Môže štát regulovať bitcoin sieť a cenzúrovať ťažbu bitcoinu?

Snahy o obmedzovanie bitcoinu sa zintenzívňujú s klesajúcou cenou štátnych peňazí a rozširujúcou sa adopciou kryptomeny. Najnovšie sa objavili hlasy volajúce po regulovaní bitcoin transakcií, ktoré ťažiari potvrdzujú v sieti. Vraj by mali akceptovať iba prevody v súlade s pravidlami KYC.

Čo by takáto regulácia znamenala pre bitcoin a jeho používateľov? Môže štát dosiahnuť stav, že ťažiari budú do blokov zaraďovať iba “legálne” transakcie? Aj o tejto téme sa diskutovalo na nedávnej konferencii LABITCONF.

Prvým krokom establišmentu by bola identifikácia ťažiarskych poolov a fariem, ktoré sú v súčasnosti iba neformálne organizácie a väčšinou nejde o právne entity. Ak by sa takýmito stali a museli by žiadať o povolenie ťažby bitcoinu, rovnako ako samotní ťažiari a potvrdzovať iba vybrané transakcie v sieti, prišlo by k cenzúre.

“Takýto vývoj by bol očakávaný a pokračovaním boja štátu proti bitcoinu. Tento scenár je súčasťou bezpečnostného modelu bitcoin siete od začiatku,” tvrdí Giacomo Zucco. Štát sa bude podľa neho snažiť využívať moc a uzurpovať si zaraďovanie transakcií do blokov podľa nastavených regulácií.

Môže byť takýto zámer establišmentu úspešný? Zucco si myslí, že snaha bude mať za následok produkciu prázdnych blokov. “Množstvo oficiálne povolených a potvrdených transakcií bude v podstate nulové. Jednou zo základných vlastností bitcoinu sú totiž transakcie bez povolenia. Ak by to nebolo možné, bude sa používať iba lacnejší a rýchlejší paypal.”

Regulácia mining poolov ani ťažiarov nebude fungovať

Takže tu máme na jednej strane stratovú štátnu ťažbu prázdnych blokov s cenzúrovanými transakciami, na druhej strane tzv. “čierne” transakcie, ktorých cena ešte viac vzrastie.
“Bol by to útok regulátorov na ťažobné pooly. Štát povie: ‘ak umožníte potvrdenie týchto transakcií bez KYC, potrestáme vás.’ Nie som si istý, či to môže fungovať. Pretože prichádza Stratum protokol, ktorý sa zrejme stane súčasťou systému poolov,” tvrdí Jimmy Song.

Jednou z vlastností Stratum je, že individuálny ťažiar v poole sa rozhodne, ktoré transakcie potvrdí. V súčasnosti je prax taká, že pool rozhoduje o transakciách zaraďovaných do bloku. Ak by teda mining pooly začali vyžadovať identifikáciu jednotlivých ťažiarov, títo sa jednoducho zdvihnú a odídu do anonymných poolov, čo bude aj ekonomicky výhodnejšie riešenie.

“To znamená, že regulácia bude neúčinná. Tak je to aj s otatnými možnými vektormi útoku na bitcoin. Štát sa môže pokúsiť, no ak neexistuje jediný bod zlyhania, neuspeje. Často sa objavujú názory, že mining pool je takýmto bodom. Nie, nie je. Existuje mnoho poolov a ťažiari môžu zmeniť pool kedykoľvek sa im zachce. Nemyslím teda, že toto by fungovalo,” myslí si J. Song.

Ekonomická motivácia ťažiarov

Prečo je z pohľadu ťažiarov profitabilnejšie prejsť na neregulované, decentralizované pooly? Dôvod je jednoduchý: ekonomická výhodnosť. Ak ťažiar zaraďuje do blockchainu iba také transakcie, ktoré prikazuje pool (štát), takéto bloky budú obsahovať menej transakcií a mineri tak budú odmeňovaní nižšími poplatkami za potvrdenie prevodov. Samozrejme, dôvodov na preferovanie neregulovanej ťažby je viac ako iba ekonomický.

Jimmy Song si myslí, že vo všeobecnosti čím viac moci má koncový užívateľ, v tomto prípade ťažiar, tým bude systém efektívnejší. “V súčasnosti trh nie je dostatočne zrelý, aby zohľadnil tieto veci. Ale v určitom momente k tomu príde a dosiahne sa väčšia rovnováha ako teraz. Pretože vzrastie cena bitcoinu.”

Výhodou ťažiarskych poolov podľa Giacoma Zucca je ich v podstate abstraktná entita. Môže to byť iba anonymná služba koordinujúca minerov, nie fyzický subjekt. Na druhej strane individuálni ťažiari odoberajú elektrickú energiu a produkujú teplo, preto sú skôr fyzickým subjektom. Môžu však bez problémov prejsť na ťažbu v inom poole a v prípade nutnosti poprieť vyťaženie anonymnej transakcie (plausible deniability).

Práve snaha štátu o reguláciu a cenzúrovanie bitcoin siete môže ešte viac zintenzívniť vynachádzanie nových decentralizačných riešení. “Akonáhle bude existovať viac inovácii v tejto oblasti, bude veľmi ťažké to regulovať. Štáty nie sú zvyknuté hrať sa na dôsledných policajtov. Zvyknú regulovať skupiny subjektov a povedať ‘toto nemôžete’,” tvrdí J. Song.

Ťažiari sa okrem toho môžu voľne pohybovať. Ak bude na nich nejaká krajina príliš tvrdá, ako napríklad americký štát NewYork udeľujúci licencie pre bitcoin spoločnosti, presunú sa do inej krajiny. “Mineri majú veľa nástrojov ako obísť regulácie. Sú niečo ako digitálni nomádi. Idú do jurisdikcie, ktorá je pre nich najprijateľnejšia ekonomicky alebo regulatívne.”

Plausible deniability vs. reálne vynucovanie regulácií

Aj Giacommo Zucco sa nazdáva, že v súboji plausible deniability vs. reálne vynucovanie ťahá štát za kratší koniec. “Ak je niečo veľmi rozšírené, žiaden štát, akokoľvek autoritársky, nevie zabezpečiť 100% vynútenie na všetkých obyvateľoch.” Bitcoin mining je vysoko profitabilná aktivita a aktéri sú vysoko motivovaní nachádzať fungujúce riešenia bez ohľadu na to, či sa trh nazýva oficiálny alebo čierny.

Ak by aj teoreticky nastal scenár, že štát dokáže zabezpečiť absolútnu vynútiteľnosť regulácie, do hry vstupuje teória hier na úrovni štátov. “Ak predpokladáme, že bitcoin je dostatočne robustný a bude existovať naďalej, musíme začať zvažovať aj možnosť, že všetka ťažba bitcoinu bude znárodnená. Zažili sme to vo Venezuele.”

“Ak veľkú časť ťažby bude zabezpečovať štát, treba zároveň počítať s tým, že mnohé krajiny nevychádzajú dobre s inými a stále bude existovať určitá frikcia pri medzinárodnej spolupráci. Scenár, že všetky vlády na svete by sa dokázali dohodnúť na dokonalej cenzúre pri potvrdzovaní bitcoin transakcií do blokov, pokladám za veľmi nepravdepodobný.”

Niekoľko vrstiev ochrany pred cenzúrou bitcoinu

Podľa G. Zucca teda existuje niekoľko úrovní chrániacich pred cenzúrou bitcoin transakcií:


1. Už spomínaná geopolitická teória hier, keď vždy budú existovať krajiny alebo jurisdikcie nesúhlasiace s väčšinou. Takéto opatrenia je veľmi ťažké realizovať na celom svete, čo vidieť napríklad pri miznutí daňových rajov, kde sú možnosti v súčanosti veľmi obmedzené. Ale ak sa aj takáto globálna regulácia zavedie, je potrebné ju aj naozaj vynucovať. A tu sa prax v rôznych jurisdikciách veľmi líši.

2. Ekonomická motivácia ťažiarov, preferujúcich nelegálne, ale ekonomicky výhodnejšie transakcie v porovnaní s prázdnymi regulovanými blokmi.

3. Ďalšia rovina je technologická a súvisí s druhou vrstvou bitcoinu. Rozvíja sa spôsob realizovania akoby “white list” transakcie, teda prevodu BTC z jednej neanonymnej adresy na druhú neanonymnú adresu. Pritom v skutočnosti ide o coinswap v inej vrstve bitcoinu, čím sa transakcia stáva necenzúrovateľnou.

Globálne vynucovanie KYC bude čoraz ťažšie

Jimmy Song si myslí, že snaha o globálne vynucovanie cenzúry bitcoin transakcií prichádza z USA ako svetového, ale upadajúceho impéria. “Mierna koordinácia, ktorú vidíme najmä zo strany USA, existuje kvôli hegemónii dolára. Americký establišment môže sankcionovať kohokoľvek, pretože celý svet funguje na dolárovom štandarde. Všetky firmy a krajiny sa ocitajú v problémoch, ak nemôžu realizovať transakcie v dolároch. S postupným prechodom na bitcoin štandard sa takéto vynucovania stanú menej účinnými. Globálne vynucovanie KYC sa s rozširovaním bitcoinu bude realizovať čoraz ťažšie.”

Ale čo ak tu predsa len dôjde k účinnej celosvetovej koordinácii a cenzúre? “Riešenie je pomerne banálne. Každý je pánom vlastného uzlu. Ak štát robí nepekné veci, stačí si povedať ‘neakceptujem žiadny blok od štátu’. Ak to takto nespraví dostatočný počet ľudí, potom to už nie je bitcoin. Ak bude štát ťažiť prádzne bloky, nebudem ich akceptovať.”

Teória hier podľa Songa hovorí, že na to, aby štát spravil blok akceptovateľným pre sieť, musí vyzerať nerozoznateľne od štandardného bloku. V takom prípade vlastne pomáha sieti. A sme naspäť pri suverenite používateľov.

Toto sú tri dôvody, prečo je bitcoin tak silný

Bitcoin je fenoménom tejto doby. Ten správny nástroj v správnom čase a na celom svete. Ani zďaleka to nie sú iba peniaze. Iba technológia. Iba informácia. Iba jednotka a nula. Prečo je tu bitcoin už viac ako desať rokov aj napriek snahám o jeho vymazanie, zakázanie, zregulovanie?
Možnú odpoveď načrtol Aaron Koenig na bitcoin konferencii LABITCONF, kde hovoril o hlavných pilieroch, na ktorých stojí bitcoin.

1. pilier bitcoinu – Ekonómia

Jediná ekonomická škola, ktorá sa zaoberá slobodnými peniazmi, vzťahom štátu a peňazí a negatívnym vplyvom štátu na peniaze, je tzv. rakúska ekonómia. Medzi touto školou a bitcoinom existuje veľké prekrývanie.

“Mnoho ľudí, ktorí objavili bitcoin medzi prvými, poznali veľmi dobre práce Misesa, Hayeka a ďalších Rakúšanov. Vyhodnotili vývoj, akým sa uberá súčasná ekonomika, teda nie zrovna kapitalistickou cestou. Zvlášť v monetárnej oblasti je to skôr menový socializmus,” ozrejmuje korene bitcoinu Aaron Koenig, podnikateľ, autor, organizátor, filmový producent.

Už Marx vo svojom Kapitále hovoril o úlohe centrálnej banky pri určovaní množstva peňazí v obehu. Z monetárneho socializmu vyplýva mnoho ďalších dôsledkov, ako napríklad sociálna nespravodlivosť. Bohatí sa stávajú bohatšími, chudobní chudobnejšími.

“Satoshi Nakamoto, ktokoľvek sa za týmto pseudonymom skrýva, disponoval hlbokými znalosťami rakúskeho náhľadu na ekonómiu. Bitcoin navrhol ako zlato. S veľmi podobnými vlastnosťami, iba lepšie. Je to niečo nemanipulovateľné, nevytvorené štátom zo vzduchu.”

2. pilier bitcoinu – Osobné financie


Žiaľ, nie veľa ľudí rozmýšľa o tom, čo sú peniaze a aké vlastnosti by mali mať. Zaujímajú ich iba vlastné financie. Avšak aj tí, ktorí nemajú potuchy o dobrých a zlých peniazoch, nepoznajú teóriu peňazí, vidia dlhodobo zhodnocujúci sa bitcoin.

Ak niekto kupoval bitcoin pred rokmi za pár centov alebo eur, túto sumu zhodnotil v bitcoine x-násobne. “Je to logické. Ak je niečo užitočné, vzácne, je prirodzené, že cena rastie,” myslí si A. Koenig.

“Rýchly rast ceny bitcoinu fascinuje ľudí od začiatku. ‘Keby som investoval už v roku 2011, teraz by som bol milionár.’ A niektorí naozaj sú. Začínali ako geekovia fascinovaní technológiou, hrajúci sa a presúvajúci si tisícky bitcoinov sem a tam. No zrazu si mohli dovoliť kúpiť lambo, či ‘cestu na mesiac’.”

Prudké zhodnocovanie bitcoinu oslovuje nových používateľov aj teraz, počas krízy. “Ale krízy nie v dôsledku nejakého vírusu, pandémie alebo podobnej somariny. Sme uprostred krízy, spôsobenej drakonickými opatreniami štátov, ktoré drvia ekonomiku a menia ju na systém závislý na sociálnych dávkach. Ľudia strácajú existenčné živobytie, firmy bankrotujú. Toto je bezpochyby veľká ekonomická kríza.”

Podľa neho v tejto situácií budú euro alebo dolár v budúcnosti vyzerať ako venezuelský bolivar alebo argentínske peso. Ľudia nebudú chcieť takéto peniaze. Namiesto toho budú hľadať niečo reálne, vzácne. Rovnako ako Venezuelčania teraz používajúci dolár.

V budúcnosti však nebude nikto chcieť už ani dolár alebo iné štátne shitcoiny. Ale zdravé peniaze ako je bitcoin. “Toto bude hlavný faktor masovej adopcie bitcoinu. Samozrejme, hrozná kríza ma neteší. Ale s bitcoinom ste v bezpečí. Želám si, aby čo najviac ľudí objavilo bitcoin ešte predtým ako ich naozaj kríza zasiahne.”

Koenig sa nazdáva, že situácia môže byť podobná ako vo weimarskom Nemecku v roku 1923. “Za milióny ríšskych mariek ste si mohli kúpiť štvrťku masla. Asi to bude tvrdý život pri súčasne zvýšenej kriminalite. Preto je lepšie byť pripravený ako prekvapený.”

3. pilier bitcoinu – Kultúra


Jednou z oblastí, kde je bitcoin naozaj špecifický, je kultúra. Bitcoin je technológia, bitcoin je mena. Ale aj oveľa viac než iba tieto kategórie. “Ľudia nosia tričká s logom bitcoinu, stretávajú sa na bitcoin meetupoch, sami seba nazývajú bitcoinermi. Okrem toho je tu tajomná postava Satoshiho, slová ako hodl, honeybadger, to the moon, lambo.”

“To všetko je súčasťou kultúry, ktorá je veľmi silná a rastie. Pred desiatimi rokmi všetky tieto slová a memečká ešte nič neznamenali. Teraz každý bitcoiner vie, o čom je reč. Spája nás to a tvoríme kmeň po celom svete. Možno to znie ako naivné klišé, no je to pozitívny pocit z toho, že robíme niečo dobré pre tento svet. To je práve to najfascinujúcejšie na bitcoine. A zároveň s tým sa môžeme stať milionármi,” opisuje tretí pilier bitcoinu Aaron Koenig.

Bitcoin neriadi žiadna korporátna skupina, zabezpečujúca propagačnú stratégiu. “Bitcoin nemá žiadne marketingové oddelenie, napriek tomu je silný. Vizuálne, slovne, farebne. A to je to jedinečné na bitcoine.”

Koenig prirovnáva rozvoj bitcoinu k začiatkom internetu. Nie z pohľadu technologického, užívateľského, ale spoločenského. “Spomínam si na začiatky internetu, že aj tam sa organizovali fyzické internetové stretnutia. Existovalo niečo ako internetová komunita, ale veľmi rýchlo to skončilo. Pretože ak internet už používajú všetci, nemá veľký zmysel také akcie organizovať. Možno v počiatkoch rozvoja telefónu sa organizovali aj telefónne meetupy.”

“Doba bitcoin meetupov možno tiež raz pominie, pretože všetci budú v bitcoine. A to by bolo dobré. Dúfam, že tam budeme čoskoro. Všetci budú používať bitcoin.”

Z technologického hľadiska za veľmi zaujímavé pokladá Koenig riešenia tzv. druhej vrstvy. “Bitcoin je skvelý, ale má určite aj nedostatky. Je do istej miery pomalý, drahý. Ale na všetko existujú riešenia.”

Cesty ďalšieho rozvoja bitcoinu vidí aj v decentralizovaných financiách a smart kontraktoch. “Smart kontrakty postavené na bitcoin blockchaine umožnia tak veľa vecí, že nepotrebujeme iné technológie. Pretože dáva oveľa väčší zmysel využívať sieťový efekt bitcoinu.”

Vraví, že je dôležité, aby používatelia bitcoin iba “nehodlovali” a iba nesledovali cenu. “Vo finančnom systéme je potrebné zmeniť všetko a defi je v tomto najdôležitejší trend,” dodáva.

A. Antonopoulos: Pripomeňme si, prečo staviame nový systém. Kvôli spravodlivému protokolu bez sprostredkovateľov

Popularizátor bitcoinu Andreas Antonopoulos upozorňuje na vstup inštitucionálnych hráčov na krypto trh a z toho vyplývajúcich dôsledkov. Tu je záver jeho prezentácie na konferencii LABITCONF 2020.

“Miliardári a obrovské korporácie, ktorým momentálne tlieskate, pretože si konečne uvedomili, že bitcoin a kryptomeny prinášajú inovácie a hodnotu a naďalej tu zostanú, sa pozerajú na to všetko a vravia, že je to fantastické. Monetárna politika s obmedzeným množstvom 21 milión mincami je úžasná.


Vravia, že ak naozaj bitcoin chceme dostať na NASDAQ, je potrebné licencovať ťažiarov. Tak môžeme zabezpečiť, že žiadny z nich nevyťaží nelegálnu transakciu. Tiež musíme udeliť povolenie prevádzkovateľom uzlov, aby žiadny z nich nespracoval nelegálnu transakciu. Že naozaj môžeme tento systém spraviť veľkým, ak všetci ťažiari, uzly a účastníci budú identifikovaní licenciami a fungovať podľa ich pravidiel. Že treba niekoho, kto by rozdeľoval krabicu so žetónmi.


Prestaňte tlieskať a začnite sa rozpamätávať. Prečo konáme tak ako konáme? Čo je naozaj jedinečné na systémoch, ktoré budujeme? Nie sú to žetóny. Nie je to jedlo. Je to systém generujúci férové výsledky bez sprostredkovateľov. Tí istí ľudia, ktorým tlieskate, sa chcú opäť sami zaviesť ako sprostredkovatelia.


Žiadni vládcovia neznamená žiadne pravidlá. Vraví sa, že každý môže byť vládcom v novom systéme. Možno najlepší spôsob ako to spraviť, je kúpiť si čo najviac lístkov pre túto jazdu. Možno nás to spraví vládcami. Ale ešte sme nepristáli na mesiaci. Stále iba konštruujeme raketu.

Možno by sme si mali pripomenúť, prečo tento systém vlastne staviame. Je to preto, že predchádzajúce systémy v snahe o férovosť zlyhali, pričom utrpeli miliardy ľudí na celom svete. Robíme to preto, že potrebujeme spravodlivý protokol bez sprostredkovateľov. To je ten dôvod.”

Firma Square kúpila bitcoiny za 50 miliónov dolárov. Poisťuje sa pred ekonomickou neistotou

Bitcoin je praktické a nevyhnutné riešenie pre všetkých. Aj pre firmy s veľkými hotovostnými rezervami trčiacimi na bankových účtoch alebo v dlhopisoch.

Potvrdzuje to aj spoločnosť Square, za ktorou stojí spoluzakladateľ a CEO Twitteru Jack Dorsey. Firma, ktorá umožňuje ľuďom kupovať a predávať bitcoin, nakúpila tento týždeň na vlastný účet 4 709 bitcoinov v celkovej hodnote 50 miliónov dolárov.

Samozrejme, bitcoin nie je pre Square žiadna mimozemská technológia budúcnosti, ale reálny nástroj v podmienkach obrovskej neistoty ekonomického prostredia. “Nazdávame sa, že teraz je ten správny čas rozšíriť prevažne dolárovú účtovnú súvahu a významnejšie investovať do bitcoinu vzhľadom na rýchly rozvoj kryptomeny a bezprecedentnú neistotu makroekonomického a menového vývoja,” uvádza Square vo zverejnenom vyhlásení.

Bitcoin považuje za nástroj, cez ktorý sa môžu jednotlivci na celom svete zapojiť do globálneho menového systému a zaistiť svoju finančnú budúcnosť. Square transparentne popisuje aj spôsob nákupu bitcoinu cez svojho OTC obchodníka, ako aj zabezpečenia úschovy a poistenia kryptomeny.

Podobný krok spravila pre niekoľkými týždňami spoločnosť MicroStrategy. Hotovosť v objeme 250 miliónov dolárov premenila na 21 454 bitcoinov. Podobne ako Jack Dorsey, aj Michael Saylor zdôrazňuje úlohu bitcoinu ako uchovávateľa hodnoty a zároveň zaujímavého investičného aktíva s väčším potenciálom dlhodobého zhodnotenia v porovnaní s držaním hotovosti.

Stratégia alokácie kapitálu Microstrategy vychádza z identifikovania najväčších rizík makroprostredia: ekonomická a zdravotná kríza v dôsledku covidu, bezprecedentné finančné stimuly štátov na celom svete, globálna ekonomická a politická neistota.

“Bitcoin je digitálne zlato – tvrdší, silnejší, rýchlejší a chytrejší než akékoľvek peniaze predtým,” hovorí Saylor. Svet prestupuje podľa neho z mobilnej do virtuálnej vlny, ktorú charakterizuje rýchla dematerializácia produktov, služieb a procesov v dôsledku technologického vývoja. Tento presun ešte viac urýchlila tzv. covid kríza.

Mnohé korporácie boli donútené novými podmienkami prehodnotiť svoje fungovanie a systémy, vrátane účtovných súvah a finančných stratégií. Práve firmy unikajúce pred infláciou a neistotou do bezpečných aktív môžu poháňať ďalšiu vlnu adopcie bitcoinu.

Raoul Pal: Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému

Raoul Pal publikoval túto analýzu koncom marca najskôr výhradne pre klientov jeho newslettera Global Macro Investor. Neskôr ju sprístupnil aj ostatným záujemcom. „Je to to najdôležitejšie, čo som kedy napísal. Vzhľadom k okolnostiam je správne sprístupniť tieto riadky širšiemu okruhu ľudí v pôvodnej forme.“

Neprisvojuje si právo na pravdu, ani presné prognózovanie ďalšieho vývoja. „Možno sa mýlim, ale v tejto fáze to nie je o tom mať pravdu alebo nie. Skôr o pochopení skutočných rizík v budúcnosti. Osobne dúfam, že sa mýlim, pretože to, pred čím stojíme, je veľmi škaredé.“

To, čím svet prechádza a najbližšími rokmi bude prechádzať, má tri fázy:

  • panika (nedostatok likvidity)
  • nádej (fáza korekcie a dúfania v návrat doterajších časov)
  • insolventnosť (najtvrdšia fáza, ktorá všetko zmení, vrátane samotného systému)

R. Pal si myslí, že toto je nepochybne najväčšia ekonomická udalosť za ostatných 150 rokov. Dokumentujú to historické prepady prakticky všetkých ekonomických čísel. „Nikdy doteraz sa celý svet nezatvoril, nezastavil a následne neostal zatvorený niekoľko týždňov.“

Finančný sektor, investori a špekulanti využili pokles ceny akcií na nákup v očakávaní skorého zotavenia a pokračovania rastu v tvare „V“ alebo „U“. Ako vždy doteraz. No záverečná panika podľa neho ešte len nastane a špekulatívne stopky všetkých, ktorí naskočili na vlak, budú vymetené.

Prečo sme teda dno ešte nevideli? Pal prirovnáva situáciu k roku 1929. Analógia síce nesedí presne (súčasný vývoj je rýchlejší), ale kontext je rovnaký. Roky 2020 a 1929 sú podobné v tom, že im predchádzala rovnaká dekáda ústiaca do súčasných problémov.

Podobne ako dnes, aj v 1929 sa počítalo s odrazom trhov. Ten však trval šesť mesiacov a trhy sa opäť začali potápať hlbšie a hlbšie.

Vývoj ceny akciového indexu DJIA počas veľkej hospodárskej krízy (Zdroj: GMI)

Kríza všetkého

Súčasná kríza obsahuje prvky všetkých doterajších. Ázijská dlhová v 90. rokoch, akciová bublina v 2000, kríza likvidity v 2008. A, samozrejme, veľká hospodárska kríza v 1929, ktorá bola kombináciou všetkých zmienených plus menová s problémom solventnosti.

Neudržateľnosť tohto stavu je výsledkom:

  • najväčšej akciovej bubliny všetkých čias (od roku 2008 ju ťahali najmä spätné odkupy akcií firiem)
  • najväčšieho počtu obyvateľstva v dôchodkovom veku (táto skupina drží prakticky všetky akcie a dlhy)
  • najväčšia bublina firemných úverov (plus študenti, požičky na autá)
  • bublina dolárového štandardu (svetový dlh držaný v USD)
  • bublina centrálneho bankovníctva
  • banková kríza v EÚ

V takejto situácii stačí aj mierny vánok a systém sa začne potácať. Namiesto vánku však prišiel pustošivý tajfún vo forme korony, resp. dôsledkov opatrení štátov.

„Ak sa na to pozriem z nadhľadu, jednoducho nevidím svet, v ktorom sa toto všetko naraz nezrúti počas dlhšieho časového obdobia. Ak to nezapáli najväčší šok pre HDP v histórii ľudstva, tak môžeme ísť všetci domov a vyhlásiť makro za mŕtve.“

Výsledkom bude to, čoho sa centrálne banky obávajú najviac a proti čomu bojovali posledných 12 rokov – dlhová deflácia a kríza solventnosti. Povedú ku strate dôvery v štátne meny a celý finančný systém ako ho poznáme v súčasnosti. To, čo sme videli doteraz, bola iba ochutnávka. Hlavný chod bude nasledovať.

Koniec donekonečna rastúcim akciám

Akciový trh, prajúci nakupujúcim, skončil. Áno, budú nejaké cyklické pohyby nahor. No podobne ako v Japonsku je dlhodobý rast minulosťou. Podľa R. Pala to súvisí s krízou dôchodkových systémov. Staršie generácie sa budú zbavovať akcií a dlhopisov, spätné odkupovanie vlastných akcií firmami je tiež minulosťou.

„Japonské akcie stratili 80 % počas tohto prechodu a nikdy sa nevrátili späť. Európske akcie prišli zatiaľ o 63 % a nezotavili sa. Myslím, že Európa sa prepadne o 80 % a viac.“

Tzv. “babyboomeri”, teda povojnová generácia, budú už predávať každú rely, len aby si ochránili ich posledné a rýchlo sa zmenšujúce usporené rezervy. „Babyboomeri sú úplne v riti. Utrpia neočakávané straty z vecí, ktorým nerozumeli,“ upozorňuje R. Pal.

Práve táto kategória obyvateľov spôsobí najväčší únik z akciového trhu od roku 1930. Zároveň doteraz najviac míňala nakupovaním. Tomu je koniec a ekonomika sa tomu bude musieť prispôsobiť.

Priemerné úspory domácností v USA. Európa je na tom zrejme ešte horšie (Zdroj: GMI)

Pomalší rast ekonomiky bude znamenať, že zadlžení ľudia a firmy nebudú schopní splácať úvery. Štartuje úverová deflácia, kde objem dlhov už nebude podporovaný adekvátnym cash-flow. To bude zároveň vysávať kapitál z finančného systému, pričom centrálne banky a štáty budú zachraňovať podniky. Verejný dlh tak môže vzrásť niekoľkonásobne.

Všade bude nedostatok peňazí, všetci budú kričať o pomoc (Ak si všímate svet okolo seba, toto sa už deje). To je dlhová deflácia. Novo natlačené papieriky štátov nepomôžu. Finančný systém ich nepustí ďalej do ekonomiky. Budú to peniaze pre banky a vybrané záujmové skupiny, nie bežných dlžníkov.

Rýchlosť pohybu peňazí v ekonomike je na dne (Zdroj: GMI)

Dolár nakoniec zožerie aj sám seba

Poslednou záchranou sa stane kráľ všetkých fiat mien – americký dolár. Každá iná mena bude voči nemu devalvovať. No aj na posledný pilier fiat systému príde rad. Ale až po najväčšej a záverečnej bubline. „Dolár najskôr zožerie všetkých konkurentov a potom zožerie aj sám seba.“

Po tomto záverečnom záchveve dolár definitívne stratí silu a centrálne banky budú musieť prísť s alternatívami – digitálnymi menami. „Dolárový štandard obetujú za niečo iné. Počas toho EÚ príde o svoj bankový systém. A dovidenia môžeme povedať aj bankovému systému v Japonsku.“

Kontrakcia dlhu sa prejaví na rekordnom náraste aktív centrálnych bánk. To vyústi do straty dôvery v súčasný finančný systém a peniaze v takejto forme.

Obrázok: Pixabay

„Všetci sme vedeli, že to príde nejakým spôsobom, forme. No nevedeli sme, kedy to nastane. Teraz je to jasné. Pravdepodobným výsledkom najväčšej ekonomickej udalosti našeho života je ešte väčšia ekonomická udalosť.“

Najväčšia dlhová deflácia v histórii

Rely akciového trhu v USA v roku 1929/30, ktorá trvala pol roka, narazila na realitu. Obnovenie prepadu vyústilo do insolventnosti. Ľudia ani firmy nedokázali splácať svoje záväzky. „Toto sa pravdepodobne teraz blíži,“ myslí si Pal.

Takýto masívny zásah spôsobí, že ekonomika sa tak skoro nezotaví. „Šancu na zotavenie ekonomiky v tvare U by som videl na 30 %. Možnosť dlhovej deflácie na 70 %.“

„USA je najväčším dovozcom na svete. No dopyt na tomto trhu je zničený. EÚ je najväčšie obchodné zoskupenie na svete. Dopyt je tu zničený. V Ázii rovnako. Južná Amerika a Afrika sú na rade. Továrne bez objednávok sú cestou k nesplácaniu dlhu.“

„V takomto svete neexistuje dostatok cash-flow na pokrývanie úverov. Jedinou cestou je viac dlhu (vládne pôžičky alebo dotácie), odpúšťanie dlhu (default) a dlhová kríza, ktorá sa premení na najväčšiu krízu solventnosti, akú tento svet v modernej dobe zažil.“

Bude to najväčší transfer dlhu zo súkromného na verejný sektor (a v konečnom dôsledku na centrálne banky, tlačiace nové peniaze). Záchranné balíky štátov nie sú vlastne stimulom. Je to iba snaha o zaplátanie dier a nahradenie strateného dopytu. Stimul musí byť oveľa vyšší ako je stratený dopyt.

Práve to je dôvod, prečo rely plná nádeje spľasne a opäť sa ukáže realita. Napriek nekonečným „bailoutom“.

Bitcoin ako call opcia na budúcnosť systému

„Myslím, že pokiaľ ide o dlhodobý aj strednodobý vývoj dolára, tak sa nemýlim. Dolár pôjde oveľa vyššie. No najskôr môže zaznamenať prepad.“

Rozpad súčasného finančného systému sa neudeje jednou veľkou udalosťou, bude to skôr dlhé krvácanie. „Doslova všetky inštitúcie na svete sa budú snažiť systém zachrániť. Nie je to možné bez toho, aby sa z neho stalo ešte väčšie frankenštajnovské monštrum. Už teraz je to deformovaná a sotva fungujúca beštia.“

V tejto fáze, kedy je ponechávanie peňazí v banke alebo hotovosti vysoko riskantné, prichádza čas zlata a bitcoinu. „Zlato slúži ako ochrana majetku. Bitcoin je call opcia na budúcnosť systému. Obe aktíva nás zachránia a pravdepodobne spravia bohatými.“

Negatívne úroky dlhopisov spôsobia, že v portfóliách ich bude nahradzovať zlato. „Zlato môže vzrásť troj alebo päťnásobne v najbližších troch až piatich rokoch.“

Cena bitcoinu však môže za rovnaké obdobie stúpnuť podľa Pala aj na jeden milión dolárov. „Nie je iba menou alebo uchovávateľom hodnoty. Je to dôveryhodný, verifikovateľný, bezpečný, finančný a zúčtovací digitálny systém, ktorý nemožno vytvoriť mimo kryptografického algoritmu.“

„Už teraz je bitcoin najlepšie zhodnocujúcim sa aktívom v histórii, a to je tu iba desať rokov. Bitcoin prišiel na svet počas finančnej krízy a toto je presne to, prečo vznikol.“ Podľa neho cena bitcoinu dosiahne 100-tisíc dolárov do dvoch rokov. „Ale môže ísť aj na milión USD. Iste, najskôr môže ešte klesnúť. Ale to by bolo iba dobré.“

„Všetci potrebujeme vlastniť fyzické zlato v úschove namiesto hotovosti v banke. Spravte túto zmenu pomaly, postupne. Nie je to naliehavé. Všetci potrebujeme držať bitcoin. Je na každom z vás, koľko to bude.“
Raoul Pal chce v bitcoine držať štvrtinu všetkých likvidných aktív. V rovnakom pomere sú zastúpené špekulatívne investície, zlato a dolárová hotovosť.

Dekáda devalvácie štátnych mien

Pal si v žiadnom prípade neprisvojuje schopnosť presne predpovedať budúcnosť. Vyjadrené pravdepodobnosťou, tomuto scenáru dáva 60 %-nú možnosť uskutočnenia.

Veľká hospodárska kríza v 30. rokoch bola najväčšou krízou dlhovej deflácie v dovtedajšej histórii. „Myslím, že teraz si ju zopakujeme a riešenia budú podobné.“

Výsledkom kolapsu celosvetovej ekonomiky bol default takmer všetkých krajín. Obrovské množstvo dolárového dlhu nedokázali splatiť a devalvovali svoje meny. To ich ochránilo od zničujúceho dopadu krízy, ktorá tak najviac zasiahla práve USA.

Do roku 1933 sa Amerika prepadla na kolená, na čo politici reagovali. Zrodil sa tzv. „New Deal“ – obrovský štátny stimul verejných investícií, rovnajúci sa 40 % HDP, čo je 6,5 bilióna USD v dnešných cenách.

Dolár devalvoval o 40 % oproti zlatu, dane pre majetnejších aj firmy vzrástli. Takto nejako GMI predpokladá vývoj aj v tejto dekáde. „Krajina za krajinou bude defaultovať a devalvovať menu, čo ešte viac posunie dolár nahore.“ Americká vláda bude musieť tiež reagovať devalváciou, čo bude znamenať koniec dolárového štandardu a súčasného finančného systému.

Dvadsiate roky definujú podobu sveta na najbližších sto rokov. História 30-tych rokov minulého storočia tomu napovedá.