Knut Svanholm: Bitcoin nemožno zastaviť, je to myšlienka

Hyperbitcoinizácia. Čo to vlastne znamená? Bude sa všade platiť bitcoinom? Bude bitcoin vlastniť a používať prakticky každý človek na zemi, rovnako ako internet alebo e-mail v súčasnosti? Alebo ho ani nemusia všetci používať? Alebo bude bitcoin stáť milión dolárov a bude legálnym platidlom vo viacerých krajinách?

Alebo je hyperbitcoinizácia všetko uvedené, prípadne ešte niečo iné? Možno bitcoin zakázať a zregulovať? Prečo bitcoin nie je iba pre bohatých? Aj o tom sa rozprával Peter McCormack v podcaste What Bitcoin Did s Knutom Svanholmom.

Podľa autora knihy “Bitcoin – suverenita cez matematiku” sa nedá s určitosťou definovať, čo je hyperbitcoinizácia. Neexistuje žiadny konečný stav.

Geometrický rast

“V období pred bitcoinom nemalo zmysel byť libertariánom alebo anarchokapitalistom, pretože väčšina ľudí nechcela slobodu. Chceli, aby im niekto vládol, držal ich na vôdzke celý život. Nevedeli, čo je pre nich najlepšie, pretože nevideli ako veľkými peniazmi a energiou plytvajú v dnešnom systéme,” hovorí Svanholm.

V roku 2009 však prišla nová sieťová technológia, ktorá rastie geometricky so zvyšujúcim sa počtom užívateľov. Podobne ako kedysi telefón. Vývoj a adopcia takýchto technológií napreduje formou S krivky. Pomalý začiatok, vďaka geometrickému rastu od istého momentu veľmi rýchla adopcia. Na konci adopčnej krivky používa technológiu prakticky každý na svete.
“Stalo sa to takto s rádiom, telefónom, Googlom, Facebookom, internetom. Všetky úspešné sieťové technológie sa šíria týmto spôsobom.”

Podľa neho používa bitcoin v súčasnosti zhruba 0,05 % svetovej populácie. Toto číslo sa zdvojnásobuje v určitom časovom intervale. “Ak ľudia budú naďalej pravidelne nakupovať bitcoin, všetka monetárna energia bude smerovať do bitcoinu, ekonomika porastie až zhltne všetko a ani tam sa nezastaví.”

Hyperbitcoinizácia

Za hyperbitcoinizovaný svet považuje Svanholm taký, kedy všetci na Zemi používajú bitcoin ako hlavnú menu (v súčasnosti šiesta najväčšia spomedzi všetkých). Ostatné meny budú bezvýznamné, používanie Lightning technológie bude hračkou a komunitné bitcoin ostrovčeky ako napríklad v súčasnosti EL Zonte (vidiecka dedina pre surfistov na pacifickom pobreží Salvadoru, kde je bitcoin platidlom) sa zmenia na celosvetové.

V ideálnom vývoji tak vznikne globálna trhová ekonomika so slobodnými peniazmi, ktorá je oveľa efektívnejšia ako dnešný intervencionistický systém s obrovskou mierou misalokácie zdrojov. Žiadne bailouty, nové lacnejšie pôžičky, zachraňovanie v podstate skrachovaných spoločností na úkor všetkých. Jednoducho oveľa spravodlivejší svet, v ktorom je používanie sily oveľa ťažšie, pretože všetky transakcie sú dobrovoľné.

Aj keď už všetci budú mať bitcoin, aj potom bude kúpna sila rásť s expandujúcou ekonomikou. A tá napreduje, ak ľudia ponúkajú tovary a služby, ktoré chcú druhí. “Nevieme, ako presne bude takýto svet vyzerať. Som si istý iba tým, že to bude sakra lepší svet než v ktorom žijeme na dlh teraz.”

Bitcoin je dohoda na jasných a férových pravidlách

Čo je pri vývoji bitcoinu dôležité, je jeho decentralizovaný charakter. Aj pri vlastnení. Neslúži iba horným 5 % najbohatších. Počet užívateľov s 10 a menej BTC rastie, množstvo užívateľov s 1 BTC a menej tak isto rastie. Naopak, scvrkáva sa podiel najväčších “veľrýb” s viac než 10 000 BTC.

Bitcoin je iba dohoda na férových pravidlách medzi ľuďmi. “Čokoľvek s bitcoinom robíme, hodlujeme, posielame, míňame, tak súhlasíme s podmienkami siete. Môžete ho použiť, ak chcete. Alebo môžete nesúhlasiť s protokolom, pravidlami, a nepoužívať bitcoin, no potom sa pripravujete o benefity.”

“Pravidlá, ktorými sa bitcoin sieť riadi (limitovaný počet 21 miliónov bitcoinov, halving každé štyri roky, či 10 minútový interval nového bloku), sú tak vryté do hlavy každého bitcoinera, že ak by niekto chcel zmeniť bitcoin, musel by zároveň úplne zmeniť myslenie týchto ľudí. A to nie je možné.”

Bitcoin je myšlienka, ktorú nemožno zastaviť

Svanholm si myslí, že všetci sa musia zmieriť so skutočnosťou, že bitcoin existuje. “Nemôžete ho zastaviť, pretože je to myšlienka. Všetci o nej vieme, poznáme princípy a zhodneme sa na tom, že je to fér. Ako odradíte ľudí od toho, aby sa nezhodli na niečom? Môžete sa pokúsiť forkom alebo propagovaním toho a onoho.

Takmer každý bitcoiner absolvoval cestu aj cez šitcoiny alebo pochybnosti typu “nezakáže to regulátor?”, “nezmení sa protokol?”. Potom si uvedomíte, že bitcoin je iba dohoda medzi bitcoinermi o jeho používaní.”

Každý atak voči bitcoinu, či už vo forme forku, regulácie alebo zákazu ťažby, bitcoin iba posilní, pretože na každý reaguje a prispôsobí sa. “Zákaz ťažby alebo boj proti bitcoinu nemajú zmysel. Proti matematickej rovnici 2+2 môžete namieriť zbraň, no stále bude výsledok rovný štyri. Môžete sa snažiť zmeniť bitcoin, ale bitcoin to nezaujíma.”

M. Saylor: Bitcoin prináša racionálnosť naspäť do sveta financií

Na bitcoin konferencii v Miami vystúpili aj Max Keiser a Michael Saylor. Prvý menovaný v úlohe zabávača a pýtajúceho sa, druhý ako majiteľ spoločnosti, o ktorej sa väčšina ľudí dozvedela až potom, ako vymenil hotovostné rezervy v stovkách miliónov dolárov za bitcoin.

Hoci Saylor vie už dlho o bitcoine, prvýkrát sa odhodlal na kúpu až nedávno. “Po prvýkrát som kúpil bitcoin pred rokom, takže mám za sebou prvý nováčikovský rok.” Prezradil aj spôsob uvažovania, ako sa k bitcoinu dostal ako k jedinej racionálnej možnosti.

“Prestal som dôverovať všetkým tradičným investičným stratégiam… Myslel som, že môžem vlastniť najväčšie tech spoločnosti a iba čakať. Zmenilo sa to strojnásobením miery peňažnej inflácie. Jedného dňa mi moja 20-ročná neter hovorila o akciách Apple. Vtedy som si uvedomil, že asi to nie je najlepšie miesto pre peniaze. Tak som prišiel k bitcoinu. A chcel som ho čo najrýchlejšie a najviac, lebo čo keď presne toto isté si uvedomí niekto iný a už nebudem môcť výhodne kupovať?”

Saylor porovnáva jednotlivé druhy aktív a zo všetkých vychádza bitcoin ako jasná voľba. “Môžete kúpiť pozemok, no ten sa zdaňuje a niekto vám ho aj môže vziať. Viete si kúpiť zlato, ale opäť vám ho niekto môže vziať. Podobne ako šperky. Dokážete si kúpiť akcie, ale nikdy ich nebudete naozaj vlastniť.”
Bitcoin predstavuje podľa neho kľúčový objav ľudstva, pretože prvýkrát v histórii umožňuje vlastnícke právo pre všetkých osem miliárd ľudí.

Bitcoin je x-krát efektívnejší než veľké firmy

Saylor hovoril aj o tzv. “energetickej náročnosti” ťažby bitcoinu a prevádzkovania siete. Porovnal kapitálové investície a celkovou hodnotu veľkých spoločností. “Bitcoin potrebuje energiu a kapitál za štyri miliardy dolárov na vytvorenie aktíva v hodnote 800 miliárd USD. Za jeden dolár teda dostaneme 200 USD. Pri Googli z 1 USD dostanete 10 USD. Banka JPM minie dolár na vytvorenie hodnoty za 3,8 USD. Aerolinky premenia dolár na 40 centov. Teda bitcoin je 20-krát efektívnejší ako Google, 50-krát efektívnejší ako bežná firma a 500-krát efektívnejší než skutočný výrobca energie.”

Zakladateľ spoločnosti Microstrategy považuje bitcoin za najbezpečnejšiu, najspoľahlivejšiu a najistejšiu vec v celom ekonomickom vesmíre. “Ak hľadáte miesto na uchovanie vašej ekonomickej energie, nenájdete lepšiu možnosť. Bitcoin si môžete uschovať a zobrať so sebou kamkoľvek idete.”


Syndróm vyšinutosti

Zatiaľ čo časť ľudí vidí v bitcoine možnosti, iní ho odmietajú zo strachu, ohrozenia, či iba neporozumenia. Max Keiser hovorí aj o syndróme vyšinutosti. Je to stav, kedy človek počuje o niečom alebo niekoho, čo spôsobí extrémny, často iracionálny hnev a frustráciu.

“Ak sa niekto cíti komfortne vo svojom prostredí, má dostatok bohatstva a pohodlia, je v jeho záujme udržovať veci tak ako sú. Nedokáže si predstaviť zmenu podmienok. Ak sa loď potápa a vy o tom viete, hľadáte záchranný čln. Ak o tom ale neviete, hoviete si v luxusnej kajute a niekto vám zaklope s tým, že máte čo najrýchlejšie opustiť loď, považujete to za dotieranie,” vysvetľuje Saylor.

“Vždy, keď počujem niekoho kritizovať bitcoin, pýtam sa: Aké je tvoje riešenie pre ľudí v Argentíne? Je ľahké kritizovať na kocktail večierku v NewYorku. Ale čo poviete tým v Afrike, Južnej Amerike, Ázii?”
“Nikdy som nepočul žiadneho kritika povedať: ‘Nemám rád bitcoin, ľudia v iných častiach sveta by si mali kúpiť akcie Apple, aby ochránili svoje celoživotné úspory pre kradmou rukou tamojších vlád.’ To nikto nehovorí. Takže neponúkate konštruktívne riešenie problému, iba reflexívne odmietate novú vec.”

Čo nastane, ak sa časť peňazí uložených vo fiat menách a dlhopisoch presunie do bitcoinu? Podľa Saylora sa obnoví mechanizmus objavovania ceny. “Ak sa demonetarizujú rezidenčné nehnuteľnosti, budete si môcť dovoliť dvakrát väčšie domy za polovičnú cenu. Ak sa demonetarizuje zlato, šperky budú stáť polovicu dnešnej ceny. Demonetizovaním dlhu si budete môcť kúpiť ročnú rentu s 8 % úrokom pri nulovom riziku. Demonetizácia akcií a ETF spôsobí, že môžete investovať do spoločnosti pri normálnejšom P/E pomere ako 50.”

Bitcoin prináša racionálnosť do sveta financií

Saylor sa nevyhol ani politickým prehláseniam. Bitcoin podľa neho napráva aj fungovanie vlád, pretože ich núti k racionálnosti. Čiastočne to vidieť na krajinách s kolabujúcimi menami, kde musia prijať novú menu, aj keď zatiaľ je to najčastejšie dolár.

Budúcnosť vraj môže vyzerať tak, že všetci ľudia budú mať mobilné telefóny s nainštalovanými digitálnymi peňaženkami s tradičnými fiat menami, ale aj bitcoinom. “Bitcoin spája navzájom osem miliárd ľudí, 100 miliónov firiem. Synchronizuje svet nezávisle od politickej jurisdikcie a vracia do celého finančného sveta racionálnosť a prináša slobodu a vlastnícke práva celému ľudstvu.”

Dôvodom, prečo bitcoin nakoniec zvíťazí, má byť jeho komunitný charakter. Tzv. “cyber sršne” v online priestore a komunitách vzdelávajú ostatných a bránia bitcoin. Ale sú to aj všetky firmy a technológie integrujúce bitcoin a každý, kto prispieva ku vzdelávaniu a podpore siete. “Ak niekto padne, ďalší sa postaví a vezme štafetový kolík ďalej.”

Ron Paul: Pri bitcoine nerozumiem mnohým veciam. Ale rozumiem slobode

Na najväčšiu bitcoin konferenciu v tomto roku, a prvú po veľmi dlhej dobe, zavítali do amerického Miami davy, čakajúce na vstup v kilometrovej rade. Jedným z ťahákov medzi vystupujúcimi bol aj bývalý americký kongresman a politický libertarián Ron Paul.

Hoci o bitcoine sa veľmi nezmieňoval, jeho slová sprevádzali časté ovácie preplnenej sály. “Pri bitcoine nerozumiem mnohým veciam. Ale rozumiem slobode.” Problém súčasného sveta spočíva podľa neho v tom, že je nastavený proti slobode. “Sociálny štát nefunguje a navyše je založený na okrádaní ľudí.”

“Ľudia sa často sťažujú, že im vzrástli účty o 10, či 20 % a že nemajú dostatok peňazí. Ale problém je v tom, že ich peniaze strácajú hodnotu kvôli životu nad pomery a tlačeniu nových peňazí. A politici to nezmenia. Riešenie existuje mimo štátu. Vytváraním nových peňazí sa bohatstvo nezvyšuje. Práve naopak.”

Rozrastajúci sa marxizmus

Ron Paul si myslí, že nastáva úplná korupcia politického, finančného systému a aj podnikateľského prostredia. “Je smutné, že sa to týka aj firiem, ale nie je to nič nové. Určite viete, prečo biznismeni podporovali nacistické Nemecko. Dôvodom bol iba utilitarizmus, hoci časť z nich naozaj verila v tie myšlienky.”

Súčasný marxizmus prichádza podľa Paula z univerzitného prostredia. “Chcú revolúciou prevziať krajinu, vzdelávací proces je podľa nich pomalý. Je to jediný spôsob, ako môžu dosiahnuť túženú utópiu. Preto slobodymilovní jednotlivci musia myslieť na svoje prežitie.”

Vraví, že je to filozofická, ale aj ekonomická otázka. “Ak chcete prežiť, musíte vedieť, kde sú vaši priatelia.” Myslí tým rovnako zmýšľajúcich ľudí, ktorí vnímajú strácanie slobody rovnako. Výsledkom môže byť únik ekonomicky aktívnej skupiny obyvateľov za lepšími podmienkami pre život. “Možno to bude tretina ekonomicky aktívnych ľudí napríklad v San Franciscu. No nemusí to tak byť. Máme práve na život, produkty našej práce a nikto by nám nemal prikazovať ako máme žiť.”

“Štát siahne všade tam, kde vidí peniaze ľudí. Tento postoj tu stále je a darí sa mu čoraz lepšie, pretože do politiky sa vždy dostávajú ľudia túžiaci po moci a so snahou riadiť životy druhých.”

Elon Musk má problém s bitcoinom. Bitcoin to nezaujíma

Zakladateľ Tesly Elon Musk má problém s tým, že bitcoin vraj nie je dostatočne zelený. Nasrdil tým väčšinu bitcoinerov, teda potenciálnych zákazníkov Tesly. To nebol dobrý ťah, ale zjavne mu na tom nezáleží. V hre sú vyššie stávky.


Nie že by Musk principiálne odmietal bitcoin. Stačí sa pozrieť, akej časti celkového BTC portfólia sa zbavil a prečo tak spravil. Ekonomické výsledky Tesly budú opäť na chvíľu v plusových číslach.


Musk je verejná persóna, influencer, často s tzv. “excentrickými” názormi, vymykajúcimi sa uvažovaním v zabehaných šablónach. Kritika bitcoinu pre energetickú spotrebu však nie je zrovna príklad “thinking out of box”. Musk nie je taký hlúpy, aby si za pár sekúnd nedokázal vygoogliť, že väčšina energie pre ťažbu bitcoinu pochádza z obnoviteľných zdrojov. O to ale vôbec nejde.

Slová, ktoré Musk povedal na adresu bitcoinu, nie sú úplne jeho. Vyzerajú ako výsledok tlaku na neho. Zo strany akcionárov Tesly, alebo skôr štátu, s ktorým má spoločný biznis a ktorý mu dotuje elektromobilový zázrak aj výlety do vesmíru.

Musk môže mať vlastné (ehm, teda s požehnaním štátu) zámery v “zelenom” miningu. Odkloniť čo najväčšiu výpočtovú silu na “eko” minerov a pokúsiť sa tak ovládnuť alebo rozštiepiť bitcoin sieť (veľa šťastia, nedarí sa to ani Číňanom). Alebo za tým môže byť snaha o vytvorenie nového eco-shitcoinu. To by nebolo nič prekvapujúce, hoci na Muska už trochu po funuse. Ďalšie vysvetlenie môže byť, že Musk bol decentne upozornený, aby prestal bitcoinu robiť PR, lebo…


To všetko v čase, kedy americkí regulátori opäť poľujú na najväčšiu kryptoburzu na trhu (momentálne Binance), skúmajú “energetickú náročnosť” kryptomien a daňové úrady posilňujú kapacity. Ako vždy, niečo smradľavé sa už varí. A iba niektorí tušia, alebo už vedia, čo. V konečnom dôsledku na tom vôbec nezáleží.


Elon Musk nie je pre bitcoin dôležitý. Rovnako tak Michael Saylor, Satoshi Nakamoto, Roger Ver, Craigh Wright, Mike Hearn, Andreas Antonopoulos, Warren Buffet, či Jano z Hriňovej. Bitcoin je stále bitcoin, funguje rovnako dobre už vyše desať rokov. Bez ohľadu na to, čo o kryptomene kto utrúsi v čoraz menej relevantných médiách, facebooku alebo na twitteri.

Foto: Iván Jesus Rojas, Pixabay

Záujem o používanie kryptomien pri platbe v obchodoch rastie

Záujem o používanie kryptomien medzi spotrebiteľmi stúpa. Platobná spoločnosť Mastercard realizovala nedávno prieskum, zameraný na moderné platobné metódy v obchodoch.

“Spotrebitelia môžu v súčasnosti nakupovať, predávať a obchodovať kryptomenu ako komoditu alebo investíciu. Čoraz viac chcú mať možnosť používať krypto pri každodennom nakupovaní. Záujem o kryptomeny ako spôsob platby na celom svete sa naďalej zvyšuje. Štyria z desiatich ľudí v Severnej, Latinskej Amerike, Karibiku, Blízkom Východe, Afrike a pacifickej Ázii plánujú používať kryptomenu v budúcom roku.”

Kryptomeny sú zaujímavou témou pre tzv. mileniálov na celom svete, no najmä na Blízkom Východe a v Afrike. Dve tretiny z celkovo vyše 15-tisíc respondentov sa v prieskume vyslovilo, že sú otvorenejší používaniu kryptomien ako pred rokom.

Tri štvrtiny mileniálov by sa radi dozvedelo viac o kryptomenách, zhruba rovnaký podiel by ich aj používalo, ak by im lepšie porozumelo.

“Hoci záujem spotrebiteľov o kryptomeny, najmä plávajúce digitálne meny ako bitcoin, je vysoký, je potrebné úsilie na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov a súladu s reguláciami,” nezabúda pripomenúť Mastercard v rámci jedinej zmienky o bitcoine.

Takmer 80 % respondentov sa vyslovilo, že preferujú nakupovať v obchodoch s kamennou aj online prevádzkou. Vyše dve tretiny uviedli, že je pre nich oveľa zaujímavejšie nakupovať v predajniach ponúkajúcich najnovšie platobné metódy. Trendu sa obchodníci prispôsobujú zvyšovaním možností platby.

Prieskum sa uskutočnil na vzorke 15 569 respondentov v 18 prevažne rozvíjajúcich sa krajinách sveta mimo Európy.

Foto: Markus Winkler (Pixabay)