najstaršia kryptomena a vývojári tu najskôr môžu vyskúšať, ako by sa správal bitcoin. Podobne ako pri ostatných kryptomenách, aj dolárová cena Litecoinu v ostatných mesiacoch výrazne vzrástla.

Vďaka zatiaľ bezproblémovému priebehu a rýchlosti transakcií sa začína stále viac presadzovať ako platobný nástroj namiesto Bitcoinu. Litecoin podporujú už aj niektoré automaty s kryptomenami (Cryptodiggers v Bratislave) a možno ním platiť vo viacerých prevádzkach, napríklad brnenskom Subway, či pražskom Parelní Polis.

Bitcoin aj Litecoin predstavujú tzv. “pseudonymné” digitálne meny. Tieto kryptomeny zachovávajú určitú mieru súkromia pri prevodoch. V trvalom zápise na blockchaine možno nájsť presný dátum, výšku a adresy transakcie. Tieto adresy však môže niekto pomocou analýzy spojiť s inými už použitými adresami a historickými platbami a vystopovať tak prakticky celú transakčnú históriu cez danú kryptomenu. Potom už stačí iba spojiť adresu kryptomeny s konkrétnym menom v zmenárni, burze alebo banke. Bitcoin ani Litecoin teda nie sú vyslovene anonymné kryptomeny, ktoré za každých okolností rešpektujú vaše súkromie.

Do kategórie anonymných digitálnych mien patria napríklad Monero, Zcash a ďalšie menšie alebo vznikajúce kryptomeny. Tieto fungujú z technického hľadiska na úplne iných princípoch ako Bitcoin. Aj preto sa zatiaľ používajú skôr na špecifické účely a ich akceptovateľnosť u bežných prevádzok-kryptopodporovateľov, či praktická aplikácia sú značne obmedzené.

Skutočný dôvod, prečo vlastniť kryptomenu

“Kryptomeny decentralizujú systém. Stávate sa svojim vlastným bankárom. Žiadny sprostredkovateľ. Toto je hlavný dôvod, prečo vlastniť kryptomeny.

Nie je to o špekuláciach s cenou. Príliš veľa ľudí kupuje bitcoin, ethereum, atď. s cieľom gamblovania s cenou. Je to nepochopenie pointy.

Skutočný dôvod prečo vlastniť kryptomenu

Tá idea nespočíva vo výmene papierových peňazí za bitcoin a dúfaní, že vymeníte neskôr bitcoin naspäť za viac papierových peňazí.
Kryptomena je o odtrhnutí sa od anachronistického finančného systému, ktorý si nikdy nenechá ujsť príležitosť vás zneužiť. Preto sa oplatí porozumieť kryptomenám”

Simon Black

Platba bitcoinom: európska firma investuje v Iráne iba cez kryptomenu

Bitcoin je nástrojom pre slobodnú výmenu hodnoty kdekoľvek na svete. Aj preto je platba bitcoinom vhodná napríklad v krajinách s kapitálovými kontrolami alebo sankciami uvalenými inými štátmi. K takým patrí aj Irán.

USA nedávno ustúpili od väčšiny opatrení, ako zákazu obchodovania s iránskymi firmami alebo investovania do tamojších spoločností. No problémy s presunom finančného kapitálu trvajú aj preto, že banky sa stále obávajú amerických regulátorov, ktorí sa nazdávajú, že im patrí celý svet.

Švédska investičná firma Brave New World Investments financuje spoločnosti a projekty na blízkom Východe. V dôsledku sankcií neexistuje v Európe banka, ktorá by poslala peniaze investorov do iránskej banky. Preto sa rozhodli použiť bitcoin.

Firma banku nepotrebuje

Podľa vyjadrenia šéfa investičnej firmy táto v súčasnosti nemá otvorený bankový účet vo Švédsku. Ani ho nezamýšľa otvoriť, pretože v tom nevidí zmysel ani prínos. Firma chce narábať iba s bitcoinom.

“Proste nemáme účet vo švédskej banke. Ale pre kapitálové investície disponujeme účtom v iránskej banke. Naše účty, akcionárske dividendy a vklady v Iráne platíme v kryptomene,” objasňuje Johansson.

Platba bitcoinom: európska firma investuje v Iráne iba cez kryptomenu

BNW týmto spôsobom umožní európskym akcionárom investovať do energetického a technologického sektora v Iráne prostredníctvom akciovej burzy v Teheráne.

“Vo Švédsku ani v EÚ nie sú žiadne sankcie, ktoré by boli prekážkou investovania v Iráne, takže neporušujeme žiadny zákon v našej jurisdikcii.” Spoločnosť však neprijíma investorov z USA práve kvôli sankciám a prípadným problémom s tamojšími regulátormi.

V Iráne sa vytvorilo pre bitcoin žičlivé prostredie. Centrálna banka opätovala “priazeň” USA a oznámila stop dolárovým platbám.

Čo majú spoločné rozpad ZSSR, rúcajúca sa EÚ a Bitcoin?

EÚ dnes spĺňa väčšinu podmienok, ktoré pred takmer 30 rokmi položili na lopatky komunistický blok.

Spoločnosť Goldonomics publikovala ešte niekedy v roku 2010 správu, analyzujúcu príčiny rozpadu Sovietskeho zväzu a porovnala tieto kritéria s vtedajším stavom v Európskej únii. Už vtedy dospeli autori k záveru, že situácia nie je príliš odlišná od stavu, kedy sa zrútilo sovietske impérium.

Odvtedy uplynulo ďalších šesť rokov a pokročil aj rozpad EÚ.

EÚ dnes spĺňa sedem až osem z desiatich kritérií, ktoré rozložili Sovietsky zväz. Dovolíme si trochu poopraviť tabuľku z roku 2010 v tom, že momentálne namiesto stúpajúcej inflácie viac spĺňa podmienky kritérium vojny – vojna proti terorizmu, militarizácia spoločnosti…

zssreu

Ako raz povedal Mark Twain, história sa neopakuje, ale rýmuje. Rozpad Európskej únie už v podstate odštartoval aj oficiálne (alebo ešte len odštartuje) odchod Veľkej Británie. Spoločná európska mena pomaly siaha na paritu s americkým dolárom, znehodnocujúc tak úspory (ak vôbec nejaké) a kúpyschopnosť ľudí, od ktorých začnú čoskoro banky vyberať poplatky za uložené peniaze.

Je v podstate jedno, či najskôr nastane cenová hyperinflácia, ako to zažili Nemci počas Weimarskej republiky, alebo sa euro premení na digitálne žetóny, alebo skrachuje nejaká významná banka. Dôsledok je ten istý. Pre zachovanie kúpyschopnosti a hodnoty úspor budú ľudia hľadať iné možnosti ako fiat peniaze, či štátne dlhopisy.

Hoci ľudia z krajín západného sveta majú historicky vyššiu dôveru vo fiat meny ako tam, kde sú ekonomické otrasy každých pár rokov bežnou záležitosťou a kde ľudia príliš štátu neveria, situácia ich nakoniec donúti obzerať sa po niečom, čo si drží hodnotu a nedá sa ľahko zhabať. Bitcoin.

Bankári, kryptomena si ide po vás!

John McAffee opäť triafa klinec po hlave, aj keď s patričnou mierou hyperbolizácie:

“Kryptomena prichádza. Možno to nebude Bitcoin, možno to bude niečo iné. Ale prichádza to. Je to ako Pandorina skrinka, ktorá už bola otvorená. Nikdy nevrátite myšlienku naspäť do krabice. A keď príde, FED zmizne. A svet sa ocitne na chvíľu v kríze.

Vlády nebudú schopné vyzbierať dane z príjmu, pretože u nikoho nebude existovať žiadny záznam o príjmoch. Bude to veľmi, veľmi divný stav vecí. Ale toto je na ceste! A keď to príde, krátko na to tu nebude žiadny FED. Jednoducho nebude môcť existovať vo svete kybermeny.

Bude to svet digitálnych transakcií a digitálnych platieb, ktoré držia všetko pohromade. Myslíte, že papierové peniaze alebo zlatý štandard majú vôbec nejaký zmysel v takom svete? Nemajú.”

Menové vojny na pokračovanie: Koruna vs. Euro

Česká národná banka minula v októbri na intervenciách proti snahám o posilnenie koruny 107 miliárd Kč, čo sú takmer štyri miliardy eur. Ide o druhý najvyšší objem za jeden mesiac od začatia intervencií pred tromi rokmi.

Ako vidieť aj na grafe, zatiaľ čo v novembri 2013 intervencia za osem miliárd eur pomohla potlačiť kurz z 25,80 na 27,30 Kč/Eur, výsledkom októbrovej je udržanie kurzu na rovnakej úrovni. Každý mierny nárast kurzu od začiatku intervencií bol forexovým trhom veľmi rýchlo negovaný a oslabovanie koruny zastavené.

EURCZKMonthly

ČNB teda úporne bráni ďalšiemu rastu koruny, ktoré je však nevyhnutné. Pri pohľade na dlhodobý vývoj vidieť, že euro oslabuje proti korune od začiatku a nebyť intervencií centrálnej banky, kurz by bol možno už aj pod 20 Kč/Eur.

Ľuďom by tak klesli ceny tovarov a služieb nakupovaných v eurách, dovolenky v Európe by boli lacnejšie. Väčšia kúpyschopnosť by sa prejavila aj voči ostatným menám, ktoré podliehajú intervencii.

Toto však centrálni bankári nechcú dopustiť, pretože domáci exportéri by sa mohli dostať do ťažkostí, štátny dlh by sa opticky nezmenšoval, nevraviac o dôsledne udržovanej mantre zlej, zlej deflácie (no kto už by chcel, aby mu v peňaženke ostávalo viac, však?) a dobrej inflácie.

“Za skutečný projev nedůvěry v ČNB, a tedy v korunu, bych považoval, kdyby lidé od koruny hromadně utíkali, kdyby ji nechtěli držet nebo používat jako platidlo. A to se neděje,” – viceguvernér ČNB Mojmír Hampl.

A čo vy? Veríte centrálnemu bankárovi, keď vám povie, že už bude dobrý a nebude manipulovať trh? Ktorý o fialovej stene tvrdí, že je biela? A že jeho domček z kariet je o niečo málo stabilnejší ako susedov? Čo ak príde miernejší vietor a všetky domčeky z kariet sa zosypú ako domino? Ste na to pripravení?