Digitálny spôsob platby ponúka zákazníkom v Európe ani nie tretina firiem, pričom vo východnej Európe (26 %) je to ešte menej ako v západnej. Z jednotlivých spôsobov digitálnych platieb medziročne o niečo vzrástli mobilné platby (z 5 na 7 %). Kryptomenami sa prakticky stále neplatí (1 %).
Čo je najzaujímavejším poznatkom z prieskumu poskytovateľa finančných služieb EOS, najväčšie medziročné zmeny zaznamenali bezhotovostné platby, ktorých podiel vzrástol z 28 na 39 %.
“Veľa bitcoin/blockchain startupov s obrovskou hodnotou na trhu čoskoro padne dole. Dôvod je jednoduchý: nikto nepotrebuje blockchain. 90% z nich iba páli cash a nie je jasné, kedy prídu zisky. Mnoho z nich sa z Bitcoin zmenárne/ platobného procesoru/úschovy/dosaďte inú stratégiu/ zmenilo na blockchain konzultačné firmy pre banky. Trh je tak isto preplnený startupmi, ktoré si uvedomili, že pridaním slovíčka “blockchain” do ich marketingového sloganu sa ich cena zvýši 3 – 5-násobne. To nie je zlá investícia.”
Viete, čo bolo najčastejšie skloňovaným slovom medzi svetovými bankármi a fintechistami v uplynulom roku? Že cena akcií alebo najnovšie vylepšenie Samsung Pay? Možno aj to, no určite „blockchain“, teda po slovensky reťaz blokov. Najmä v druhej polovici roka snáď nebol týždeň, aby na vás blockchain nevyskočil aj z chladničky. Ak ste už toto slovo niekde počuli, tak zrejme v súvislosti s bitcoinom. Je to totiž technológia, na ktorej je digitálna mena založená. Prečo banky odmietajú bitcoin, ale vítajú blockchain?
Poslaním bánk v dnešnom svete je vytváranie zdanlivého bohatstva cez dlh. A to sa s bitcoinom až tak nedá, pretože jeho množstvo sa skončí na počte 21 miliónov. Bitcoin a banky sa majú asi tak radi ako voda a oheň. Preto sa napríklad môžete niekde dočítať, že najväčšie svetové finančné domy začali skúmať možnosti implementácie „blockchainu“, no nenájdete tam ani slovo o bitcoine. Ak by ho chceli banky prijať, legitimizovali by tým nekorumpovateľnú menu pre celý finančný systém a urýchlili tak svoj úpadok. Aj preto z úst všetkých centrálnych bánk, ak sa už zmieňujú o bitcoine, zaznieva vždy iba upozorňovanie až strašenie ľudí pred „nástrahami“ digitálnej meny, pričom o jednoznačných pozitívach mlčia. No ale ktorý skostnatený prosperujúci biznis by sa nesnažil očierňovať svojho najväčšieho konkurenta, však?
Všetko, čo banky chcú, je zdieľaná databáza, ktorá bude zaznamenávať aktíva v príslušnej fiat mene v podobe akéhosi žetónu. Ten bude digitálnym identifikátorom konkrétneho aktíva, čo umožní transfery v podstate v reálnom čase. Nezaujíma ich nosič uchovávajúci si hodnotu. Potrebujú inflačnú kryptomenu, alebo menu napojenú na už existujúce „zákonné platidlo“, ktorú môžu plne kontrolovať a znehodnocovať. A v digitálnej forme to pôjde oveľa ľahšie. Vlastne už teraz sú všetky fiat meny iba digitálne číslice v počítačoch, takže posun ku kryptomene by nebol v tomto smere príliš dramatický.
Ten hlavný prínos pre banky bude však, ako inak, o peniazoch. Konrétne o väčšom zisku, alebo menšej strate. Použitie privátneho ledgeru bude mať za následok výrazné okresanie prevádzkových nákladov. Podľa odhadov môžu najväčšie svetové banky použitím privátneho blockchainu ušetriť ročne až takmer 20 miliárd dolárov. Sú to úspory najmä v oblasti cezhraničných platieb, obchodovania s cennými papiermi a zabezpečenia súladu s reguláciami.
Pre názornú ilustráciu možno uviesť príklad pri uskutočňovaní jednoduchej platby. V súčasnosti sa zahraničný platobný prevod alebo aj obchod s cennými papiermi definitívne potvrdzuje a vysporiadava v priebehu niekoľkých dní od uskutočnenia transakcie. Počas tohto obdobia visia peniaze neproduktívne „niekde“ namiesto toho, aby sa ďalej zhodnocovali. Ak si predstavíte s akými sumami banky narábajú a ako s nimi mohli naložiť za 2, 3 dni, ich zdroj motivácie pre efektívnejší systém je jasný.
No vzhľadom na fakt, že v konzorciu R3, ktoré momentálne ešte stále iba skúma možnosti implementácie novej technológie v bankovom systéme, sú zastúpené v podstate všetky najväčšie banky sveta, je otázka, či sa ušetrené náklady na prevádzku prenesú aj na zákazníka, zrejme skôr básnická. Teda pokiaľ ich k tomu niečo (rozumej bitcoin) nedonúti.
Uzatvorený blockchain v bankovom systéme môže nájsť svoje uplatnenie a používateľov rovnako ako Intranet kedysi. No vôbec nerieši problémy, kvôli ktorým vznikol bitcoin pred siedmymi rokmi.
Foto-Flickr
Neviem prečo, ale pri prechádzaní titulkov správ ako je táto sa mi vždy na tvári objavuje mierny úškrn. Vlastne viem… Je to ako keby z 20. storočia: Karty klientov bánk zneužili, z účtov zmizli peniaze, pobočku na “Kvetinovej ulici v Slniečkove” znova vykradli zlodeji a odcudzili X eur, bankomatová mafia na strednom Slovensku stále vyčíňa…
Doba platobných kariet sa pomaly blíži ku koncu. Nahrádzať ich budú mobily, internet a kto vie čo ešte. No ku koncu sa blížia nielen karty, ale i “verejné” “peniaze”. Mám tým na mysli tie papiere a mince, ktorými ešte stále ľudia platia. Prípadne ich elektronické ekvivalenty, ktoré sa ešte stále považujú za peniaze (euro, dolár…). No v skutočnosti už dávno nimi nie sú, ak vôbec niekedy boli.
Keďže žiadne záchodovým papierom kryté peniaze v histórii ľudstva neprežili viac ako niekoľko desiatok rokov. Súčasný americký dolár je výnimka, no aj jeho dni sú spočítané. Je čas vrátiť sa k podstate.
Alternatívne elektronické aj lokálne meny vo svete vznikajú ako huby po daždi. Niektoré sú len politickou pascou pre neuvedomených. Iné sa len tvária ako peniaze, ďalšie slúžia na odpútanie pozornosti od tých pravých.
Technologický pokrok zastaviť nemožno a aj peniaze sa musia vyvíjať. Ani nie tak ich funkcia (akceptované platidlo, uchovávateľ hodnoty, zúčtovacia jednotka…) ako forma a vlastnosti. Smerom k rýchlosti, jednoduchosti, bezpečnosti platieb, súkromiu, či anonymite.
A z tohto pohľadu patria súčasné kamenné banky a ich bankomaty do minulosti rovnako ako dinosaury.
A čo zlato a striebro? Drahým kovom patrilo počas celej histórie prominentné miesto a ešte stále zrejme bude. Pretože spĺňajú takmer všetky požiadavky na peniaze. Kde ich vlastnosti krývajú, je funkcia platidla, pohodlnosti, bezpečnosti, (pseudo) anonymity. Tieto všetky kritériá spĺňa momentálne jediná mena – bitcoin. A v budúcnosti možno ďalšie kryptomeny.
Áno, táto digitálna mena si vyžaduje od používateľa najskôr naštudovanie nejakých znalostí ako ju bezpečne používať. Inak veľmi ľahko príde o peniaze. Ale tak to v živote chodí. Ak zveríte svoje ťažko zarobené bubáky niekomu, komu slepo dôverujete – štát, banka, fond, sprostredkovateľ, očakávate iný výsledok ako mínus na svojom účte (zvlášť v prvých dvoch prípadoch)?
Bitcoinu nemusíte veriť. Ani nikomu a ničomu. Iba sa spoľahnúť na matematické zákonitosti, ktoré kontrolujú, že všetko prebieha tak ako má.
Za dôveru sa bitcoin dokáže odmeniť. Napríklad tak, že vám nebude rok čo rok ukrajovať z peňaženky cez infláciu. Mimochodom, toto je najväčší zločin Súčasného Systému Štátnych Peňazí (SŠSP; pre (ne)pamätníkov- toto je skratka Slovenskej štátnej sporiteľne, predchodcu jednej veľkej banky), ktorého sa dopúšťa každá vláda, centrálna banka v spolupráci s komerčnými bankami.
Tie vykradnuté pobočky, vybielené účty, zneužité karty, za ktoré môžu drobní zlodejíčkovia, sú iba nepatrnými omrvinkami.
