10 dôvodov, prečo centrálne banky nezachytia rozmach kryptomien

Ide o známy trend, ktorý sa udial v komunikáciách (internet) a teraz prebieha v energii (solár), výrobe (3D tlač) a financiách (kryptomeny) – moc a kontrola sa z národných štátov presúvajú do rúk jednotlivcov.

Tento trend má obrovský dopad na centrálne banky, ktoré v súčasnosti umožňujú štátom udržovať monopol na vydávanie bankoviek, mincí a štátnych dlhopisov. Zatiaľ čo komunikácie a výroba nespadajú do hľadáčika centrálnych bánk, kryptomeny a ICO sú v okruhu hlavne ich záujmov.

V prostredí kryptomien centrálne banky nevydávajú zákonné platidlo. Vydávanie žetónov, vlastne peňažnú zásobu, riadia namiesto toho algoritmy a ťažiari. Zatiaľ čo predtým posielanie a uchovávanie meny realizovali licencované banky, túto úlohu teraz plnia poskytovatelia peňaženiek a zmenárne.

Prichádza renesancia mien a centrálne banky študujú kryptomeny. Niektoré z nich sú otvorenejšie ku zmenám ako iné.

Singapur skúma myšlienku používania technológií distribuovaného zápisu na vysporiadavanie cezhraničných transakcií v reálnom čase. Bank of England experimentovala s Ripple. Niektoré centrálne banky sa dokonca snažia o vytvorenie vlastnej verzie digitálnej meny, ktorú by sami vydávali.

Avšak centrálne banky nie sú vhodne vybavené k tomu, aby sa vysporiadali s kryptomenami.

10 dôvodov, prečo centrálne banky nezachytia rozmach kryptomien

Existuje desať vážných dôvodov, prečo väčšina centrálnych bánk zistí, že kryptomeny sú neprekonateľné. Iste, zopár dopredu mysliacich (a konajúcich) centrálnych bánk si zachová peňažnú konkurencieschopnosť s prekvitajúcimi kryptomenami a žetónmi. No väčšina z nich podľahne kombinácii nasledovných problémov:

1. Zastaralá pracovná sila

Centrálne banky budú musieť pritiahnuť a udržať čerstvé talenty. To im umožní vysporiadať sa s novou otvorenosťou a nárokmi na transparentnosť, digitálnou transformáciou a stále komplexnejším globálnym svetom.

2. Pomalé rozhodovanie

Rozhodovanie v centrálnych bankách je ako brodenie sa bahnom – rozhodnutia trvajú mesiace z dôvodu množstva hierarchických vrstiev.
Pracovné skupiny musia skompilovať početné a podrobné dokumenty. Tieto musia posúdiť a podpísať všetky strany ešte predtým, než sa dostanú na stôl šéfom oddelení alebo zástupcom guvernérov.

3. Príliš málo technologicky zdatných ľudí a inovátorov

Akademici, ekonómovia a veľkí myslitelia v centrálnych bankách vynikajú. Teoretici premýšľajú o koncepčných veciach a ekonómovia interpretujú údaje, zatiaľ čo politici a regulátori dlho zvažujú príčinu a následok schvaľovaných zákonov.

No technologicky zdatní odborníci sa zvyčajne nezúčastňujú diskusie o politike a ekonomických rozhodnutiach ohľadom meny.

4. Strach z experimentovania

Hoci sa niektoré centrálne banky púšťajú do experimentovania, proces postupu z konceptu do pilotnej fázy vyvoláva obavy.

Je to prirodzené. Ak centrálna banka spraví chybu, môže si zničiť reputáciu. A reputácia je základom centrálnych bánk. Je tu tiež určitý strach, že príliš skorá regulácia kryptomien a súvisiacich nových technológií, môže legitimizovať ich adopciu.

5. Teritoriálne a obmedzené myslenie

Centrálne banky sa podobajú na konglomeráty v tom, že disponujú množstvom rôznych a odlišných oddelení, ktoré vyžadujú rozmanité zručnosti a výstupy.
Kvôli týmto rozdielom je ťažké pristupovať k novej technológii a ekonomicky silnému nástroju ako sú kryptomeny, pretože poriadne nepasujú do žiadnej odvetvovej oblasti konglomerátu.

Na dokreslenie konglomerátnej povahy centrálnych bánk uvedieme hlavné oddelenia a súbor zručností:

– Bankový dohľad: prevažne kontrolóri a regulátori, spravujúci bankové licencie a audit
– Riadenie meny: výrobní a logistickí plánovači
– Finančné trhy: forexoví a dlhopisoví obchodníci na rôznych úrovniach
– Štátne platby: kombinácia regulátorov platieb a technických zdrojov zabezpečujúcich chod systému
– Výskum: prevažne ekonómovia produkujúci štatistické reporty a vstupy slúžiace k rozhodnutiam o repo sadzbe.

7. Uviaznutí v status quo

Veľká časť centrálnych bankárov sú kariérni bankári, preto im chýba motivácia a túžba po zmene. Zmena sa často považuje za ohrozenie personálu a hrozby narážajú na odpor lipnutím na status quo.

8. Zabetónované vzťahy

Centrálne banky vydávajú licencie komerčným bankám, čím im zároveň dávajú možnosť vytvárať peniaze z klientskych depozitov.

Centrálna banka žiada banky, aby ochraňovali ťažko zarobené peniaze vkladateľov a slúžili čo najväčšiemu počtu zákazníkov, teda maximalizovali finančnú inklúziu. Úlohou bánk je teda slúžiť občanom krajiny na príkaz centrálnej banky.

Tieto vzťahy a povolenia je náročné získať a len tak ľahko sa nezmenia kvôli potenciálne novým členom.

9. Vnútroštátna koordinácia

Rovnako ako oddelenia v rámci centrálnych bánk, fungujú rôzne odelenia na úrovni štátu, venujúce sa menovým záležitostiam. Patrí sem napríklad štátna pokladňa, oddelenia pre finančné informácie (KYC), úrady pre finančné služby, centrálna banka, daňový úrad, útvary tajnej služby. Všetky tieto jednotky sa môžu riadiť rôznymi zákonmi a reguláciami, ktoré sa týkajú kryptomien a ICO.

10. Medzinárodná koordinácia

Na medzinárodnej úrovni štáty dostávajú rady od množstva organizácií, ako napríklad G20 alebo G7, Medzinárodného menového fondu, BIS, FATF alebo Interpol. Medzinárodná koordinácia si často vyžaduje zdĺhavú diplomaciu a nesúrodé agendy.


Preložené z článku ex-centrálneho bankára Eugéne Etsebeth "10 Reasons Why Central Banks Will Miss the Cryptocurrency Renaissance" 

Nie všetky tu prezentované názory sa zhodujú s názormi Bitcoinpit.net.

Your comment...