Raoul Pal: Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému

Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“

Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“

To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:

  • panika (nedostatok likvidity)
  • nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
  • insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)

R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“

Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.

Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.

Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.

Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)

Kríza všetkého

Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.

Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:

  • najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
  • najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
  • najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
  • bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
  • bublina centrálneho bankovníctva
  • banková kríza v EÚ

V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.

„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“

Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.

Koniec donekonečna rastúcim akciám

Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.

„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“

Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.

Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.

Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)

Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.

Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.

Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)

Dolár nakoniec zožerie aj sám seba

Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“

Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“

Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.

Obrázok: Pixabay

„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“

Najväčšia dlhová deflácia v histórii

Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.

Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“

„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“

„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“

Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.

Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.

Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému

„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“

Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“

V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“

Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“

Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“

„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“

„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“
Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.

Dekáda devalvácie štátnych mien

Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“

Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.

Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.

Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.

Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.

Ako funguje ekonomika ťažby bitcoinu pred a po halvingu?

Ako funguje ekonomika ťažby bitcoinu? Pri akej cene bitcoinu sa ťažba oplatí a kedy sa mineri dostávajú do problémov? Prevádzkovateľ bitcoin mining poolu Blockware Solutions objasňuje ako ťažba ovplyvňuje cenu bitcoinu.

„Mnohí predpokladajú, že existuje cenové dno, dané nákladmi na ťažbu bitcoinu. Tento predpoklad nie je presný. Výpredaj bitcoinu sa zvyčajne zrýchľuje, keď sa cena blíži k týmto nákladom. Ťažiari vyvíjajú neustály tlak na cenu bitcoinu jeho predajom.“

Až 95 % prevádzkových nákladov na ťažbu tvorí cena elektrickej energie. Každý ťažiar potrebuje, aby cena bitcoinu bola na istej úrovni, ktorá mu tieto náklady minimálne pokryje alebo prevýši.

Ťažiari ako dôležití bitcoin hráči

Blockware rozdeľuje účastníkov bitcoin trhu do troch kategórií:

  • investičné fondy – hedžové fondy, inštitucionálni investori, fondy rizikového kapitálu. Používajú väčšinou iba nákupné stratégie, no v prípade neistoty zatvárajú pozície.
  • hodleri – akumulujú bitcoin dlhodobo, sú menej citliví na prudké pohyby ceny bitcoinu. Tak isto však môžu zatvoriť dlhé pozície (s touto charakteristikou sa nie úplne stotožňujeme, pretože hodler je hodler. Nepredáva, iba nakupuje. Hodler, ktorý sa zbavuje dlhej pozície, už nie je hodler, ale skôr investor alebo špekulant a patrí do prvej skupiny. Hodler využíva každý prepad ceny na dokupovanie)
  • ťažiari – majú dlhodobý horizont. Investujú do majetku s dlhodobým životným cyklom, ktorý nemôžu jednoducho prispôsobovať okolnostiam, ani sa ho rýchlo zbaviť za primeranú cenu.

Zariadenia na ťažbu bitcoinu majú spravidla životnosť päť a viac rokov a nachádzajú sa v chladených halách, špeciálne prispôsobených tejto činnosti. Ťažiarovi trvá v priemere rok a pol, kým sa mu investícia vráti. Títo hráči predstavujú hlavnú silu, vyvolávajúcu predajný tlak na bitcoin. Čerstvo vytvorené bitcoiny musia predávať, aby pokryli náklady.

Momentálne sa vyťaží spolu 54-tisíc BTC mesačne. Pri cene 10-tisíc USD/1 BTC to znamená 540 miliónov dolárov. Významná časť týchto bitcoinov ide na predaj. Čím viac ťažiar platí za elektrinu a čím staršie a menej výkonné zariadenie vlastní, tým viac bitcoinov potrebuje predať.

Samozrejme, výkonnejší a novší hardvér spotrebuje aj menej elektriny v prepočte na výpočtovú silu (terahash). Na druhej strane staršie mašiny sa udržia v hre iba pri výhodnej cene elektriny.

Ako sa ťažba bitcoinu prispôsobuje halvingu

Ťažiari vedia, že každým halvingom súťažia o menší počet bitcoinov. Tejto skutočnosti sa musia prispôsobovať. Časť ťažiarov stále používa Bitmain S9, tí uvedomelejší už prešli na modernejšie zariadenia. Aj preto v predchádzajúcich mesiacoch výrazne vzrástla hashrate a podiel slabších zariadení na celkovom výkone sa znížil. Aj preto dopad z odpájania neefektívnych ťažiarov nemusí byť tak veľký, ako niektorí predpokladajú.

Podľa Blockware je podiel ťažobných zariadení novej generácie v súčasnosti na úrovni 61 %. Z tých vyše tretiny starších zariadení sa väčšina nachádza v lokalitách s výhodnou cenou elektriny, zhruba do 0,03 USD za kWh. Títo ťažiari nemajú veľkú motiváciu vymeniť stroje za nové, pretože náklady na upgrade by prevýšili potenciálny prínos. Závisí však aj od ceny BTC.

Štruktúra bitcoin ťažiarov podľa ceny elektriny a ťažiaceho hardvéru

Pri cene bitcoinu 10-tisíc dolárov si väčšina ťažiarov užíva solídne marže. Staršie zariadenia s vyššou cenou elektriny sú však ohrozené. „Aj pri tejto cene 96 % ťažiarov s S9, ktorí za elektrinu platia 0,03 USD/kWh, musia predať zariadenie, aby mali na pokrytie nákladov.“

Pri tejto úrovni ťažiari predávajú každý mesiac zhruba 40 % vyťažených bitcoinov. To znamená, že investičné fondy a hodleri musia nakupovať za 211 miliónov dolárov, aby tieto potreby ťažiarov pokryli. Zatiaľ čo množstvo bitcoinov smerujúcich na trh každý mesiac je zhruba konštantné, investičný dopyt kolíše v závislosti na sentimente trhu a fáze cyklu.

S poklesom ceny bitcoinu sa zmenšuje aj marža ťažiarov. Sú nútení predávať väčší podiel získaných bitcoinov, aby pokryli náklady. V najnepríjemnejšej pozícii sú, samozrejme, staršie zariadenia. Títo ťažiari musia predávať celý objem BTC a okrem toho aj rezervy. Spôsobuje to ďalší tlak na trhu.

Aj ťažiari špekulujú so získaným bitcoinom

Keďže aj ťažiari sú len ľudia s ľudskými emóciami a psychikou, ani oni sa nevyhýbajú špekulatívnemu obchodovaniu a snažia sa časovať predaje na vhodné momenty. „Keď cena bitcoinu trieli nahore, ťažiari sa menia na špekulantov. Nerešpektujú pôvodné plány predaja získaných BTC a radšej držia s predpokladom predaja za vyššiu cenu.“

Bitcoin však neberie ohľad na nikoho a už vôbec nie na špekulantov. Cena sa prepadne ešte pred „plánovaným“ vrcholom o dva, či tri mesiace. Ťažiarom neostáva nakoniec nič iné, len predať bitcoiny za oveľa nižšiu cenu ako keby nešpekulovali. Takéto situácie potom prilievajú ešte viac ohňa do prebiehajúceho výpredaja.

Ak pri cene 10-tisíc USD za BTC stačilo ťažiarom predávať mesačne 39 % vyťaženého množstva, pri cene 7500 USD sa musia zbaviť už viac ako polovice bitcoinov, aby pokryli náklady.

Aký vplyv bude mať bitcoin halving v máji 2020 na ťažbu?

„Uvidíme obrovskú kapituláciu ťažiarov, pretože všetky Bitmain S9-ky s nákladmi na elektrinu prevyšujúcimi 0,025 USD budú v strate. Pod tlakom sa ocitnú aj nové Bitmainy S17 s nákladmi viac ako 0,065 USD,“ myslí si Blockware.

„Isté je, že do polovice mája sa zníži tlak na predaj bitcoinu o 50 %. Je to pozitívny katalyzátor pre cenu bitcoinu.“ Okrem toho ťažiari môžu byť menej nútení zbavovať sa BTC aj kvôli rozširovaniu centralizovaných aj decentralizovaných úverových platforiem. Založia kryptomenu výmenou za hotovosť, ktorou pokryjú náklady.

Zóna ohrozenia ťažby závisí od zariadenia a ceny elektriny

Na trhu je veľa silných ťažiarov, ktorí už zažili kapituláciu trhu a disponujú dostatočným množstvom BTC. Nebudú sa ich zbavovať ani pri nevýhodnej cene. Okrem toho budú mať k dispozícii úvery, ktoré im budú pomáhať pri každej korekcii trhu. Tým pádom sa bude znižovať tlak na predaj bitcoinu a korekcie budú rýchlejšie.

„Hoci úvery môžu byť stimulom pre sieť, treba byť opatrný, pretože dlh v kombinácii s nadmerným špekulovaním zvyčajne končí zle,“ upozorňuje Blockware.

Dôležitá je fáza kapitulácie časti ťažiarov. Novo vyťažené bitcoiny si budú rozdeľovať už iba najefektívnejší ťažiari, čo zníži predajný tlak na cenu. Zisková úroveň týchto hráčov bude podstatne nižšia.

„Mnohí sa obávajú halvingu. Ale ak porozumejú psychológii ťažiarov a ako teória hier ovplyvňuje ich správanie v čase pred a po halvingu, efektívni ťažiari by mali halving privítať. Ťažiari s nákladmi pod 0,063 USD s najefektívnejšími zariadeniami sa ocitnú v ťažkostiach, no prežijú. Predajný tlak ťažiarov ukrajuje z ceny bitcoinu. No bude treba menej nového fiatu na vyrovnanie tohto tlaku, s čím sa investičné fondy a hodleri ľahšie vysporiadajú.”

Je bitcoin halving už započítaný v cene alebo nie?

Je blížiaci sa bitcoin halving už započítaný v cene bitcoinu alebo nie? Otázka rozdeľujúca aj samotnú bitcoin komunitu. Očakávania z udalosti, ktorá nastáva každé štyri roky a tentokrát vychádza na máj 2020, sa rôznia.

V tomto článku sa dozviete:

  • čo to vlastne je bitcoin halving
  • prečo je bitcoin čoraz vzácnejší
  • ako sa vyvíja cena bitcoinu v období okolo halvingu
  • prečo je bitcoin halving už započítaný v cene (podľa niektorých názorov)
  • prečo bitcoin halving nemôže byť započítaný v cene (podľa niektorých názorov)
  • existuje vôbec nejaký cyklus vývoja ceny bitcoinu?

Čo je bitcoin halving?

Bitcoin halving alebo polenie odmeny pre ťažbu bitcoinu je udalosť, ktorá sa opakuje každých 210-tisíc blokov potvrdzovaných v bitcoin sieti. Udalosť je dopredu naprogramovaná v algoritme bitcoinu. Odmena pre ťažiarov, potvrdzujúcich transakcie v bitcoin sieti, sa znižuje o polovicu. Bitcoin sa vďaka tomu stáva čoraz vzácnejší. Táto vlastnosť ho odlišuje od takmer všetkých ostatných kryptomien, ako aj štátnych mien s neobmedzeným množstvom.

V súčasnosti predstavuje odmena za ťažbu 12,5 BTC za jeden blok obsahujúci bitcoin transakcie. Po halvingu bitcoinu v máji 2020 sa táto odmena zníži na 6,25 BTC. Hoci posledné bitcoiny sa vyťažia v roku 2140, už po nasledujúcom polení bude výška inflácie bitcoinu na úrovni pod 2 % a ďalej sa už iba pomaly blížiť k nule. Bitcoin je však prakticky deflačnou menou už teraz.

Práve konečné a pevne dané množstvo 21 miliónov bitcoinov robia túto kryptomenu vzácnou. Táto vlastnosť je vyhľadávaná najmä v súčasnosti, kedy centrálne banky na celom svete znehodnocujú svoje fiat meny a podporujú vytváranie dlhov na úkor sporenia. Miera inflácie bitcoinu sa už nasledujúcim halvingom dostane na 1,8 % ročne. A toto číslo nie je výsledkom politického čarovania so štatistikami, ale matematického algoritmu.

Graf vývoja ceny bitcoinu počas predchádzajúcich dvoch bitcoin halvingov
Graf č.1: Vývoj ceny bitcoinu počas predchádzajúcich dvoch halving udalostí

Prečo je bitcoin čoraz vzácnejší?

Okrem pravidelného zmenšovania novej ponuky bitcoinu sa reálne množstvo kryptomeny znižuje o nedostupné mince. Používatelia často zabudnú heslo, stratia zálohu a tým prístup k súkromným kľúčom, ktoré sú potrebné pri posielaní kryptomeny.

Tieto bitcoiny sa tak už prakticky stávajú nepoužiteľnými. Niektoré odhady hovoria, že ide až o takmer tretinu existujúcich bitcoinov. Pribúdanie navždy stratených bitcoinov teda tiež predstavuje výrazný faktor pri zvyšovaní celkovej vzácnosti kryptomeny.

Vývoj vekovej štruktúry bitcoin adries.
Graf č.2: Vývoj vekovej štruktúry bitcoin adries

Okrem tohto všetkého je tu faktor hodlingu. Inak povedané, ľudia si čoraz viac bitcoin sporia. Potvrdzuje to aj celkový počet 10,7 miliónov bitcoinov, ktoré nezmenili adresu po dobu najmenej jedného roka. To znamená, že z celkovo doteraz vyťažených niečo vyše 18 mil. kusov sa vlani predalo a kúpilo iba 40 %. Aj pri pohľade na graf “veku bitcoinov” vidno, že kategória 5 a viac ročných adries z roka na rok postupne zvyšuje svoj podiel.

Ako sa vyvíja cena bitcoinu okolo halvingu?

Cena bitcoinu pri oboch doterajších poleniach začala mierne stúpať zhruba rok pred udalosťou. A zhruba rok po zaznamenala najvyššiu úroveň a začiatok korekcie. Sú tu teda nespochybniteľné fakty: Bitcoin halving má pozitívny vplyv na cenu bitcoinu. Väčšina, ale nie celý dopad sa odohráva po tejto udalosti.

Dopad zníženia odmeny na polovicu sa s každým polením oneskoruje. Cena bitcoinu dosiahla rekordné maximum 13 mesiacov po prvom halvingu. Po druhom už to trvalo 18 mesiacov.

Graf nárastu ceny BTC/USD v období okolo bitcoin halvingu
Graf č.3: Nárast ceny BTC/USD v období okolo halvingu (Zdroj: BraveNewCoin)

Bitcoin halving je už v cene

Na jednej strane existujú názory, že bitcoin halving je už započítaný v cene. Dve predchádzajúce udalosti síce nie sú ani len trochu štatisticky významným súborom, ale istý charakteristický vývoj ceny tu možno pozorovať. A tam, kde je len trocha opakujúci sa vzor, budú hráči počítať s jeho opakovaním. A špekulovať už dopredu. Je teda vcelku možné, že vlaňajší výstup ku 14-tisíc USD bol ťahaný práve týmito očakávaniami.

Niektorí význam vyťažených bitcoinov považujú za zanedbateľný s prakticky žiadnym vplyvom na cenu. “Predpokladajme, že všetky vyťažené bitcoiny počas jedného dňa sa ihneď predajú na trhu. Ak sa v tomto dni zobchoduje celkovo 2,4 mil. BTC (podľa Coinmarketcap), znamená to, že iba 0,074 % z nich pochádzalo z ťažby. Aj v prípade, že by v 90 % išlo o tzv. wash trading, nebude podiel predávaných vyťažených coinov vyšší ako 1 %.”

Pohľad tejto strany reprezentuje aj Meltem Demirors zo spoločnosti CoinShares. Nástup bitcoin a krypto derivátov vraj odpojil kryptomeny od ich hodnoty a vzťahu ponuky a dopytu. “Je celkom reálne, že cena bitcoinu po halvingu nevzrastie,” tvrdí.

No a táto “analýza” halving udalostí x ďalších žetónov a ich hodenie do jedného koša s bitcoinom snáď ani nepotrebuje komentár.

Vývoj ceny bitcoinu má cykly, no nesúvisia s halvingom

Bit Brain tvrdí, že neexistuje žiadny 4-ročný cyklus vývoja ceny bitcoinu. “Ak by existoval nejaký vzor, jednotlivé úseky na grafe (vertikálne aj horizontálne) by vyzerali rovnako. Ale tak to nie je,” myslí si. Obdobia medzi halvingom a vrcholom ceny sa veľmi líšia. Z toho podľa neho vyplýva, že tu žiadny opakujúci sa vzor neexistuje. Navyše argumentuje, že dva doterajšie halvingy nie sú reprezantatívnym štatistickým súborom, z ktorého by sa dalo čokoľvek odvodzovať.

“Ľudia, prosím, počúvajte: Aj keď budeme mať za sebou tri príklady halvingu, stále z toho nemožno spoľahlivo vyvodiť žiadny opakujúci sa vzor alebo cyklus. Takýto rozsah je stále možné hrozne manipulovať a dezinterpretovať. Bitcoin je príliš mladý na to, aby sme mohli určiť takýto druh vzoru. Ak by aj existoval (a vravím, že nie), nemáme stále dostatok dát na určenie.”

Vývoj ceny bitcoinu má podľa neho svoje cykly, no nesúvisia so znižovaním odmeny pre ťažiarov. Sú to cykly investičného hypu. “Rovnaké ekonomické cykly sa dejú v akciách, forexe, komoditách po stovky rokov. Cykly nie sú nič nové!

Predpovede v štýle ‘cena vzrastie 20-krát od maxima jedného cyklu k druhému’ nemajú nič spoločné s halvingom a všetko s dlhodobými trendlíniami. Môžu vyzerať, že s halvingom súvisia, ale nie je to tak. Sú platné, aj keď vynecháte halving.”

“Jediné, čo očakávam od halvingu, je bezhlavá slepačia mentalita neinformovaných investorov a obchodníkov a zvýšenie volatility v dôsledku toho. Očakávať čokoľvek iné je jednoducho sprostosť. Naozaj veríte, že rozdiel 0,00005 % v dennej ponuke bitcoinu bude mať obrovský vplyv na fundamenty trhu?

Bitcoin halving nemôže byť započítaný

Na druhej strane názorov o dopade bitcoin halvingu stojí tábor tvrdiaci, že na šok zo zníženia už aj tak obmedzenej ponuky sa nedokáže dopredu pripraviť nikto. Finančné služby sa stále rozširujú a niektoré spoločnosti už budú môcť spravovať bitcoin pre klientov. Menší tlak na predaj bitcoinu od ťažiarov, rastúci dopyt po bitcoine. Napätie stúpa, cena pomaly rastie. Dostane sa na maximum a … bum! Začína FOMO fáza a raketový pohyb nahore.

Jack Mallers, developer lightning network peňaženky Zap (pochádzajúci z rodiny derivátových obchodníkov), si myslí, že vyššie uvedené tvrdenia Demirors sú mimo reality. Podľa neho obchodovanie s derivátmi pomáha efektívnosti trhu a všeobecnému objavovaniu ceny. Avšak tieto nástroje nemajú vplyv na dynamiku vzťahu ponuka-dopyt. Nemožno predpovedať, kde sa dopyt stretne s novo stanovenou ponukou, ak nastane šok na strane ponuky v prípade halvingu.

Autor BTC stock-to-flow modelu, na twitteri známy pod menom PlanB, si myslí, že “halving je dokonale započítaný a trhy sú efektívne asi v takej miere, do akej minimum ľudí (10 %) vie, rozumie a verí v použiteľnosť tohto modelu. Väčšina z nich (90 %) stock-to-flow model nepozná, nerozumie štatistike a matematike, na ktorých je založený a nazdáva sa, že tu chýba dopyt a podobne.”

Bitcoin stock-to-flow model, PlanB, bitcoin halving
Graf č.4: Bitcoin Stock-to-flow model (Zdroj: PlanB)

Nové bitcoiny, prichádzajúce na trh od ťažiarov (v čoraz menšom množstve), budú čoraz viac skupovať veľkí hráči cez svoje investičné fondy, ako napríklad Grayscale Bitcoin Trust. Okrem toho prichádzajú na trh ďalšie spoločnosti ponúkajúce manažment a úschovu bitcoinu pre svojich klientov. Dopyt rastie tiež vďaka službám ponúkajúcich nákup bitcoinu. Podľa Alistaira Milneho až 50 % všetkých novovyťažených bitcoinov zhltnú iba nákupy klientov dvoch spoločností: Grayscale a Square. Tu nie sú zarátané ďalšie služby, či zmenárne (napríklad Coinbase má 30 miliónov klientov).

Ak dopyt ostane na rovnakej úrovni alebo vzrastie a do obehu bude prichádzať o polovicu menej bitcoinu ako doteraz, ako sa zmení dynamika vzťahu ponuky/dopytu v dlhodobejšom horizonte? “Ešte raz mi povedzte, že halving je už započítaný.”

Vplyv halvingu na cenu bitcoinu tu je, iba nie okamžitý

“Je potrebné rozlišovať. Bude mať halving okamžitý vplyv na cenu? Nie. Povedie okresanie odmeny ťažiarov a teda zvoľnenie predajnému tlaku na cenu k jej rastu nahore? Áno,” znie jeden z názorov.

Jeden z argumentov, prečo zníženie ponuky nevidieť okamžite, ponúka Paul de Havilland. Podľa viacerých štúdií zníženie peňažnej zásoby sa prejavuje na trhu až s odstupom času. Spravidla sú to roky. Čiže ak niekto očakáva v priebehu pár dní okolo halvingu výrazný pohyb nahore, môže byť a pravdepodobne aj bude sklamaný. Takto sa práveže polenie neprejavuje.

Nemecká banka Bayern LB si myslí, že halving nie je započítaný v cene bitcoinu. Podľa uvedeného stock-to-flow modelu, ktorý bitcoin pre tento účel považuje za komoditu, sa pomer priblíži zlatu. Na základe toho predpovedá maximum po halvingu na úrovni 90-tisíc dolárov.

“Špekulácia spôsobí skok ceny. Ale ponuka a dopyt spôsobí nárast. Podľa mňa v decembri 2020 až marci 2021 sa ponuka bude prispôsobovať rastúcemu dopytu, čo cenu vytlačí na nové maximá,” myslí si Anthony Pompliano.

“Ľudia sa nazdávajú, že trhy fungujú optimálne. Nie je to tak, ” tvrdí iný názor. Šok zo zmenšenia ponuky jednoducho nemožno započítať pred samotnou udalosťou.